Pellegrini rokoval so šéfkou EK a predsedom Európskej rady: Riešili aj domácu politiku!

Pellegrini pripomenul, že rokovaniam dominovali najmä európske a rozpočtové témy, o ktorých budú lídri členských krajín hovoriť na budúci týždeň na samite EÚ. V rámci nich by mala Únia schváliť finančnú injekciu pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd eur. "V tom balíku sú aj prostriedky pre krajiny so schengenskou hranicou, nie je to len o zmene rozpočtu EÚ pre Ukrajinu," vysvetlil.

Pred šéfmi inštitúcií EÚ vyjadril nádej, že na samite sa podarí dosiahnuť konsenzus všetkých 27 krajín aj napriek súčasným výhradám Maďarska. "Ešte je čas, aby sa o požiadavkách Maďarska rokovalo, aby sa nehľadal nejaký špeciálny systém 26 či 25 krajín, ktorý by bol veľmi komplikovaný," povedal Pellegrini.

S Michelom hovoril aj o podpore pre európsky vojenský priemysel, kde sa prihovoril za to, aby miliardy, ktoré Únia dáva do obranného priemyslu, míňala v Európe, podporila tak domáci priemysel a znižovala závislosť od zámorských dodávateľov. Dodal, že ak príde eurokomisia s návrhom na vytvorenie fondu na podporu zbrojárskeho priemyslu vrátane moderných zbraňových systémov, Slovensko sa bude o takéto zdroje uchádzať.

Pri téme rozširovania Únie Pellegrini pripomenul, že SR podporuje krajiny západného Balkánu. Kriticky poukázal na to, že ak tieto krajiny budú dostávať od Únie iba sľuby, podpora ich obyvateľov pre európsku integráciu poklesne.

Ocenil, že sa podarilo vyrokovať rozšírenie schengenského priestoru o Rumunsko a Bulharsko, aj keď zatiaľ iba v leteckej a námornej oblasti. "Slovensko hovorí, že z rozširovania schengenu sa nesmie robiť politika a tieto krajiny sú technicky pripravené na vstup do schengenu, aj čo sa týka pozemných hraničných kontrol," uviedol.

S odkazom na slovenské politické dianie Pellegrini informoval Michela i von der Leyenovú, že od budúceho týždňa bude v Bruseli k dispozícii vládou poverená diplomatka, ktorá bude v priamom kontakte s inštitúciami EÚ a zodpovie všetky otázky spojené s pripravovanými zmenami trestno-právnych kódexov. Zdôraznil, že tento prístup vysoko ocenili predsedníčka Európskeho parlamentu, šéfka eurokomisie aj predseda Európskej rady.

Maroš Šefčovič bude mať podporu predsedu Národnej rady SR Petra Pellegriniho, ak ho vláda SR opätovne nominuje za člena Európskej komisie a on túto nomináciu prijme. Pellegrini to povedal v stredu v Bruseli po stretnutiach so Šefčovičom, ale aj predsedom Európskej rady Charlesom Michelom a šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.

Pellegrini počas dvojdňovej návštevy Bruselu povedal, že v priebehu tohto týždňa zasadne koaličná rada, ktorá preberie viaceré európske témy. Na otázku TASR, či podporí nomináciu Šefčoviča, ak sa ho vláda rozhodne nominovať za eurokomisára, odpovedal kladne.

"Chcem to na koaličnej rade otvoriť, zatiaľ tak interne, nie ako oficiálnu vec. Šefčovič preukázal mimoriadnu schopnosť zastávať takéto významné posty. Dnes je de facto druhým najsilnejším členom Európskej komisie," opísal situáciu Pellegrini.

Zdôraznil, že šéfka exekutívy EÚ sa počas rokovaní s ním veľmi pochvalne vyjadrila na adresu Šefčoviča. Vraj sa naňho v maximálnej miere spolieha a dáva mu riešiť tie najťažšie veci, povedal Pellegrini pred novinármi.

"Hlavne však označila Maroša Šefčoviča za človeka, ktorý problémy nielen rieši, ale prináša aj výsledky. Šefčovič bol veľmi dobrým kandidátom vlády SR a ja ako jeden z členov koalície si osobne viem predstaviť, že ak by sa rozhodol znovu uchádzať o post komisára, tak by moju podporu určite dostal," odkázal Pellegrini.

Ak vláda Roberta Fica nominuje Šefčoviča, pôjde už o jeho štvrtý plný mandát v exekutíve EÚ. Post eurokomisára pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež zastával iba tri mesiace, keď nahradil vo funkcii Jána Figeľa. Počas druhého mandátu Josého Manuela Barrosa bol zodpovedný za administratívu a medziinštitucionálne vzťahy.

V eurokomisii vedenej Jeanom-Claudom Junckerom bol ako podpredseda poverený budovaním energetickej únie. Podpredsednícke kreslo si zachoval aj počas mandátu Ursuly von der Leyenovej, kde mal pôvodne na starosti strategický výhľad a medziinštitucionálne vzťahy, postupne však jeho pracovná agenda narastala.

Teraz je zodpovedný za implementáciu Európskej zelenej dohody, vedie pobrexitové rokovania so Spojeným kráľovstvom a doťahuje rokovania o nových asociačných zmluvách s Andorrou, Islandom, Lichtenštajnskom, Monakom, Nórskom, San Marínom a Švajčiarskom. Je podpredsedom Energetickej platformy EÚ, ktorá zaisťuje spoločné nákupy zemného plynu, a jeho meno sa spája aj s Európskou alianciou pre batérie.

V rebríčku najvplyvnejších Európanov týždenníka Politico pre rok 2024, zverejnenom vlani v novembri, sa umiestnil na šiestej priečke.