Obrazy za stovky miliónov eur

Hodnota obrazov, ktoré známa galéria ležiaca len na skok od viedenskej Opery vystavuje, presahuje medze reálnosti. Pohybuje sa v stovkách miliónov eur. „K poistnej sume a ani k hodnote obrazov sa nevyjadrujeme,“ povedala nám hovorkyňa Albertiny Barbara.

Výstava „Impresionizmus – Ako sa na plátno dostalo svetlo“ však ukazuje nielen tvorbu impresionistov, ale aj diela, ktoré vznikli tak pred, ako aj po tomto období. Zasadzuje tak rámec, v ktorom obrazy svetoznámych autorov vznikali. Maľby Courbeta, Maneta, Moneta, Renoira, Cézanna, Pissarra či van Gogha pochádzajú najmä z múzea Wallraf-Richartz a nadácie Corboud z Kolína, ako aj zo zbierok Albertiny a od súkromných zberateľov. Dovedna 170 umeleckých objektov, prevažne malieb, vás vtiahne do obdobia konca 19. storočia. Diela impresionistov boli v tom čase reakciou na ateliérovú maľbu. Ich cieľom bola maľba v prírode, kde sa pokúšali zachytiť okamžitú atmosféru.

Výstava prezentuje aj pomôcky, ktoré vtedajší maliari používali. Špeciálnu pozornosť venuje farbám. Didaktické pomôcky odhaľujú i viaceré zákutia optiky. Výstava však kladie dôraz aj na vedecké skúmanie obrazov, vďaka ktorému odhaľuje techniky, ktoré umelci používali. Pomocou moderných technológií sa napríklad podarilo zistiť, že istý Monetov obraz nie je originálom. Zaujímavosťou expozície je, že túto kópiu predvádza hneď vedľa pôvodného obrazu. Výstava potrvá až do 10. januára 2010. Nezabudnite si dovtedy vyhradiť na ňu aspoň jedno upršané popoludnie.

O výstave impresionistov vo viedenskej Albertine i o spolupráci Bratislavy s rakúskou metropolou sme sa zhovárali s riaditeľom Albertiny Dr. Klausom Albrechtom Schröderom.

Ako by ste charakterizovali impresionizmus?
– Zjednodušene povedané ide o tvorbu v exteriéri. Objavovanie svetla, farebnosti tieňa, objavovanie skutočných svetelných podmienok, v ktorých objekty stoja. Preto bolo nutné tvoriť priamo v exteriéroch. Mohli by sme si myslieť, že išlo o rozhodnutie rýdzo umeleckého charakteru, či bude autor maľovať v prírode, alebo v ateliéri. Na tvorbu v prírode však boli potrebné najmä technologické predpoklady. Napríklad vynález tuby a jej uzáveru. Dovtedy nebolo možné prakticky prenášať farby a zrazu sa stal ateliér prenosným. Z murovaného interiéru sa mohlo vyjsť pod holé nebo amaľovať v prírode. Monet povedal, že nikdy nemal svoj ateliér. Preňho bola ateliérom príroda.

V čom spočíva výnimočnosť vašej výstavy?
– Sú to dve veci. V prvom rade výstava ukazuje 125 najdôležitejších a najkrajších obrazov z tohto obdobia. Od Moneta cez Degasa, Renoira, Maneta až ku Gauguinovi a Cézannovi. Druhé, no rovnako dôležité, je, že výstava odhaľuje úplne nové pohľady na impresionizmus. Výstava skúma diela aj vedeckými metódami. Pomocou röntgenu, UV žiarenia či mikroskopov odhaľuje napríklad drobné semienko v obraze dokazujúce, že veľký obraz vznikal priamo pod maľovaným stromom. Na ďalšom obraze rozbúreného mora sa zas podarilo nájsť stovky drobných zrniečok piesku. Aj toto sú dôkazy, že impresionisti tvorili i rozmerovo veľké obrazy v prírode.

Dalo by sa povedať, že vďaka modernej technike môžeme lepšie pochopiť dielo impresionistov a aj spôsob ich tvorby?
– Presne tak. Výstava sa však zaoberá aj starnutím obrazov. Ak sa napríklad pýtame, či ide o rovnaký proces starnutia, ako ho poznáme napríklad pri 500-ročných obrazoch Tiziana, zisťujeme, že aj tieto obrazy sa zmenili, a to podstatne. Impresionisti obľubovali jednoduché biele rámy, no teraz sú tieto skvosty zarámované v zlatých ozdobných rámoch. Aj to však dokáže zmeniť celý obraz.

Výstava však rozoberá aj farebnosť obrazov.
– Je zaujímavé, že 2 000 rokov skoro až po impresionistov sa nemenil počet farieb, ktoré sa používali. A zrazu v rozmedzí 20 rokov sa vynašlo 50 nových farieb. Chémia a produkcia farieb v tom čase urobila pokrok, čo bolo predpokladom na vznik impresionistickej tvorby. Výstava rozoberá mnohé aspekty a na obľúbený fenomén tvorby impresionistov sa pozerá aj z nových pohľadov.

Chodia si ju pozrieť aj Slováci?
– Veľká časť našich návštevníkov prichádza práve z krajín, ako je Slovensko, Česko i Maďarsko. Návšteva Viedne jednoducho patrí k ich kultúrnemu programu. Je to, samozrejme, i vďaka blízkosti.

Existuje aj nejaký špeciálny vzťah vašej galérie so Slovenskom?
– Neviem, či o tom viete, ale Albertina má vskutku výnimočný vzťah k Bratislave. Náš zakladateľ – zať Márie Terézie – veľkovojvoda Albert von Sachsen-Teschen mal ako guvernér Uhorska svoje sídlo práve v Bratislave. Práve on 4. júla 1776 založil našu hlavnú zbierku.

Ak sa chcete pokochať maľbami z obdobia impresionizmu a neplánujete navštíviť Viedeň, nezúfajte. Kaštieľ Strážky, nachádzajúci sa na Spiši, ukrýva dielo jedného z hlavných predstaviteľov stredoeurópskeho impresionizmu – Ladislava Mednyánszkeho.

Na brehoch riečky Poprad neďaleko Spišskej Belej leží kaštieľ, ktorý v minulosti patril rodine Mednyánszkych a Czobelovcov. Po smrti poslednej majiteľky kaštieľa barónky Czobelovej sa v roku 1972 stala správcom Slovenská národná galéria. V kaštieli je umiestnená stála expozícia významného predstaviteľa rodu a maliara, na ktorého môže byť Slovensko právom hrdé. Ladislav Mednyánszky, ktorý žil od roku 1852 až do roku 1919, mal k Spišu i Strážkam vytvorené silné puto. V kaštieli prežil väčšiu časť detstva a počas svojho života sa tam neustále vracal. Taktiež jeho jediný stály ateliér sa nachádzal v priestoroch tohto rodinného sídla. Výstava Mednyánszkeho tvorby v Strážkach prezentuje maliarov umelecký vývoj prevažne do roku 1900, pričom jeho hlavným motívom bolo práve okolie Strážok a prekrásna podtatranská príroda. Umelcova krajinomaľba reagovala na vtedajšie vplyvy francúzskej školy. Základom Mednyánszkeho tvorby sa stalo vyjadrenie dojmov z pozorovaného okolia.

Výstavu pôsobivo dotvárajú portréty miestnych sedliakov, paholkov a kočišov. Veľký vplyv na umelcovu tvorbu mala smrť jeho otca, ako aj prvá svetová vojna.

Galéria je otvorená od 10.00 do 17.00 h a základné vstupné do nej je 3,30 eura.

Galériu Albertina nájdete v centre Viedne na Námestí Albertina 1 len niekoľko metrov od viedenskej Opery a známeho hotelu Sacher. Milovníkom umenia ju však zaiste nie je potrebné veľmi predstavovať, keďže rok čo rok usporadúva dych vyrážajúce výstavy. Otvorená je denne od 10.00 do 18.00 hod. V stredu sú otváracie hodiny galérie predĺžené až do 21.00 hod. Najmä cez víkendy prichádza do Albertiny väčšie množstvo návštevníkov. Ak môžete, rozhodnite sa radšej pre pracovný deň.

Základné vstupné na výstavu je 9,50 eura. Seniori nad 60 rokov zaplatia 8 eur a študenti a nezamestnaní 7 eur. Deti do 6 rokov sa dostanú do galérie zadarmo. K prehliadke si môžete dokúpiť aj audiosprievodcu v rôznych jazykoch. Za túto službu zaplatíte 4 eurá. Ak chcete ušetriť svoje nervy a čas strávený čakaním pred pokladnicou, využite možnosť nákupu vstupenky cez internetovú stránku www.albertina. at.