Obavy z ruskej agresie prinútili Litvu konať: Ako prvá krajina prišla s vážnym rozhodnutím

Litovský parlament schválil odstúpenie od tohto dohovoru už vlani v júli. Vilnius následne predložil oficiálnu žiadosť OSN a doteraz čakal, kým nadobudne účinnosť. Svoje rozhodnutie zdôvodňoval tým, že chce v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu posilniť svoju obranu. Ako sused Ruska sa totiž Litva obáva, že by sa neskôr tiež mohla taktiež stať terčom jeho agresie, komentuje AFP.

Litvu za odstúpenie od CCM už kritizovali viaceré medzinárodné ľudskoprávne organizácie. Amnesty International jej rozhodnutie označila za "katastrofálne", Human Rights Watch za "alarmujúce" a obe varovali, že by mohlo ohroziť životy civilistov.

Kazetové munície sú zakázané vo vyše 100 krajinách. Tento druh streliva môže byť zhodený z lietadla alebo vystrelený z dela. Kazetová bomba sa vo vzduchu rozpadne a rozptýli do širokej oblasti submuníciu, napríklad malé bomby. Predstavuje tak trvalú hrozbu, keďže mnohé bomby po dopade na zem nevybuchnú a stanú sa fakticky nášľapnými mínami.

Rusko aj Ukrajina používajú kazetovú muníciu od rozpútania vojny Moskvou vo februári 2022. Tieto krajiny, rovnako ako ani Spojené štáty, dohovor o kazetovej munícii nepodpísali.

Väčšina členských štátov Európskej únie je však signatárom CCM prijatého v roku 2008 v Osle. Spomedzi susedov Ukrajiny alebo Ruska, ho ratifikovala len Litva, ktorá od neho teraz odstúpila ako vôbec prvá krajina. Táto pobaltská krajina s 2,8 milióna obyvateľmi zvažuje odstúpenie aj od ďalšieho medzinárodného dohovoru zakazujúceho zase používanie protipechotných mín, približuje AFP.

Tamojšia armáda i ministerstvo obrany už takýto krok odobrili, vláda však napokon prijatie rozhodnutia ešte odložila s tým, že perzistuje, či by rovnaké korky nemohli podniknúť aj okolité krajiny. Poradca litovského prezidenta pre národnú bezpečnosť Marius Cesnulevicius vo februári povedal, že prijatie konečného rozhodnutia v tejto otázke môže trvať niekoľko mesiacov.