Prichádzajú prvé neoficiálne výsledky zo zahraničia: POZRITE, ako môže vyzerať europarlament

Centristická strana Obroda (RE) francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona podľa predbežných neoficiálnych výsledkov utrpela v nedeľňajších voľbách do Európskeho parlamentu (EP) tvrdú porážku. Krajne pravicové Národné združenie (RN) Marine Le Penovej jasne zvíťazilo, naznačujú prvé prieskumy agentúry IFOP. TASR informuje na základe agentúr AFP a Reuters.    

Podľa prvých exit pollov by Le Penovej strana získala približne 32 percent hlasov, výrazne viac ako v posledných eurovoľbách v roku 2019. Macronova Obroda (RE) získala podľa odhadov iba približne 15 percent, píše BBC. Výsledky by podľa prieskumu IFOP znamenali 31 kresiel v EP pre RN, 14 kresiel pre RE a 13 kresiel pre Socialistov pod vedením Raphaëla Glucksmanna.     

Voľby do EP sa v členských krajinách EÚ konali od štvrtka 6. do nedele 9. júna. Vo štvrtok začali v Holandsku a vo väčšine členských krajín sa zakončili v nedeľu. Do europarlamentu si občania Únie zvolili na obdobie piatich rokov 720 poslancov. Ich počet sa oproti predošlému funkčnému obdobiu zvýši o 15.
        

Viac ich bude mať aj Francúzsko. Zatiaľ čo v predošlom funkčnom období sedelo v EP 79 francúzskych poslancov, v rokoch 2024 - 2029 ich bude o dvoch viac.

Voľby do Európskeho parlamentu (EP) v Rakúsku, ktoré sa konali v nedeľu, podľa očakávaní vyhrala krajne pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ). Vyplýva to z prognózy zverejnenej o 17.00 h, ktorú pre agentúru APA a televízie ORF a Puls 24 vypracovali inštitúty FORESIGHT a ARGE Wahlen.

Podľa tejto prognózy, ktorá počíta s odchýlkou 2,5 percentuálneho bodu a zakladá sa na prieskume medzi približne 3600 voličmi, získala FPÖ 27 percent hlasov a šesť mandátov.

Boj o druhé miesto zvádzajú ľudovci (ÖVP) so ziskom 23,5 percenta hlasov a sociálni demokrati (SPÖ) s 23 percentami. Obe strany by mali mať po päť mandátov. Zelení a liberálna strana NEOS na ďalších miestach majú zhodne po 10,5 percenta hlasov, za čo im prislúchajú po dva mandáty.

Do EP sa teoreticky ešte môže dostať Komunistická strana Rakúska (KPÖ), ktorá podľa prognózy získala tri percentá hlasov. Ak by sa KPÖ dostala do EP, FPÖ by mala namiesto šiestich mandátov len päť.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v Nemecku podľa neoficiálnych výsledkov jasne zvíťazil blok kresťanských demokratov CDU/CSU. Krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) sa umiestnila na druhom mieste a Sociálnodemokratická strana (SPD) kancelára Olafa Scholza zaznamenala výrazný prepad, ukazujú v nedeľu zverejnené prieskumy pre televízie ARD a ZDF.

Sociálni demokrati by tak dosiahli so 14 percentami svoj historicky najhorší výsledok v eurovoľbách. Zaostali by za druhou AfD, ktorá získala približne 16 percent. Blok CDU/CSU by mal podľa predpovedí v eurovoľbách zvíťaziť s takmer 30 percentami, vyplýva z prieskumov. Scholzovi koaliční partneri Zelení získali podľa neoficiálnych výsledkov len asi 12 percent hlasov, zatiaľ čo liberálna FDP dosiahla zisk piatich percent.
        

Voľby do EP sa v členských krajinách EÚ konali od štvrtka 6. do nedele 9. júna. Vo štvrtok začali v Holandsku a vo väčšine členských krajín sa skončili v nedeľu. Do europarlamentu si občania Únie zvolili na obdobie piatich rokov 720 poslancov. Ich počet sa oproti predošlému funkčnému obdobiu zvýši o 15.     

V Nemecku, ktoré má najviac obyvateľov zo všetkých členských krajín EÚ, si volili maximálny počet europoslancov - 96. Najväčšiu volebnú účasť zaznamenali v Nemecku vo vôbec prvých priamych voľbách do EP v roku 1979. Vtedy prišlo k volebným urnám 65,73 percenta oprávnených voličov, pred piatimi rokmi to bolo 61,38 percenta, vyplýva z údajov na stránkach EP.

V Španielsku sa podľa prognóz očakával súboj medzi Socialistickou stranou (PSOE) a Ľudovu stranou (PP). Nakoniec odhady o dve percentá favorizujú ľudovcov. Z Pohľadu EP to znamená, že zo 61 kresiel najviac, 22, získa skupina EPP, 20 mandátov rozšíri S&D, sedem pôjde v prospech Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), štyria pripadnú Zeleným, po troch dostanú Ľavica a Nezaradení a jeden je bez príslušenstva k politickej rodine.

Cyprus má v EP šesť poslancov - dvaja by mali posilniť Európsku ľudovú stranu (EPP), po jednom pôjdu do frakcií socialistov a demokratov (S&D) a do skupiny Ľavica a dvaja sú zatiaľ v skupine Ostatní.

 Z 21 gréckych europoslancov podľa odhadov osem mieri do EPP, štyria sa pripoja k extrémnym ľavičiarom, traja posilnia frakciu S&D, dvaja pôjdu do skupiny Európski konzervatívci a reformisti (ECR) a ďalší štyria sú zatiaľ nezaradení.

 Holandsko má 31 mandátov. Ľavicová aliancia ako víťaz eurovolieb však pošle poslancov do dvoch frakcií - štyroch ku socialistom a demokratom a štyroch k Zeleným/Európskej slobodnej aliancii (EFA). Sedem holandských poslancov sa hlási do liberálnej skupiny Obnovme Európu (RE) a rovnako siedmi sa chcú začleniť do euroskeptickej frakcie Identita a Európa (ID). Šesť poslancov chce posilniť rady EPP, po jednom by mohli získať frakcie ECR a Ľavica a jeden je nezaradený.

Dánsko z 15 poslancov štyroch vyšle k liberálom do RE, po troch k Zeleným/Európskej slobodnej aliancii (EFA) a S&D, dvoch do EPP a po jednom získajú skupiny Identita a Európa (ID), ľavica a Nezaradení.

Chorváti volili 12 europoslancov a rozhodli, že šiesti rozšíria EPP, štyria pribudnú do S&D, jeden sa hlási k Zeleným/Európskej slobodnej aliancii a jeden zostáva zatiaľ nezaradený.    

Na Malte si voliči šiestich europoslancov rozdelili rovným dielom po troch medzi EPP a S&D.