Pápeži, slávny sochár, výstredná vojvodkyňa: Vedľa nich bude odpočívať pápež František

Väčšina pápežov spočíva v Bazilike svätého Petra vo Vatikáne. Aj v tomto bol František, ktorý skonal ráno vo Veľkonočný pondelok, trochu iný. Ako miesto svojho posledného odpočinku si vybral rímsku Baziliku Santa Maria Maggiore. Mal k nej blízko už v čase, keď ho zvolili za pápeža.

História miesta, na ktorom bazilika stojí, je veľmi stará. Už v 4. storočí pred Kristom tu stál antický chrám zasvätený bohyni Juno. Za cisára Augusta tu bolo trhovisko, tzv. Macellum Liviae. Prvý kresťanský chrám tu postavili v roku 352.

Význam baziliky neustále rástol. Dnes je dokonca známa dokonca pod štyrmi menami: okrem najpoužívanejšieho názvu Santa Maria Maggiore (Panna Mária Väčšia) sa označuje aj ako Santa Maria della Neve (Panna Mária Snežná), Basilica Liberiana (podľa stavebníka pápeža Libéria) a Santa Maria ad presepem (Panna Mária s jasličkami – podľa fragmentu Ježišových jasličiek z Betlehemu, ktoré sú uložené pod hlavným oltárom.

Bazilika Santa Maria Maggiore je úzko spätá aj s históriou Slovenska. Práve na tomto mieste totiž v roku 867 udelil pápež Hadrián II. slávnostné povolenie používania staroslovienčiny ako štvrtého bohoslužobného jazyka - hneď po latinčine, gréčtine a hebrejčine. Urobil to položením liturgických kníh preložených do staroslovienčiny na oltár. V Bazilike pripomína túto udalosť tabuľa a bronzové sošky Cyrila a Metoda od Mariána Polonského.

Bazilika síce patrí k dôležitým cirkevným stavbám a pútnickým miestam, ale novodobí pápeži tu neodpočívajú - hoci pár významných osobností tu má hroby.