Pred tým ju nenávideli, teraz zbožňujú: Eiffelovka oslavuje 127 rokov
30. 3. 2016, 10:00

Zdroj: Profimedia
Kto si vie už dnes bez nej predstaviť Paríž? Reč je o kovovej veži, ktorú postavil francúzsky konštruktér a architekt Alexandre Gustave Eiffel. Dodnes nesie meno svojho tvorcu. Eiffelova veža patrí k symbolom Paríža, hoci pri jej otvorení pred 127 rokmi ju miestni preklínali a nenávideli.
Eiffel študoval na Ecole Centrale des Arts et Manufactures v Paríži a špecializoval sa na chémiu. Vystriedal niekoľko zamestnaní, nakoniec sa uplatnil ako šéf konštrukčnej spoločnosti, ktorá navrhovala železničné mosty. V roku 1887 sa pustil do budovania železnej veže v Paríži. Staval ju pri príležitosti storočného jubilea Francúzskej revolúcie pre Svetovú výstavu. Pomáhal mu i slovenský inžinier Ján Čiernihaus-Feketeházy zo Šale.
Na stavbe legendárnej veže.
Foto: Profimedia
Za 26 mesiacov bola veža hotová. Je pozoruhodné, že počas stavby nedošlo k smrteľným úrazom, ktoré v tých časoch boli bežné. Eiffelovu vežu otvorili pred 127 rokmi, 31. marca 1889. Sám autor jej zložil poklonu známym citátom: „Krivka štyroch vonkajších rohov veže, tak ako ju nadiktovali matematické výpočty, vytvára mohutný dojem pevnosti a krásy.” Parížania však vežu považovali za poškvrnu, „tragickú pouličnú lampu“ a „pochmúrny továrenský komín“. Až neskôr ju začali láskyplne nazývať Železná dáma. A priznajme si, čo by dnes bol Paríž bez nej?
Pri otvorení ju preklínali, dnes je symbolom Paríža.
Foto: Profimedia
Eiffelovka v číslach
324 m - meria, do roku 1930 bola najvyššou stavbou sveta
10 100 ton - váži celá mohutná konštrukcia veže
7 739 401 - frankov a 31 centimov boli náklady na stavbu
18 038 - jednotlivých železných dielov má veža
2,5 milióna - nitov obsahuje unikátna konštrukcia
Obvinili ho, že je vyzvedač
Francúzsky staviteľ a konštruktér si v živote užil svoje. Stál pred súdom, obvinili ho aj zo špiónstva. Eiffelov prapredok bol Nemec Gustav Bönickhausen, ktorý sa v 18. storočí usadil v Paríži. Najslávnejší z rodiny bol práve Alexandre Gustave, ktorý sa narodil v Dijone 15. decembra 1832.
Pre nemecké priezvisko sa musel v roku 1875 brániť podozreniu, že je Bismarckovým vyzvedačom. Gustave preto 12. marca 1877 požiadal ministra spravodlivosti, aby mu dovolil premenovať sa. Povolenie užívať priezvisko Eiffel dostal 15. decembra 1880. Inšpiroval sa pritom oblasťou Eifel v Marmagene.
Eiffel nemal ľahký život.
Foto: Profimedia
Ako konštruktérovi sa mu darilo, v súkromnom živote to bolo horšie. V roku 1862 sa ako 30-ročný oženil s Marguerite Gaudeletovou, ktorá mala len 18. Mali päť detí, tri dievčatá a dvoch chlapcov. Eiffelova manželka však zomrela už v roku 1877 vo veku 32 rokov. Neskôr si vzal Chantall Letou.
Od roku 1887 sa podieľal na budovaní Panamského kanála. Keď stavebná spoločnosť skrachovala, obvinili ho z podvodu a defraudácie a dva roky si odsedeI. Neskôr ho očistili, ale škandál ho pripravil o kariéru a pošpinil jeho povesť. No nezlomil ho ako človeka. Venoval sa aerodynamike, meteorológii a rádiotelegrafii. Zomrel v dobrom duševnom zdraví ako 91-ročný 27. decembra 1923.
Pôsobil ako staviteľ mostov
Po Eiffelovi zostalo aj niekoľko mostných konštrukcií. Už ako 25-ročný navrhol most vo francúzskom Bordeaux. Vyhral súťaž na návrh 160-metrového železničného mosta cez rieku Douro v Portugalsku. Navrhol i viadukt Garabit vo francúzskej oblasti Cantal.
Socha slobody.
Foto: Profimedia
Vytvoril aj Sochu slobody
Eiffelovi vďačia Američania za jeden z ich symbolov. Francúzi darovali Sochu slobody Amerike k stému výročiu vyhlásenia samostatnosti v roku 1876. Sochárovi Frédéricovi Auguste Bartholdimu bola údajne modelom pre tvár sochy jeho matka Charlotte, rameno tvaroval podľa svojej manželky a účes podľa svokry.