Oligarcha Achmetov o proruských separatistoch: Dúfam, že ich poženú bičom

Najbohatší Ukrajinec Rinat Achmetov v stredu vyzval zamestnancov svojich podnikov na východe Ukrajiny k ďalším protestným akciám proti aktivistom samozvanej Doneckej ľudovej republiky.

Vodca proruských radikálov vo vyhlásení označil za "bandu privandrovalcov, ktorí klamú národ". Každý deň by sa podľa Achmetova na východe krajiny mal konať trojhodinový výstražný štrajk.

Achmetov v Doneckej a Luhanskej oblasti ovláda veľkú časť mohutných strojárenských a hutníckych závodov a bane s približne 300.000 zamestnancami.

V utorok cez poludnie na jeho výzvu krátko štrajkovala veľká časť z nich, k protestu sa pripojili donecké komunálne služby, pravoslávne kostoly aj činovníci populárneho futbalového klubu Šachťor.

"Donecká ľudová republika klame národ. Je to banda privandrovalcov, ktorí si za rukojemníkov vzali celý Donbas a terorizujú ho," uviedol miliardár vo vyhlásení, ktoré na webe zverejnila jeho finančná skupina System Capital Management.

Achmetov vyjadril presvedčenie, že obyvatelia Donbasu už čoskoro proruských aktivistov poženú bičom. Inak vraj Donbas čaká krach, bieda, hlad a zima.

Separatisti na prekvapivo dôrazné útoky vplyvného Ukrajincov v utorok reagovali varovaním, že jeho podniky znárodnia. Vyhlásenie, ktoré má podľa ukrajinskej tlače rýdzo symbolický význam, Achmetovi vyčíta, že jeho daňové odvody smerujú do Kyjeva, namiesto aby posilnili financie povstalcov.

"Hlas Donbasu zaznel a bude znieť ešte silnejšie!" napísal vo vyhlásení oligarcha. Každý deň popoludní by sa podľa jeho odporúčaní v donbaských podnikoch mal konať trojhodinový výstražný štrajk, až pokým separatisti so svojím ozbrojeným odporom neskončia. "Treba bojovať, bojovať a ešte raz bojovať," napísal Achmetov.

Ruské jednotky, ktoré sa v pohraničí s Ukrajinou zúčastňovali na vojenskom cvičení, ukončili nakladanie vojenskej techniky a materiálneho zabezpečenia a začali sa presúvať k železničným staniciam a letiskám, odkiaľ sa prepravia do miest trvalej dislokácie.

S odvolaním sa na tlačovú službu ruského ministerstva obrany o tom v stredu informovala agentúra ITAR-TASS.

Rozkaz, aby sa vojská zapojené do vojenského cvičenia v Rostovskej, Belgorodskej a Brianskej oblasti vrátili do miest svojej stálej dislokácie, vydal ruský prezident Vladimir Putin v pondelok.

Jeho realizáciu odvtedy viackrát spochybnili USA, NATO i Ukrajina.

Ruské ministerstvo obrany v reakcii na to spresnilo, že odsun vojsk do miest stálej dislokácie sa uskutoční v dvoch etapách: jednotky a technika sa najprv presunú k miestu nakládky, kde sa na vlakové súpravy naloží vojenská technika, a potom sa vlakom do stálych posádok budú prepravovať aj vojaci.

NATO však medzičasom informovalo, že ani v stredu nespozorovalo náznaky odsunu ruských vojsk od hraníc s Ukrajinou. Uviedol to pre agentúru Reuters nemenovaný vojenský zdroj v bruselskej centrále NATO.

Riaditeľ úradu armády v rámci amerického ministerstva obrany John McHugh však v Tallinne vyhlásil, že v blízkosti ukrajinských hraníc bol zaznamenaný pohyb ruských jednotiek, ale dodal, že ani zo zdrojov Pentagónu, ani z NATO nemá potvrdenie o ich premiestňovaní vo veľkom rozsahu.

Prítomnosť ruských vojsk v blízkosti východných hraníc Ukrajiny je faktorom, ktorý po krymskej kríze ešte viac vyostril napätie na Ukrajine i napätie vo vzťahoch medzi Západom a Ruskom.

Medzičasom sa objavila informácia, že pred predčasnými voľbami na Ukrajine, počas nich i v období po nich sa v Rusku, v oblasti Lipecka, Voroneže a Riazane, uskutoční cvičenie ruského vojenského letectva.

Ukrajinské MZV už vyzvalo na odvolanie manévrov Aviadarts-2014, naplánovaných od 21. do 27. mája, lebo podľa neho len posilnia napätie v čase konania volieb na Ukrajine. Reakciu na svoju výzvu Kyjev očakáva do 22. mája 17.00 h miestneho času.

Podľa agentúry Interfax-Ukrajina, odvolávajúcej sa na ruské ministerstvo obrany, je aktívna fáza cvičenia naplánovaná na 24. a 25. mája a vo Voronežskej oblasti a zahŕňa taktické použitie rakiet, bombardovanie a použitie ďalších zbraní voči pozemným cieľom, ako aj nácvik zásahov proti systému protiraketovej obrany nepriateľa.

Rusko napriek sľubom nesťahuje svoje vojská z ukrajinských hraníc. Oznámil to hovorca ukrajinského ministerstva zahraničia Jevhena Perebyjnis. Reagoval na pondelkové vyhlásenie prezidenta Vladimira Putina, že sa ruská armáda po manévroch v pohraničí vracia do kasární.

"Prinajmenšom nie sú žiadne zmeny v dislokácii vojsk viditeľné," povedal ukrajinský hovorca. Pohyb ruských vojsk nezaznamenal ani americký Pentagon. Putin už stiahnutie ruských jednotiek od hraníc s Ukrajinou oznámil trikrát, tento raz údajne príkaz na odchod od hraníc vydal aj minister obrany Sergej Šojgu.

Ukrajinské pohraničné vojská ani západné štáty ale dosiaľ nikdy sťahovanie ruských vojakov nepotvrdili. Pri hraniciach s Ukrajinou je ich údajne až 40.000. "Nechce sa mi veriť, že ruské vojská už prakticky mesiac ignorujú rozkazy svojho najvyššieho veliteľa," upozornil Perebyjnis.

"V takom prípade by situácia bola ešte vážnejšia, než sme predpokladali. Pravdepodobnejšie ale je, že ruské vedenie demonštratívne ignoruje normy medzinárodného práva a otvorene dezinformuje verejnosť," dodal hovorca.

O verejný poriadok počas prezidentských volieb na Ukrajine v nedeľu 25. mája sa bude starať viac než 75 000 príslušníkov polície a dobrovoľníkov. Informovali o tom ukrajinské médiá.

Ministerstvo vnútra nasadí vyše 55 700 policajtov a 20 000 zástupcov verejnosti. Len v hlavnom meste Kyjeve bude hliadkovať približne 8300 členov bezpečnostných síl.

"Chceme znemožniť hroziacu agresiu Ruska, ako aj útoky separatistov," vyhlásil predstaviteľ ministerstva Andrij Čalyj. Počas napäto očakávaného hlasovania v približne 32 000 volebných miestnostiach po celej krajine očakávajú aj tisíce pozorovateľov.

Ústredná volebná komisia oznámila, že v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny aktivisti k dnešnému dňu naďalej blokovali prácu viac než 13 z 34 - teda vyše tretiny - obvodných volebných komisií.

Práca ďalších troch bola ohrozená možným obsadením ich priestorov, avšak v meste Artemivsk sa podarilo budovu, kde zasadá obvodná volebná komisie, uvoľniť.

Ústredná volebná komisia súčasne zdôraznila, že po tom, ako dostane od obvodných komisií hlásenie o hrozbe či bránení v práci, okamžite sa obráti na ministerstvo vnútra a Ukrajinskú bezpečnostnú službu (SBU) so žiadosťou o reakciu a ochranu, informovala tlačová agentúra Ukrinform.

Samozvaný primátor východoukrajinského mesta Slovjansk Viačeslav Ponomariov v stredu vystúpil proti skupine ľudí, ktorí sa označujú za vodcov Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a pôsobia v meste Doneck, kde sa vytvorilo vedenie "republiky".

Ako informovala agentúra Ukrinform, Ponomariov na stretnutí s novinármi vyhlásil, že "bolo rozhodnuté, že centrom DĽR je Slovjansk". "Toto rozhodnutie nikto nezmenil," zdôraznil.

Priznal, že informácie o tom, čo sa deje v Donecku, má len od novinárov. "Ako som bol svojho času sľúbil, pôjdeme do Donecka a urobíme tam poriadok," pohrozil.

Podľa Ukrinformu tretina členov vlády samozvanej DĽR podala demisiu, ale údajne sa o tom boja informovať.

Ukrinform pripomenul, že šéf doneckej oblastnej organizácie Strany regiónov Alexej Granovskij novinárom oznámil, že odchádza z funkcie ministra energetiky DĽR na protest proti zámeru začať so znárodňovaním firiem a tovární na území Doneckej oblasti, ktorý v utorok oznámil predseda prezídia Najvyššej rady DĽR Denis Pušilin.

Znárodňovanie si podľa Pušilina "vynútila neochota miestnych oligarchov platiť dane" a prispievať tak do republikového rozpočtu.

Tieto zámery zverejnil krátko po tom, ako sa z iniciatívy veľkopodnikateľa Rinata Achmetova, ktorého továrne sa nachádzajú zväčša vo východnej časti Ukrajiny, začal varovný protest proti snahám separatistov narušiť nedeľňajšie prezidentské voľby.

Vo vyhlásení, ktoré ukrajinské televízie a iné médiá zverejnili v noci na utorok, Achmetov spochybnil zámery vedenia DĽR a pôsobenie separatistov označil za genocídu Donbasu.

Ukrinform informoval, že ďalší konflikt v tábore separatistov vypukol medzi prívržencami "ministra obrany" DĽR Igora Strelkova a vedením ozbrojenej skupiny operujúcej v okolí mesta Horlivka, pretože sa nevedia dohodnúť na tom, kto bude v meste šéfom.

Ukrajina zadržiava dvoch ruských novinárov a britského spolupracovníka ruskej televízie, ktorí z východu krajiny informovali o akciách separatistov.

V Kramatorsku boli podľa ruských médií zatknutí dvaja novinári bulvárneho servera LifeNews, v Mariupole ukrajinská polícia zatkla britského novinára Grahama Phillipsa, ktorý pracoval pre ruskú štátnu televíziu Russia Today.

Podľa ukrajinskej tajnej služby SBU mali novinári Marat Sajčenko a Oleg Siďakin namierené do Slavyanskaya, kde chceli informovať o akciách proruských vzbúrencov. Pri výsluchu sa vraj priznali, že na Ukrajinu prišli bez novinárskeho poverenia.

Podľa niektorých informácií sú podozriví z terorizmu, v ich vozidle sa vraj našiel mobilný raketomet. Proti zadržaniu ruských novinárov ostro protestoval ruský parlament, ktorý chce na rokovanie do Kyjeva vyslať skupinu poslancov.

O pomoc takisto Moskva požiadala Európsky parlament a organizáciu Reportéri bez hraníc. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) už podľa moskovského rozhlasu pomoc prisľúbila a mieni intervenovať u ukrajinského ministra vnútra Arsena Avakova.

Britský novinár Graham Phillips, ktorý pracuje pre ruskú televíziu RT, v utorok oznámil, že ho na kontrolnom stanovišti v Mariupole na východe Ukrajiny zadržala Národná garda. Po telefonáte s ním televízia stratila kontakt, uviedla dnes na svojej internetovej stránke.

Podľa zdroja RT Národná garda údajne chcela Phillipsa prepustiť, ale pod podmienkou, že zmaže všetky záznamy, ktoré zhotovil na zátarasách. Keď odmietol, garda privolala príslušníkov Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU), ktorí Britovi zhabali celú výbavu a rozhodli sa poslať ho do Kyjeva.

Phillips v telefonáte tvrdil, že mu kládli otázky, či je špión a aký je jeho postoj k separatizmu. Povedal, že referendá považuje za legitímne a vyslanie armády na východ Ukrajiny za "absolútne nesprávne". Vojakom vysvetľoval, že ako redaktor RT "zachováva úplnú objektivitu a neutralitu".

Ukrajinskí radikáli podľa RT pred dvoma týždňami vypísali odmenu za zadržanie Phillipsa. Pravý sektor údajne ponúkol za dolapenie "ruského špióna" 10.000 dolárov. Agentúra ITAR-TASS doplnila, že výzvu na zadržanie novinára rozniesli internetoví aktivisti Euromajdanu, ktorí ho obvinili z podpory stúpencov federalizácie a šírenia dezinformácií. Britské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, v súvislosti so zadržiavaním Phillipsa je pripravené poskytnúť konzulárnu pomoc.

Národná garda zadržala 18. mája pri Kramatorsku aj novinárov televízie LifeNews Olega Siďakina a Marata Sajčenka. Podpredsedníčka Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Viktoria Siumarová ich obvinila z napomáhania "teroristom". V utorok šéfredaktor televízie Anatolij Sulejmanov uviedol, že dvojicu previezli do Kyjeva do budovy riaditeľstva SBU.

Američania uvalili sankcie na ďalších Rusov. Poznáme dôvod

Podľa prezidentského hovorcu Dmitrija Peskov využije Kremeľ v tejto kauze "všetky páky". K situácii okolo zadržaných reportérov LifeNews sa vyslovilo tiež americké ministerstvo zahraničia.

Jeho hovorkyňa Jennifer Psakiová vyjadrila pochybnosti, že by novinári prišli na Ukrajinu kvôli spravodajstvu. "Mali v kufri svojho auta prenosné raketomety, to vyvoláva množstvo otázok," upozornila hovorkyňa.

USA podľa nej odsudzujú väznenia novinárov, pokiaľ ide skutočne o pracovníkov médií. Osud Brita Phillipsa nie je jasný. V Mariupole ho údajne zatkli príslušníci polovojenskej Národnej gardy. O jeho osud sa údajne zaujímajú britské úrady, spojenie sa zatknutým novinárom ale nemajú.

Bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi bez výhrad podporil pozíciu Ruska v ukrajinskej kríze, informovala dnes agentúra RIA Novosti.

V diskusii v talianskej súkromnej televízii La 7 na otázku moderátora, či je pozícia ruského prezidenta Vladimira Putina v ukrajinskej kríze správna, Berlusconi odpovedal: "Úplne. Kyjev aj naďalej vytvára dlhy, nemá peniaze, aby platil za plyn. Jedna za druhou nasledujú situácie, ktoré nemajú s demokraciou nič spoločné. Panuje názor, že vláda (na Ukrajine) je v rukách skupiny nebezpečných nacistov".

Berlusconi ďalej kritizoval pozíciu Západu voči Rusku. Uviedol, že západné štáty zabudli na to, čo bola studená vojna, a s "veľkým diletantstvom" začali útočiť na jednotlivých ruských občanov, mysliac si, že majú blízko k Putinovi.

Ako nerozumné Berlusconi kritizoval zrušenie summitu G8. Účastníci marcového summit G7 v Haagu totiž v dôsledku anexie Krymského polostrova Ruskom rozhodli o pozastavení schôdzok vo formáte G8, teda s účasťou Ruska.

Taliansky expremiér označil toto rozhodnutie za "antihistorické a kontraproduktívne".

O postupe západnej diplomacie po pripojení Krymu k Rusku sa Berlusconi svojho času vyjadril, že "má ďaleko ku konštruktívnemu duchu".