Neil Armstrong bol pripravený zomrieť už na Mesiaci

„Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo,“ povedal 21. júla 1969 Neil Armstrong, prvý človek, ktorý stúpil na povrch Mesiaca. Teraz sa vydal ešte na vzdialenejšiu cestu. V sobotu zomrel vo veku 82 rokov.

Armstrong zišiel na povrch Mesiaca po rebríku prvý a 21. júla 1969 o 3. hodine a 56. minúte stredoeurópskeho času.
Foto: TASR

Pred tromi týždňami 7. augusta podstúpil operáciu srdca. Mal upchaté tepny. Po operácii však prišli komplikácie a Armstrong im podľahol. Jeho rodina dúfa, že sa mladí ľudia po celom svete inšpirujú jeho životom a budú tvrdo pracovať, aby naplnili svoje sny a posunuli hranice. „Keď nabudúce pôjdete za jasnej noci von a uvidíte, ako sa na vás Mesiac usmieva, spomeňte si na Neila Armstronga a vzdajte mu poctu,“ uviedla rodina vo vyhlásení.

Takto ho spoznal v roku 1969 celý svet.
Foto: TASR

Bolo 20. júla 1969, 21 hodín, 17 minút a 39 sekúnd stredoeurópskeho času, keď na povrch Mesiaca dosadol pristávací modul. V ňom sedeli Buzz Aldrin a Neil Armstrong. Na obežnej dráhe na nich čakal tretí člen posádky Apolla 11, Michael Collins. A práve Aldrin povedal úplne prvé slová, ktoré človek predniesol na Mesiaci. Zneli však úplne prozaicky: „Hladké pristátie. O. k. Motor zastaviť.“ Armstrong to potvrdil: „Vypínam.“ Potom odvysielal prvé vety z Mesiaca na Zem: „Houston, tu je základňa Tranquility. Orol pristál“. V pozemnom riadiacom stredisku nastala hlasná vrava. Pristátie totiž nebolo úplne jednoduché. Modul automaticky smeroval do oblasti, ktorá nemala bezpečný povrch, preto Armstrong prevzal riadenie manuálne a pristál sám o kus ďalej. Podľa odhadu mu vtedy zostávalo palivo už len na 20 sekúnd, aj keď neskôr sa ukázalo, že ho mal viac. Z Houstonu mu preto po pristátí odpovedali: „Je tu partička chlapíkov, ktorí už modrajú. Ale už dýchame znovu.“

O niekoľko hodín sa obaja astronauti pripravili na prechádzku po Mesiaci. Armstrong zišiel po rebríku prvý a 21. júla 1969 o 3. hodine a 56. minúte stredoeurópskeho času predniesol pamätnú vetu. Pripravil si ju počas letu a vopred ju nepovedal ani zvyšným členom posádky, i keď tí doňho dobiedzali. Neil Armstrong i Buzz Aldrin si po rokoch príprav a simulácií dobre uvedomovali, do akého rizika idú. Ak by si napríklad jeden z nich zlomil pri skákaní po Mesiaci nohu, druhý by ho tam musel nechať zomrieť. Nedokázal by ho totiž vytiahnuť po rebríku naspäť do modulu. Pristátie na Mesiaci sa vysielalo v televízii a sledovalo ho asi 450 miliónov ľudí.

Po návrate už Armstrong viac do kozmu neletel. V roku 1971 dokonca z vesmírnej agentúry NASA úplne odišiel a začal učiť letecké inžinierstvo na univerzite v Cincinnati. Odmietol všetky ponuky na politickú kariéru a ani o svojej astronautickej kariére nechcel hovoriť. Vraj ho unavovali stále rovnaké otázky typu, aké to je byť prvým človekom na Mesiaci. Podľa všetkých kolegov astronautov bol veľký profesionál, ale samotár.

Po návrate už Armstrong viac do kozmu neletel.
Foto: ČTK

V jednom z mála rozhovorov v roku 2005 povedal: „Myslím, že všetci by chceli byť radšej uznávaní za svoju každodennú prácu, ako za jeden okamih, keď zažiaria a hneď zhasnú.“

Barack Obama, americký prezident
„Patril k najväčším americkým hrdinom – nielen našich čias, ale všetkých čias. Spolu s posádkou Apolla 11 dosiahli významný ľudský výkon, na ktorý sa nikdy nezabudne.“

Charles Bolden, šéf NASA
„Budeme si ho pamätať za to, že urobil prvý krok ľudstva na inom ako našom svete.“

Buzz Aldrin, člen posádky Apolla 11
„Správa o jeho skone ma veľmi zarmútila. Viem, že spolu so mnou budú milióny ďalších ľudí smútiť nad odchodom ozajstného amerického hrdinu a najlepšieho pilota, akého som kedy poznal.“

Michael Collins, člen posádky Apolla 11
„Bol najlepší a bude mi veľmi chýbať.“