Najväčšie prírodné katastrofy v dejinách ľudstva: Biblická potopa, zánik Atlantídy a krutá smrť

Celý svet dnes s napätím sleduje masívne požiare v Grécku. Z ostrovov Rodos a Korfu museli počas víkendu evakuovať pred lesnými požiarmi tisíce miestnych obyvateľov a turistov. Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis v tejto súvislosti vyhlásil, že jeho krajina je „vo vojne“ s plameňmi. Z Korfu evakuovali úrady v pondelok takmer 2 500 ľudí, z Rodosu pred požiarmi utiekli už desaťtisíce. Viac ako 260 hasičov pritom už ôsmy deň v poradí bojuje na Rodose s plameňmi. S hasením požiarov na Rodose pomáhajú aj hasiči zo Slovenska či z Turecka. Podľa gréckeho ministra pre civilnú ochranu Vassilisa Kikiliasa bojovali hasiči počas 12 dní po celom Grécku s vyše 500 požiarmi.

Tieto prírodné katastrofy, ktoré ničia krajiny a pripravujú ľudí o životy aj príbytky, však nie sú ničím novým.

V dejinách už príroda svoju silu ukázala nespočetne veľakrát. Na nasledujúcich stranách nájdete tie najväčšie prírodné katastrofy, ktoré zasiahli ľudstvo.

Veľké povodne pozdĺž rieky Jang-c'-ťiang (Chang Jiang) v strednej a vo východnej Číne sa vyskytujú od staroveku až po súčasnosť, čo spôsobilo značné zničenie majetku a veľa obetí, no veľká povodeň z roku 1931 vyniká.

Pokryla desiatky tisíc štvorcových míľ a zaplavila ryžové polia a mestá vrátane Nankingu a Wu-chanu. Povodeň postihla viac ako 50 miliónov ľudí. Vládne organizácie vrátane Národného úradu pre oceán a atmosféru odhadli počet obetí približne na 3,7 milióna.

12. januára 2010 zasiahlo zemetrasenie Haiti asi 24 kilometrov juhozápadne od hlavného mesta Port-au-Prince. Zemetrasenie zaznamenalo magnitúdu 7,0 stupňa Richterovej stupnice a po ňom nasledovali otrasy s magnitúdou 5,9 a 5,5.

Ďalší otras s magnitúdou 5,9 nastal 20. januára. Zemetrasenie bolo spôsobené kontrakčnou deformáciou pozdĺž zlomu Léogâne, malého skrytého ťahového zlomu objaveného pod mestom Léogâne. Diskutovalo sa o celkovom počte úmrtí spôsobených týmto zemetrasením, ale odhady naznačujú, že zomrelo asi 200 000 až 300 000 ľudí. Ďalšie státisíce boli vysídlené.

Tajfún Nina zasiahol západnú provinciu Che-nan v Číne v auguste 1975. Tajfún spôsobil katastrofálne zlyhanie priehrady a následné záplavy si vyžiadali viac ako 150 000 obetí.

Tajfún Nina spôsobil záplavy dvakrát také intenzívne, ako boli úrovne záplav, ktorým bola priehrada schopná odolať. Podľa správ o počte obetí zahynulo pri záplavách najmenej 26 000 ľudí. Odhaduje sa, že na epidémie spôsobené kontamináciou vody a hladomorom zomrelo 145 000 ľudí. Počet ľudí postihnutých katastrofou presiahol 10 000 000.

Zemetrasenie s magnitúdou 7,9 zasiahlo metropolitnú oblasť Tokio-Jokohama okolo poludnia 1. septembra 1923. Počet obetí otrasov sa odhadoval na viac ako 140-tisíc. Väčšinu týchto úmrtí spôsobili následné rozsiahle požiare.

Mnoho stoviek tisíc domov bolo poškodených alebo spálených a otrasy vyvolali aj cunami, ktoré dosiahlo výšku 12 metrov v meste Atami v zálive Sagami. Zemetrasenie a jeho následky zničili najväčšie obchodné centrum Japonska a traumatizovali národ na celé desaťročia.

8. októbra 2005 zasiahlo katastrofálne zemetrasenie časť Kašmírskej oblasti spravovanej Pakistanom, severozápadnú pohraničnú provinciu Pakistanu a priľahlé časti Indie a Afganistanu. Zemetrasenie bolo namerané s magnitúdou 7,6 a pomoc tým, čo prežili, sťažili početné otrasy, následné zosuvy pôdy a padajúce kamene.

Závažnosť škôd a vysoký počet obetí na životoch zhoršila zlá výstavba v postihnutých oblastiach. V Kašmíre zahynulo najmenej 79 000 ľudí a zrútilo sa viac ako 32 000 budov.

Veľká Galvestonská búrka nastala 8. septembra 1900, keď hurikán s odhadovanou silou 4. kategórie zasiahol Galveston v Texase.

Tento hurikán zostáva najsmrteľnejšou prírodnou katastrofou v histórii USA, ako aj najhorším hurikánom v histórii USA. Viac ako 8 000 ľudí bolo zabitých a 10 000 zostalo bez domova. Hurikán zdecimoval Galveston, ktorý bol v tom čase jedným z najvyspelejších miest v Texase. Hurikán mal odhadovanú prílivovú vlnu 4,5 metra, zatiaľ čo bariérový ostrov Galveston bol iba 1,5 metra nad hladinou mora.

Pompeje sú archeologická lokalita na mieste niekdajšieho antického mesta, ležiaca na pobreží Tyrrhenského mora v južnom Taliansku v regióne Kampánia.

24. augusta roku 79 mesto zasiahla, zničila a pochovala pod 4- až 6-metrovou vrstvou popola a pemzy erupcia sopky Vezuv. Smrť tu našlo dvadsaťtisíc ľudí.

Atlantída je legendárny ostrov s vyspelou kultúrou, ktorý sa po prírodnej katastrofe prepadol do hlbín mora. Dodnes existuje množstvo teórií o jej zániku.

Podľa mnohých z nich bolo potopenie Atlantídy Božím trestom. Atlanťania boli vyspelou civilizáciou, viedli však vojny a chceli mať moc nad svetom. O Atlantíde sa prvý raz zmieňuje Platón. Platón sa pritom odvolával na rozprávanie aténskeho politika Solóna.

Legendárny kontinent, na ktorom mala sídliť vysoko vyvinutá civilizácia, zničila mohutná prírodná katastrofa približne v roku 9 600 pred n. l. Napriek tomu, že existencia tohto kontinentu nebola nikdy presvedčivo potvrdená, vedú sa dodnes debaty o jej existencii a možnej polohe.