Odpoveď na obsadenie prokuratúry v Donecku z Kyjeva: Plná mobilizácia armády!

Rusko vyzýva k oslobodeniu európskych vojenských komisárov zadržiavaných vo východoukrajinskom Slavjansku, ale za tamojšie "sily domobrany" nemôže rozhodovať.

Na tlačovej konferencii, ktorú počas návštevy Čile usporiadal v hlavnom meste Santiagu, to v stredu vyhlásil ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. Pozorovatelia boli podľa jeho názoru vo Slavjansku nastrčení.

Skupinu vojenských kontrolórov, medzi ktorými je aj vyšší dôstojník českej armády, zadržali proruskí radikáli minulý týždeň v piatok. Pre ich prepustenie si kladú rad podmienok, okrem iného aj zrušenie sankcií, ktoré proti vodcom separatistov tento týždeň vyhlásila Európska únia.

Podľa Lavrova sú stúpenci federalizácie na východe Ukrajiny pod stálym tlakom Kyjeva, ktorý sa im vyhráža ozbrojeným násilím. Monitorovaciu misiu, ktorá na Ukrajine pôsobí pod hlavičkou Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), pozvala do krajiny ukrajinská strana, pripomenul ruský minister.

Podľa Lavrova si ukrajinská strana bola dobre vedomá, aká je situácia vo Slavjansku ovládanom ozbrojencami nepriateľskými Kyjevu.

"Prečo ich viezli práve tam, nie je jasné," poznamenal na tlačovej konferencii Lavrov. Pred cestou mal vraj Kyjev aspoň upovedomiť proruských radikálov. Aj v menej dramatických situáciách podľa ruského ministra nemávajú pozorovatelia OBSE prístup do problematických regiónov.

"Vyzývame k oslobodeniu európskych dôstojníkov, ktorých podľa môjho názoru jednoducho nastrčil," povedal Lavrov.

"Nie je dobré brať si príklad z kyjevských úradov, ktoré z politických dôvodov zadržujú verejných činiteľov a nehľadiac na záväzky prijaté v Ženeve ich odmietajú prepustiť z väzníc," konštatoval s odkazom na výsledky nedávnej ministerskej schôdzky v Ženeve, ktorá okrem iného vyzvala na amnestiu pre zadržiavané osoby.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov tiež vyzval na rokovania medzi Kyjevom a proruskými separatistami na juhovýchodnej Ukrajine, ktoré by sa podľa neho mali uskutočniť pod záštitou Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

"Rusko sa domnieva, že takýto dialóg medzi vládnymi orgánmi v Kyjeve a ich protivníkmi v iných častiach krajiny by sa mohol uskutočniť pod záštitou Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe," povedal Lavrov pre ruskú televíznu stanicu Rossija-24 počas svojej návštevy juhoamerického Peru.

Proruskí demonštranti obsadili dnes budovu prokuratúry vo východoukrajinskom meste Doneck, oznámila agentúra Reuters. Stovky protestujúcich zaútočili na úrad oblastnej prokuratúry, ktorá podľa nich vykonávala činnosť v prospech Západom podporovanej vlády v Kyjeve.

"Úrad prokuratúry vydával zločinné nariadenia z Kyjeva proti svojim vlastným ľuďom, vznášal voči nim obvinenia zo separatizmu a ďalších falošných zločinov," povedal pre Reuters 43-ročný obyvateľ Donecka. Počas útoku dav rozbíjal kameňmi okná na budove. Po jej obsadení demonštranti zvesili z prokuratúry ukrajinskú vlajku a nahradili ju zástavou samozvanej Doneckej ľudovej republiky.

V objekte sa v čase obsadenia nachádzali členovia bezpečnostnej služby, ktorým demonštranti povolili odchod z budovy. Podľa agentúry Interfax-Ukraine však niektorí z príslušníkov utrpeli zranenia. Prítomný reportér agentúry Reuters videl na zemi krv.

Takto to vyzeralo pred doneckou prokuratúrou.

Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov vo štvrtok nariadil plnú mobilizáciu armádnych zložiek. Urobil tak prostredníctvom osobitného prezidentského dekrétu. Turčynov tým reagoval na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu na východe Ukrajiny, kde ozbrojenci obsadzujú sídla miestnych regionálnych úradov a polície.

Prezident v stredu opäť zopakoval, že jeho vláde sa nedarí nastoliť poriadok v separatistických oblastiach. Ukrajina disponuje približne 130-tisíc vojakmi, spolu so záložníkmi to je však až jeden milión, informuje tlačová agentúra AFP.

Stiahnutie sa ukrajinských vojsk z juhovýchodných oblastí Ukrajiny, ukončenie násilia a začiatok národného dialógu v rámci ústavnej reformy s účasťou všetkých regiónov i politických síl je teraz to najhlavnejšie, povedal dnes ruský prezident Vladimir Putin v telefonickom rozhovore s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou.

S odvolaním sa na oznámenie moskovského Kremľa o tom informovala agentúra Reuters i ruská RIA Novosti.

Merkelová v telefonáte, ktorý podľa Kremľa ona sama iniciovala, požiadala tiež Putina, aby pomohol oslobodiť vojenských pozorovateľov z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorých vo východoukrajinskom meste Slovjansk zadržiavajú proruské milície.

Na rokovania medzi Kyjevom a proruskými separatistami na juhovýchodnej Ukrajine vyzval dnes počas svojho latinskoamerického turné ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Mali by sa podľa neho uskutočniť pod záštitou OBSE.

Lavrov v stredu z Čile takisto odkázal, že Moskva nepodnikne okamžité odvetné opatrenia po tom, čo Spojené štáty a Európska únia uvalili na Rusko sankcie. V budúcnosti však môže Moskva podľa neho svoj postoj prehodnotiť v závislosti od toho, či budú sankcie predĺžené alebo prehĺbené.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí dnes vyhlásilo, že návrh predsedu ukrajinskej vlády uskutočniť referendum o jednote Ukrajiny a územnej celistvosti je podvod, ktorý len prehĺbi krízu v štáte.

V stredu ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk oznámil, že jeho vláda predloží parlamentu návrh zákona o usporiadaní celonárodného hlasovania o jednote Ukrajiny, územnej celistvosti a decentralizácii, ktoré by sa malo konať 25. mája, súbežne s prezidentskými voľbami.

Rezort ruskej diplomacie v dnešnom vyhlásení uviedol, že vzhľadom na - ako to nazval - vojenskú operáciu Kyjeva voči "vlastnému ľudu" sú tieto plány "cynické".

Moskovské ministerstvo zahraničných vecí v stredu vyjadrilo tiež obavy z militantnej rétoriky Kyjeva. Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov totiž oznámil, že ozbrojené sily jeho štátu sú v plnej bojovej pohotovosti. Súvisí to podľa neho s hrozbou invázie zo strany Ruska.

Lavrov v stredu takisto uviedol, že Moskva nepodnikne okamžité odvetné opatrenia po tom, čo Spojené štáty a Európska únia uvalili na Rusko sankcie. V budúcnosti však môže Moskva podľa neho svoj postoj prehodnotiť v závislosti od toho, či budú sankcie predĺžené alebo prehĺbené.

Ruského vojenského atašé v Kyjeve zadržali v súvislosti s podozrením zo špionáže a nariadili mu opustiť krajinu, informovala dnes agentúra Interfax-Ukrajina s odvolaním sa na vyhlásenie ukrajinského ministerstva zahraničných vecí.

"Vojenský námorný pridelenec veľvyslanectva Ruskej federácie na Ukrajine je v súvislosti so svojimi akciami, ktoré nie sú v súlade s jeho diplomatickým postavením, vyhlásený za personu non grata," citoval Interfax-Ukrajina kyjevský rezort zahraničia.

Ministerstvo uvádza, že diplomata, ktorého meno nie je uvedené, zadržali v stredu pri výkone "výzvedných akcií" a bude musieť Ukrajinu opustiť. Ministerstvo nebolo možné bezprostredne skontaktovať, aby sa k udalosti bližšie vyjadrilo, dodáva k celej záležitosti agentúra Reuters.

Ukrajinská armáda je v pohotovosti, má strach z vojny s Ruskom

Lavrov na tlačovej konferencii poprel, že by Moskva mala v úmysle bezprostredne reagovať na novú vlnu sankcií, ktoré proti Rusku tento týždeň vyhlásili Spojené štáty a Európska únia. Rusko sa podľa neho neponáhľa s hlúposťami a na absolútne nezmyselné sankcie bezprostredne reagovať nebude.

"Nechceme sa hrnúť do hlúpostí. Chceme našim partnerom dať čas, aby vychladli," poznamenal ruský minister. Pokiaľ ale Západ sankcie rozšíri na celé hospodárske odvetvia, Moskva mlčať nebude. "Svoj postoj potom prehodnotíme," povedal novinárom Lavrov.

Rada guvernérov Medzinárodného menového fondu (MMF) odsúhlasila v stredu dvojročnú pôžičku pre Ukrajinu vo výške 17 miliárd dolárov. Finančný program má pomôcť postsovietskej republike stabilizovať jej hospodársku situáciu po niekoľkomesačnom rozvrate, oznámila agentúra Reuters.

MMF prisľúbil poskytnúť prostriedky v marci za podmienok zavedenia ekonomických reforiem v krajine. Opatrenia sa týkajú zvýšenia daní, zmrazenia minimálnej mzdy a zvýšenia cien za energiu. Očakáva sa, že kroky tvrdo zasiahnu ukrajinské domácnosti a zároveň ohrozia neisté postavenie tamojšej dočasnej vlády.

Kyjev neskôr získa od rozličných medzinárodných subjektov aj ďalšie úvery v celkovej výške 15 miliárd dolárov. Rozhodnutie 24-člennej rady dláždi cestu k okamžitému vyplateniu 3,2 miliardy dolárov ukrajinskej vláde, ktorá tak bude schopná dodržať mnohé záväzky a vyhnúť sa možnej platobnej neschopnosti.

Prvá - dvojmiliardová - časť pôžičky pôjde na podporu štátneho rozpočtu. Ukrajina sa nachádza v najhoršej spoločensko-politickej situácii od roku 1991, keď získala nezávislosť od bývalého Sovietskeho zväzu. Rusko v marci anektovalo Krymský polostrov a prítomnosť jeho vojska v pohraničí vyvoláva obavy z invázie.