Pod povrchom Marsu objavili záhadné štruktúry, vedci tušia, čo to znamená
19. 5. 2025, 16:18 (aktualizované: 19. 5. 2025, 16:24)

Zdroj: nasa
Pod povrchom Marsu sa nachádzajú záhadné štruktúry, ktoré nám môžu viac napovedať o histórii červenej planéty.
Zdroj: Claudio Caridi
Zdroj: Artsiom P
Zdroj: wikipedia
Galéria k článku
Nejde o známky nejakej mimozemskej civilizácie, ale súvisia so sopkami. Mars má najväčšiu sopku v slnečnej sústave a to Olympus Mons. Nachádza sa v časti planéty, ktorú nazývame Tharsis Montes.
Zdroj: Chmee2 wikipedia
Olympus Mons
Náš vesmírny sused je domovom niekoľkých gigantických vulkánov. Vedci tvrdia, že identifikovali podzemnú masu, ktorá má priemer približne 1 000 míľ a hĺbku viac ako 680 míľ, a mohla by nám povedať viac o tom, ako funguje sopečná činnosť na Marse, uvádza web LAD BIBLE. Vedci z Delftskej technologickej univerzity vo svojej štúdii uviedli, že to „ukazuje, že na Marse sa stále môžu diať aktívne pohyby, ktoré vytvárajú nové sopečné krátery na povrchu“.
Štúdiu viedol doktor Bart Root, ktorý vysvetlil viac o objave a o tom, čo by to mohlo znamenať pre Mars a naše chápanie planéty. "Tieto husté štruktúry môžu byť vulkanického pôvodu, alebo môžu byť zhutneným materiálom v dôsledku dávnych dopadov. Existuje asi 20 prvkov rôznych veľkostí, ktoré sme identifikovali okolo oblasti pri severnej polárnej čiapke - jeden z nich pripomína tvar psa," povedal Root. Zdá sa, že po nich na povrchu nie je žiadna stopa. Avšak prostredníctvom gravitačných údajov máme vzrušujúci pohľad do staršej histórie severnej pologule Marsu. Ako hovorí ich výskum, to, čo našli, vyzerá ako „hlava oblaku v súčasnosti prúdi smerom nahor k litosfére, aby v geologickej budúcnosti vytvorila aktívny vulkanizmus.
Zdroj: ESA/DLR/FU Berlin, G. Neukum
Orcus Patera je nepravidelná eliptická priehlbenina. Nachádza sa neďaleko rovníka na východnej pologuli červenej planéty, zhruba v polovici medzi sopkou Olympus Mons, najvyššou horou slnečnej sústavy, a takisto známou sopkou Elysium Mons. Orientovaná je zo severo-severovýchodu na juho-juhozápad a meria približne 380 krát 140 kilometrov. Jej okraj vyčnieva 1800 metrov nad úroveň okolitej krajiny, dno naopak leží 400 až 600 metrov pod ňou.
Zrozumiteľnejšie povedané, ak by sa na povrch dostal oblak pyroklastických trachyandezitov, mohlo by to mať za následok novú sopečnú aktivitu na planéte. Tento najnovší výskum toho, čo sa deje s Marsom, prichádza po tom, čo sonda NASA Curiosity Rover zaznamenala na povrchu planéty niekoľko „dobre zachovaných“ štruktúr, ktoré vyzerajú ako vafle alebo plásty. Planetárna geologička Catherine O’Connell-Cooperová povedala, že Curiosity ukázala, že povrch je „plný drsného materiálu, ktorý môže byť zložitým cieľom pre kontaktné vedecké prístroje“. Mars teda stále prekvapuje a zrejme nám pripraví ešte nejedno prekvapenie.
Anketa
Myslíte si, že objav nových vulkanických štruktúr na Marse môže viesť k výraznej zmene nášho porozumenia planéty?
Hlasovanie bolo ukončené
VIDEO: Slovenská astrobiologička a riaditeľka simulovaných marťanských Michaela Musilová verí, že na Marse by mohli byť aspoň jednoduché formy života

Zdroj: Jakub Kubala