Reklama

ONLINE PANIKA po návšteve Macrona, Scholza a Draghiho v Kyjeve: Zaznel LETECKÝ POPLACH!

Reklama

Prezident Vladimir Putin (69) a jeho armáda majú na svedomí najväčší vojenský konflikt od 2. svetovej vojny. Ruská federácia podporovaná Bieloruskom napadla vo štvrtok 24. februára o 2.30 h v noci prístavné a strategicky dôležité ukrajinské mesto Mariupoľ. Krátko na to šéf Kremľa potvrdil komplexnú inváziu na Ukrajinu, ktorú odôvodnil ako „sebaobranu“ pred údajným neonacistickým režimom. Krviprelievanie sa rozšírilo takmer po celej Ukrajine, potvrdené sú tisíce obetí – vojenských, ale aj civilných. Vojnovú drámu u nášho východného suseda sledujeme ONLINE.

Čo chce Putin dosiahnuť?

  • Rusko údajne nechce anektovať Ukrajinu, vyhlásil Putin, ktorý dokonca celú vojenskú inváziu nenazýva okupáciou.   
  • Západné krajiny preto varoval, aby Ukrajine nepomáhali a nepriamo sa vyhrážal použitím jadrových zbraní.  
  • Podľa USA je zámerom ruskej invázie zvrhnúť vládu v Kyjeve a namiesto nej dosadiť nové vedenie lojálne voči Moskve.

Ukrajinec ukazuje obrovský kráter, ktorý ostal po výbuchu neďaleko Charkova

Situáciu sledujeme ONLINE:

Ďakujeme, že ste s nami sledovali ONLINE. Nové informácie vám prinesieme opäť zajtra. 

22:00 Gazprom tvrdí, že nevidí riešenie pretrvávajúceho problému so zariadením na kompresorovej stanici Portovaja, ktoré spôsobilo obmedzenie dodávok plynu do Európy cez plynovod Nord Stream 1. Európske ceny plynu pre zníženie dodávok od pondelka vyskočili o 70 %.

Šéf Gazpromu Alexej Miller vyhlásil, že koncern nemôže pre sankcie získať späť vybavenie po bežnej údržbe od nemeckého výrobcu Siemens. "Tá turbína leží vo fabrike, Siemens ju nemôže vyzdvihnúť a nie každá iná turbína pasuje," povedal Miller na ekonomickom fóre v Petrohrade.

21:30 Holandská tajná služba (AIVD) odhalila ruského špióna, ktorý sa vydával za stážistu a chcel sa tak infiltrovať na Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu, ktorý vyšetruje vojnové zločiny páchané ruskými vojakmi na Ukrajine. AIVD o tom informovala vo štvrtok, píše agentúra AFP.

20:45 Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV), jeden z poradných orgánov Európskej komisie, počas svojho júnového plenárneho zasadnutia týždeň pred summitom EÚ (21. a 22. júna) prijal v poradí svoju druhú rezolúciu o Ukrajine, v ktorej podporil pre ňu udelenie štatútu kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ. Informuje spravodajca TASR.

Podľa vyhlásenia EHSV, ktorý zastupuje európskych zamestnávateľov, odborové organizácie a rôzne profesijné organizácie, európska občianska spoločnosť bude spolupracovať s Ukrajinou na jej rekonštrukcii po ukončení ruskej agresie. Tým podľa EHSV získa Únia silnejšieho, ekologickejšieho, odolnejšieho a udržateľnejšieho európskeho partnera.

20:00 Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg vo štvrtok zopakoval záväzok NATO ohľadne poskytovania vojenskej techniky na sebaobranu Ukrajiny. Oznámil tiež, že NATO nasadí na svoje východné krídlo viac vojakov. TASR informuje na základe správy denníka The Guardian.

Stoltenberg v Bruseli odsúdil prebiehajúcu "neúprosnú opotrebovávaciu vojnu voči Ukrajine". NATO podľa jeho slov bude naďalej zaisťovať Ukrajine "bezprecedentnú podporu, aby sa mohla brániť voči agresii Moskvy". 

Zdroj: Olivier Matthys

PK 29 Brusel - Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg sa prihovára počas tlačovej konferencie po zasadnutí Severoatlantickej rady (NAC) na úrovni ministrov obrany v Bruseli 15. júna 2022. Stoltenberg v stredu oznámil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je pozvaný na summit lídrov Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutoční koncom júna v španielskej metropole Madrid. FOTO TASR/AP NATO Secretary General Jens Stoltenberg speaks during a media conference at NATO headquarters in Brusse

19:40 Ukrajina je pripravená pracovať na tom, aby sa stala riadnou členskou krajinou Európskej únie. Vyhlásil to vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po tom, čo štvorica európskych lídrov počas návštevy Kyjeva verejne vyjadrila podporu, aby bol Ukrajine okamžite udelený štatút kandidátskej krajiny EÚ. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Sme pripravení pracovať na tom, aby sa náš štát stal riadnym členom EÚ," povedal Zelenskyj pred budúcotýždňovým summitom EÚ, ktorý sa uskutoční 23.-24. júna v Bruseli. Práve tam sa očakáva schválenie žiadosti Kyjeva o získanie štatútu kandidátskej krajiny.

18:30 Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová označila straty životov a zničenie majetku v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol za vážne porušenie medzinárodného práva. Vo svojom štvrtkovom prejave pred Radou OSN pre ľudské práva v Ženeve uviedla, že podľa jej názoru "tieto hrôzy poznačia aj budúce generácie", informovala agentúra AFP.

17:20 Litovský parlament vyzval vo štvrtok na trestné stíhanie vedenia Ruska v súvislosti s inváziou na Ukrajinu a takisto vo veci rozsiahlych nútených deportácií Ukrajincov na územie Ruskej federácie. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.

V uznesení, ktoré bolo litovskými poslancami prijaté jednomyseľne, sa uvádza, že najmenej milión obyvateľov Ukrajiny vrátane 200.000 detí bolo deportovaných na územie Ruska alebo do oblastí, ktoré ovláda Moskva.

16:30 Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Rumunsko podporujú, aby bol Ukrajine "okamžite" udelený štatút kandidátskej krajiny EÚ. Po štvrtkovom stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve to vyhlásil šéf Elyzejského paláca Emmanuel Macron. Na rokovaniach v ukrajinskej metropole sa zúčastnili aj taliansky premiér Mario Draghi, nemecký kancelár Olaf Scholz a rumunský prezident Klaus Iohannis. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

15:20 Ruská pravoslávna cirkev vo štvrtok odmietla sankcie proti svojmu vodcovi, patriarchovi Kirillovi, ktoré naňho uvalila Británia za jeho podporu ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu. Informovala o tom agentúra AFP.

15:00 Kremeľ vo štvrtok varoval pred novými dodávkami západných zbraní Ukrajine – práve v deň, keď na návštevu Kyjeva pricestovali francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz a taliansky premiér Mario Draghi. Iným vlakom prišiel aj rumunský prezident Klaus Iohannis, ktorý sa k trojici pridal. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

14:15 Británia pridala vo štvrtok na sankčný zoznam najvyššieho predstaviteľa ruskej pravoslávnej cirkvi patriarchu Kirilla, blízkeho spojenca šéfa Kremľa Vladimira Putina, za "jeho podporu a schvaľovanie" ruskej invázie na Ukrajinu. TASR správu prevzala od agentúry AFP. K oznámeniu britského ministerstva zahraničných vecí prichádza dva týždne po tom, ako sa Európska únia rozhodla ustúpiť tlaku Maďarska a do šiesteho sankčného balíka voči Rusku 75-ročného patriarchu napokon nezaradila.

13:20 Je v našom záujme pomáhať Ukrajine všetkými dostupnými spôsobmi a prostriedkami a prispieť tak k tomu, aby sa vojenský konflikt nerozšíril a nenaberal na sile. Vyhlásil to minister obrany SR Jaroslav Naď, ktorý vo štvrtok popri pravidelnom rokovaní ministrov obrany členských štátov NATO v Bruseli absolvoval stretnutie s rezortnými partnermi z Vyšehradskej štvorky (V4). Na rokovaní bol aj britský minister obrany Ben Wallace. TASR o tom informovala hovorkyňa MO SR Martina Kovaľ Kakaščíková. Stretnutiu ministrov dominovali aktuálne bezpečnostné témy. Diskutovalo sa aj o posilnených obranných pozíciách na východnom krídle Severoatlantickej aliancie či o očakávaniach jednotlivých krajín od nadchádzajúceho summitu NATO v Madride.

12:50 Od vypuknutia vojny na Ukrajine (24. 2.) prešlo cez Košice viac ako 100.000 utečencov. V súčasnosti je ich v meste odhadom 5500 až 6000. Mesto vidí problém v súvislosti s ich dlhodobým zamestnávaním, očakáva, že častejšie sa bude stretávať aj s potrebou dlhodobého ubytovania. Vyplýva to zo správy o vývoji situácie s utečeneckou vlnou z Ukrajiny, ktorú odobrilo košické mestské zastupiteľstvo (MsZ) na svojom štvrtkovom rokovaní.  

12:40 Zbrane dodané Spojenými štátmi pomôžu Ukrajine získať späť Rusmi okupované územia vrátane Krymu a Donbasu. Uviedol to ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov vo štvrtok v rozhovore pre americkú stanicu. "Chystáme sa oslobodiť všetky naše územia, všetko vrátane Krymu," uviedol Reznikov v rozhovore s reportérom CNN Matthewom Chanceom v Bruseli. "Krym je pre Ukrajinu strategickým cieľom, pretože je to ukrajinské územie... Ale budeme postupovať krok za krokom," povedal.

12:15 Japonská nízkonákladová letecká spoločnosť Zipair začala fungovať len v roku 2020, ale nešťastné okolnosti ju donútili zmeniť logo – písmeno Z, teraz spájané s inváziou Ruska na Ukrajinu. Vo štvrtok o tom informovala tlačová agentúra AFP. Tento symbol je vo svete vnímaný negatívne odvtedy, ako bol spozorovaný na ruských tankoch a ruských vojenských uniformách na Ukrajine. Následne sa začal objavovať na autách a oblečení v Rusku a na internete a stal sa prejavom podpory invázie, pričom Kremeľ tento trend vlastenectva horlivo živí.

12:10 Litovská armáda vo štvrtok oznámila, že Ukrajine úspešne dodala pásové obrnené transportéry typu M113 americkej výroby v hodnote približne 15,5 milióna eur. TASR správu prevzala od agentúry DPA. Presný počet strojov nebol špecifikovaný.

11:50 Francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz, taliansky premiér Mario Draghi a rumunský prezident Klaus Iohannis navštívili vo štvrtok ukrajinské mesto Irpiň neďaleko Kyjeva, v ktorom ruské jednotky útočili na civilné ciele, školy, kultúrne centrá a obytné domy. TASR o tom informovala na základe agentúry AFP. "(Irpiň) je hrdinské mesto, poznačené stigmami barbarstva," povedal Macron novinárom a dodal, že na vlastné oči videl "stopy barbarstva" a že "odsudzuje masakre", ktoré majú na svedomí ruské sily. Šéf Elyzejského paláca ďalej uviedol, že Ukrajina musí byť schopná ubrániť sa ruským jednotkám.

Zdroj: Ludovic Marin

Nemecký kancelár Olaf Scholz (druhý sprava), taliansky premiér Mario Draghi (vpravo), francúzsky prezident Emmanuel Macron (tretí sprava) a rumunský prezident Klaus Iohannis (vľavo) počas návštevy mesta Irpiň neďaleko Kyjeva vo štvrtok 16. júna 2022.

10:10 Hraničnými priechodmi prešlo v stredu (15. 6.) na Slovensko 3312 ľudí z Ukrajiny. Z toho bolo 797 mužov, 1953 žien a 562 detí. O dočasné útočisko požiadalo 180 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi v stredu 2942 osôb. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva vnútra SR Zuzana Eliášová.

10:00 Krátko po príchode nemeckého kancelára Olafa Scholza, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a talianskeho premiéra Maria Draghiho sa v ukrajinskej metropole Kyjev vo štvrtok ozvali sirény ohlasujúce letecký poplach. TASR správu prevzala z agentúry DPA, ktorá sa odvolala na svojho reportéra v Kyjeve.  Traja európski lídri pricestovali do Kyjeva vlakom z Varšavy na znak solidarity s Ukrajinou. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko ich návštevu vo štvrtok privítal a pre nemecký denník Bild uviedol, že je "šťastný a hrdý".

9:50 Francúzsko chce, aby Ukrajina zvíťazila vo vojenskom konflikte s Ruskom a obnovila tým územnú celistvosť krajiny vrátane polostrova Krym, ktorý Moskva anektovala ešte v roku 2014. Po príchode francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona do Kyjeva to pre agentúru Reuters uviedol zdroj z prostredia francúzskej diplomacie. Nemenovaný zdroj však zároveň dodal, že je na ukrajinskom prezidentovi Volodymyrovi Zelenskom, aby definoval, čo znamená pre Ukrajinu vojenské víťazstvo nad Ruskom.

9:45 Rumunský prezident Klaus Iohannis pricestoval vo štvrtok na železničnú stanicu v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev, informoval prezidentský úrad v rumunskej metropole Bukurešť. Správu priniesla tlačová agentúra Agerpres.

Zdroj: Ludovic Marin

Rumunský prezident Klaus Iohannis prichádza do hotela za francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a talianskym premiérom Mariom Draghim v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev vo štvrtok 16. júna 2022. Lídri budú viesť rozhovory s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ďalšími predstaviteľmi.

9:40 Nemecký kancelár Olaf Scholz prisľúbil trvalú podporu Ukrajine. Jeho slová zazneli po tom, ako vo štvrtok ráno spolu s lídrami Francúzska a Talianska pricestoval vlakom do Kyjeva. TASR informáciu prevzala od agentúry AFP. "Chceme ukázať nielen solidaritu, ale aj uistiť Ukrajinu, že finančná, humanitárna, ale aj vojenská pomoc bude pokračovať, kým to bude potrebné," povedal Scholz po vystúpení z vlaku pre nemecký denník Bild.

9:35 Tri salvové raketomety, ktoré Nemecko sľúbilo Kyjevu, môžu byť doručené v júli alebo auguste. Ukrajinskí vojaci sa medzitým vycvičia v zaobchádzaní s týmto raketovým delostreleckým systémom. Vo štvrtok o tom v Bruseli informovala nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová, ktorú citovala tlačová agentúra Reuters.

9:05 Približne 10.000 civilistov zostáva uviaznutých vo východoukrajinskom meste Severodoneck, kde už niekoľko týždňov zúria ťažké boje medzi ukrajinskými a ruskými jednotkami. Uviedol to vo štvrtok gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. TASR správu prevzala od agentúry AFP.  "Zo 100.000 obyvateľov zostáva (v meste) približne 10.000," napísal Hajdaj na sociálnej sieti Telegram. Ako dodal, jednotky Kyjeva sa snažia "čo najviac zadržať nepriateľa". Vnútri chemickej továrne Azot v priemyselnej časti mesta, v ktorom ukrajinské sily už celé týždne odolávajú ruskému bombardovaniu a útokom, uviazlo podľa slov Hajdaja vyše 500 civilistov.

9:00 Ľudia v ťažko skúšanom juhoukrajinskom meste Mariupol stále vzdorujú ruskej okupácii, uviedol v stredu poradca starostu Petro Andriuščenko. Informoval o tom portál britskej stanice Sky News. Ruské sily, ktoré 24. februára napadli Ukrajinu, obliehali a bombardovali toto prístavné mesto celé týždne a stalo sa dejiskom najhoršej humanitárnej katastrofy na Ukrajine, nakoniec minulý mesiac padlo do rúk Moskvy. Andriuščenko však v aplikácii Telegram napísal, že obyvatelia sa "nezmierili s okupáciou" a vyvolávajú nepokoje.

8:55 Francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz a taliansky premiér Mario Draghi pricestovali do ukrajinskej metropoly Kyjev. Informovali o tom agentúry DPA a Reuters.

8:45 Rusko a Spojené štáty musia diskutovať o rozšírení zmluvy START o obmedzení počtu jadrových zbraní, povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtkovom rozhovore pre agentúru RIA Novosti. TASR správu prevzala z agentúry Reuters. Podľa Peskova je táto otázka dôležitá pre globálnu bezpečnosť a ruská vojenská operácia na Ukrajine nie je dôvodom na vyhýbanie sa rokovaniam.

Zdroj: Ludovic Marin

Taliansky premiér Mario Draghi (tretí vľavo) nastupuje do vlaku, ktorým pocestujú spolu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom do Kyjeva vo štvrtok 16. júna 2022. Traja lídri odcestovali do ukrajinskej metropoly z Poľska vo štvrtkových ranných hodinách.

7:25 Francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz a taliansky premiér Mario Draghi odcestovali vo štvrtok z Poľska vlakom do ukrajinskej metropoly Kyjev, uviedli talianske a nemecké médiá. TASR správu prevzala z agentúry AFP. Nemecká televízna stanica ZDF spresnila, že traja lídri na Ukrajinu odcestovali vo štvrtkových ranných hodinách. Taliansky denník La Reppublica zverejnil aj fotografiu Macrona, Scholza i Draghiho, píše AFP.

7:20 Slovensko darovalo Ukrajine štyri vrtuľníky Mi-17 a jeden vrtuľník Mi-2, ako aj muníciu do systému Grad. Pomoc schválila vláda. Po bezpečnom odovzdaní je už v užívaní ozbrojených síl Ukrajiny. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) o tom informoval na sociálnej sieti.

6:45 Dvaja Američania, ktorí bojovali s ukrajinskými silami v oblasti severne od Charkova, sú už takmer týždeň nezvestní. Ich rodinní príslušníci a spolubojovník vyjadrili obavy, že ich mohli zajať ruské sily. TASR správu prevzala vo štvrtok z webovej stránky stanice CNN a agentúry Reuters. Spolubojovník, ktorý chcel z bezpečnostných dôvodov zostať v anonymite, pre CNN poskytol fotografie cestovných pasov oboch mužov s pečiatkami po vstupe na územie Ukrajiny. Ich mená sú Alexander John-Robert Drueke a Andy Tai Ngoc Huynh, píše CNN.

6:30 Protiofenzíva môže podľa ukrajinského generálneho štábu skončiť v septembri, ak budú Ukrajine poskytnuté všetky potrebné zbrane. Informuje o tom The Kyiv Independent. Dmytro Marčenko, generálmajor ukrajinských ozbrojených síl, povedal 15. júna, že v mierových dohodách s ruskom bol dosiahnutý "bod, odkiaľ niet návratu."

3:20 Americká veľvyslankyňa na Ukrajine Bridget Brinková navštívila v stredu Štátnu službu pre špeciálnu komunikáciu a ochranu informácií Ukrajiny (SSSCIP), kde prisľúbila Kyjevu podporu pri obrane pred ruskými hackerskými útokmi. TASR správu prevzala z webovej stránky americkej televízie CNN.

2:05 Turecko je pripravené zorganizovať štvorstranné stretnutie za účasti Organizácie Spojených národov (OSN), Ruska a Ukrajiny s cieľom stanoviť podmienky vývozu obilia z ukrajinských prístavov cez Čierne more. Uviedol to v stredu turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu, informuje TASR podľa správy agentúry AFP. OSN podľa šéfa tureckého rezortu diplomacie predložila plán na uvoľnenie vývozu obilia z ukrajinských prístavov. Pre plavidlá tak môžu byť vytvorené bezpečnostné koridory aj bez odmínovania čiernomorských prístavov, uviedol Čavušoglu."Ak s tým bude Rusko súhlasiť, v Istanbule sa uskutoční štvorstranné stretnutie," povedal turecký minister zahraničných vecí.      

Zdroj: Efrem Lukatsky

Príslušník ukrajinskej vojenskej špeciálnej jednotky kladie protitankovú mínu DM22 darovanú Nemeckom na lesnú cestu v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny počas 111. dňa ruskej invázie na Ukrajinu v utorok 14. júna 2022.

1:30 Prvá dáma Ukrajiny Olena Zelenská sa v stredu prostredníctvom videokonferencie poďakovala Česku za prijatie takmer 400.000 ukrajinských utečencov. Zároveň žiadala, aby ČR počas svojho predsedníctva v Rade EÚ prispela k prijatiu Ukrajiny do Európskej únie. TASR správu prevzala z webovej stránky Českého rozhlasu. Manželka ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského to uviedla na stretnutí, ktoré sa konalo pri príležitosti desiateho výročia založenia stredoeurópskej pobočky amerického Aspenského inštitútu (Aspen Institute).

0:50 Spojené štáty v stredu upozornili Čínu, že krajiny, ktoré v rusko-ukrajinskom konflikte stoja na strane ruského prezidenta Vladimira Putina, sa ocitnú "na nesprávnej strane histórie". Vo vyhlásení to uviedla kancelária hovorcu amerického ministerstva zahraničných vecí v reakcii na prehlbujúcu sa spoluprácu medzi Čínou a Ruskom. TASR správu prevzala od agentúry AFP. "Čína tvrdí, že je neutrálna, ale jej správanie jasne ukazuje, že stále vynakladá úsilie na udržanie úzkych vzťahov s Ruskom," uviedol vo vyhlásení americký rezort diplomacie.

23:35 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu oznámil, že prijal pozvania na summit skupiny G7 v Nemecku a summit Severoatlantickej aliancie v Madride. Obe tieto podujatia sa uskutočnia v júni. TASR správu prevzala z agentúry DPA. "S vďačnosťou som prijal pozvania partnerov na kľúčové medzinárodné podujatia," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Twitter. Dodal, že nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz ho pozval na summit G7, ktorý sa koná 26.-28. júna na zámku Elmau v Bavorsku. Na stretnutie lídrov členských krajín NATO v Madride (29.-30. júna) ho pozval generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg.

23:20 Rusko v stredu oznámilo, že ukrajinské sily zablokovali evakuáciu civilistov z chemickej továrne Azot v obliehanom východoukrajinskom meste Severodoneck. TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry AFP. Rusko podľa svojich vyjadrení zriadilo humanitárny koridor, avšak "predstavitelia Kyjeva cynicky prekazili humanitárnu operáciu", uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo obrany. V Severodonecku sa v súčasnosti nachádza ešte približne 12.000 civilistov. Vnútri chemickej továrne Azot v priemyselnej časti tohto mesta, v ktorom ukrajinské sily už celé týždne odolávajú ruskému bombardovaniu a útokom, uviazlo podľa slov gubernátora Luhanskej oblasti Serhija Hajdaja vyše 500 civilistov.

22:30 Na základni v západoafrickom štáte Mali sa po odchode francúzskych vojakov rozmiestnili žoldnieri z ruskej Vagnerovej skupiny. Agentúra AFP o tom informovala v stredu s odvolaním sa informované zdroje. Francúzski vojaci, ktorí takmer desať rokov viedli v Mali boj proti džihádistom, v pondelok odovzdali miestnym úradom vojenskú základňu nachádzajúcu sa v meste Menaka na západe krajiny. Podľa nemenovaných zdrojov AFP sa v stredu na základni rozmiestnilo "niekoľko desiatok" žoldnierov z Vagnerovej skupiny, fakticky súkromnej armády, v zahraničí známej pod označením Wagner Group. Západné krajiny opakovane obviňujú Moskvu z toho, že vysiela tzv. vagnerovcov do Mali, aby podporila tamojšiu vojenskú juntu, ktorá nadviazala kontakty s Kremľom. Rusko vyslalo do Mali "vojenských inštruktorov", ktorí sú podľa Západu v skutočnosti žoldniermi z Vagnerovej skupiny.