Svätý otec František: Aj duchovní majú tajomstvá! Čo prezradila prvá láska pápeža?

Keď ho v marci 2013 zvolili za pápeža, vyhlásil, že ho kardináli šli hľadať až na koniec sveta. Bodaj by nie! Hlavou katolíckej cirkvi sa stal prakticky neznámy duchovný. Hoci pri predchádzajúcej voľbe v roku 2005 bol hlavným protikandidátom vplyvného nemeckého kardinála Josepha Ratzingera, po nej sa zase stiahol do svojej farnosti a okrem nej ho nikde nepoznali.

O to väčšie bolo prekvapenie, keď sa syn talianskych imigrantov stal pápežom – dokonca prvým z Južnej Ameriky. Ani on sám to nečakal, veď už mal podanú žiadosť o dôchodok. Pochopiteľne, že zaujímal všetkých. Vrhli sa naňho aj novinári, ktorých prácu si síce vážil, ale komunikáciu s nimi nemal rád. Aj preto, ako zdôrazňoval, že odmietal mýtus okolo pápeža: vytvárať z neho akéhosi supermana alebo superstar. „Je to urážlivé, pápež je predsa normálny človek,“ zdôrazňoval.

Viaceré Františkove výroky vzbudili pozornosť. Napríklad dôrazné odmietanie potratov či podpora civilných zväzkov homosexuálnych osôb: „Je správne, aby títo ľudia, ktorí prežívajú dar lásky, mali rovnakú právnu ochranu ako všetci ostatní.“ Preto ľudia netrpezlivo očakávali jeho knihu. Zameral sa v nej na svoje osobné spomienky či postoje k historickým udalostiam.

Z knihy sme sa napríklad dozvedeli, že po zvrhnutí jadrovej bomby na Japonsko sa chcel stať v tejto krajine misionárom. František prezradil, že miluje biliard a ako pravý Argentínčan aj tango. V spomienkach vášnivého futbalistu nemôže chýbať vyjadrenie k tzv. Božej ruke, teda k neregulárnemu gólu argentínskeho útočníka Diega Maradonu vo štvrťfinálovom zápase majstrovstiev sveta vo futbale v Mexiku v roku 1986.

Sníval o cirkvi budúcnosti, ktorá bude mierna, pokorná a slúžiaca ľuďom. O možnosti zväzku homosexuálnych párov či nutnosti nájsť spôsob, ako nastoliť mier na Ukrajine a na Blízkom východe. „Pri tých vojnových mukách, ktoré ľudia v týchto regiónoch zažívajú, pápež už ani nemôže plakať, tak ho to trápi,“ napísal. Kritizoval cirkev pre prípady zneužívania a žiadal odpustenie za hriechy, ktorých sa dopustila.

Veľkú pozornosť vzbudila aj posledná esej, ktorú napísal František iba dva mesiace pred smrťou. Vatikán zverejnil text deň po pápežovej smrti. V eseji sa František vyznal, že sa smrti nebojí, ale víta „nový začiatok“ večného života s Bohom. Svätý Otec napísal, že „sa nesmieme báť starnutia“ a „nesmieme sa báť prijať starnutie“. Musíme sa snažiť žiť na zemi „s gráciou a nie s roztrpčením“.