Reklama

Pápež vedel, že sa možno nedožije rána: Lekári rozhodovali, či ťažký boj neukončiť

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
 
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • captions and subtitles off, selected
    Reklama

    Najhorším dňom choroby pápeža Františka bol 28. február. Podľa vedúceho tímu jeho lekárov z rímskej Genelliho nemocnice v ten deň aj sám pápež vedel, že sa nemusí dožiť rána. Lekári sa museli rozhodnúť, či nie je na čase ťažký boj o život pápeža ukončiť.

    Spomínaný 28. február bol podľa šéfa lekárskeho tímu pápeža Františka, Sergia Alfieriho, zásadný. Pápež v ten deň prekonal respiračnú krízu, informuje iDnes s odvolaním na taliansky denník Corriere della Sera.

    „Všetci sme si uvedomovali ďalšie zhoršenie situácie a bolo riziko, že to nezvládne,“ povedal Alfieri. „Ten večer bol strašný. Vedel, ako my, že sa nemusí dožiť rána.“

    Zdroj: Profimedia

    Šéf lekárskeho tímu, ktorý liečil pápeža Františka, Sergio Alfieri.

    Pápež sa nevzdal

    Nasledovalo smrteľne vážne rozhodnutie. Lekári zvažovali, či prestať s terapiou a „nechať ho odísť“, alebo nasadiť všetky dostupné liečebné prostriedky, no „s obrovským rizikom poškodenia ďalších orgánov.“
    „Rozhoduje vždy Svätý otec,“ odpovedal Alfieri na otázku, aké rozhodnutie nakoniec lekársky tím urobil. Pápež im mal povedať: „Vyskúšajte všetko, nevzdáme sa.“

    Ako už dnes vieme, bolo to správne rozhodnutie. Liečba pomohla a pápež František dokonca počas celého pobytu v nemocnici, ktorý trval viac než mesiac, nebol ani raz v bezvedomí. Bol odhodlaný, že nad chorobou zvíťazí.

    Zdroj: Andrew Medichini

    Ľudia čakajú na požehnanie pápeža Františka z okna jeho izby v Gemelliho nemocnici.

    2 mesiace by mal ešte odpočívať

    Pápež František bol hospitalizovaný 14. februára so zápalom pľúc. Prepustený bol v nedeľu 23. marca. Teraz má od lekárov odporučenú 2-mesačnú domácu liečbu. Ako Alfieri pripomenul, pápež by sa mal vyhýbať kontaktom so skupinami ľudí či deťmi, ktoré by mohli prenášať nové infekcie.

    Zdroj: Domenico Stinellis

    Pápež František, ktorý sedí na vozíku, sa usmieva a zdraví veriacich z okna svojej izby v Gemelliho nemocnici v Ríme.

    „On je ale pápežom a my mu nemôžeme diktovať, čo má robiť,“ dodal Alfieri na margo pápežovej pracovnej náplne – stretávaniu sa s veriacimi.

    Pár slov o Františkovi

    František, vlastným menom Jorge Mario Bergoglio, SJ (* 17. december 1936, Buenos Aires, Argentína) bol 266. pápež Katolíckej cirkvi, rímsky biskup a panovník štátu Vatikán zvolený v konkláve dňa 13. marca 2013. Bol prvým pápežom pochádzajúcim z amerického svetadielu (z Argentíny), prvým pápežom, ktorý vzišiel z jezuitskej rehole, prvým pápežom z južnej pologule a po viac ako 1270 rokoch od smrti Gregora III. prvým pápežom, ktorý sa nenarodil v Európe. Podľa Františkových vlastných slov mal byť jeho pontifikát krátky. Pápež František bole známy pre svoju pokoru, dôraz na Božie Milosrdenstvo, záujem o chudobných a odhodlanie viesť medzináboženský dialóg. Je uznávaný za to, že mal menej formálny vzťah k úradu pápeža než jeho predchodcovia, napríklad, že sa rozhodol radšej žiť v Dome svätej Marty, než aby obýval pápežský apartmán v Apoštolskom paláci, ako to robili predchádzajúci pápeži. Zastával názor, že Cirkev by mala byť viac otvorená. Nepodporoval neovládaný kapitalizmus, marxizmus, alebo marxistické verzie Teológie oslobodenia. František sa držal tradičných cirkevných pohľadov v otázkach interrupcií, manželstva, vysvätení žien za kňazov a celibátu.