Tragické výročie najväčšej záhady ľudstva: Prečo boli telá študentov zohavené a čo ich zabilo?!

Upozornenie: Článok sme pôvodne publikovali pri príležitosti 60. výročia tejto tragédie. Vzhľadom na aktuálnosť (62. výročie) materiál uverejňujeme nanovo.

Karikov mysteriózny horor, založený na jednej z najväčších slovenských legiend, a Ďatlovovu výpravu z roku 1959 spája tajomná atmosféra a desivo podobný vývoj udalostí.

(Pokračovanie článku nájdete pod videom.)

Smrť 9 turistov, zväčša študentov Polytechnického inštitútu, je dodnes opradená konšpiračnými teóriami. Členovia výpravy, ktorú viedol na horu Otorten pred 60 rokmi skúsený horal Igor Ďatlov, zomreli za záhadných okolností pri hore Kholat Syakhl, tzv. Mŕtvej hore. A nielen jej názov je na celej tragédii strašidelný.

Skupinu 8 mužov a dvoch žien naposledy videli nažive 27. januára 1959 v odľahlej dedinke Vizhay – v poslednej bašte civilizácie uprostred divočiny. Jeden z členov výpravy, Yuri Yudin, na druhý deň ochorel, čo mu, paradoxne, zachránilo život, pretože v túre ďalej nepokračoval. Partia sa 1. februára utáborila pri Mŕtvej hore, zhruba 16 km od cieľa, hory Otorten. Potom sa však niečo stalo...

Keďže sa Ďatlov ani nikto z výpravy neozýval, rodina zalarmovala záchranárov. 20. februára sa začalo pátranie a o šesť dní sa podarilo nájsť prvú stopu – stan, v ktorom skupina prespávala. Hoci sa v ňom nachádzali všetky veci deviatich študentov, vrátane teplého oblečenia, po samotnej výprave akoby sa zľahla zem. Stan bol navyše zvnútra rozrezaný nožom, akoby sa z neho pokúšali vyslobodiť. Jeho bývalí obyvatelia ležali roztrúsene v okolí.

Pod veľkým cédrom, niekoľko stoviek metrov od stanu, našli záchranári prvé telá.

Yuri Krivošenko a Yuri Dorosšenko boli bosí a na sebe mali len spodnú bielizeň. Podľa krvavých rúk a poničených vetvách na strome záchranári usúdili, že muži sa pokúšali na céder vyšplhať.

Vodcu výpravy Ďatlova a Zinaidu Kolmogorovu našli 630 metrov od prvých dvoch mŕtvol.

Po šiestich dňoch sa podarilo objaviť aj Rustema Slobodina. Príčinou smrti pri prvej pätici turistov bolo podchladenie. Prečo však vybehli zo stanu (resp. sa z neho vyrezali) takmer nahí zostáva záhadou.

Zvyšných členov výpravy sa podarilo objaviť až po dvoch mesiacoch, 5. mája. Ležali v rokline pod trojmetrovou vrstvou snehu a mali na sebe šaty svojich mŕtvych kolegov. Všetci štyria zomreli násilím, hoci nemali žiadne viditeľné zranenia – akoby boli vystavení obrovskej tlakovej sile. Pred mrazivým živlom sa snažili ukryť v provizórnej „nore“ vyhrabenej do snehu a izolovanej ihličím, ktorú si sami vyrobili.

Niektorým dokonca chýbal jazyk či oči a ich šaty boli rádioaktívne, čo vyvoláva ďalšie otázky bez zjavných odpovedí.

Podľa výsledkov najnovších vyšetrovaní zrejme stojí za záhadnými úmrtiami prírodná sila – lavína alebo uragán. V marci by sa malo definitívne potvrdiť, ktorá verzia je správna. Všeobecne sa smrť študentov a starších členov univerzitnej výpravy pripisuje Ďatlovovi, ktorý bol za životy svojich kamarátov, ako vedúci výpravy, zodpovedný.

Hrob, ktorý oficiálne neexistuje. Posledné miesto odpočinku jedného z členov uralskej expedície, Semyona Zolotaryova, je opradené záhadou. Podľa úradných dokumentov je miesto na cintoríne Ivanovskoe v Jekaterinburgu, kde je Zolotaryov pochovaný, prázdne – hrob tam jednoducho oficiálne neexistuje.

Podľa pitevnej správy mal navyše na tele tetovania, ktoré si nikto z jeho okolia nepamätá. Nezhody Semyonovej rodine nedali spávať, preto bola v roku 2018 vykonaná exhumácia pozostatkov a porovnanie DNA.

Podľa prvých výsledkov v hrobe skutočne neležal Semyon, čo vyvolalo senzáciu, druhý test – tentoraz pod taktovkou ruského ministerstva zdravia – však odhalil zhodu s DNA Taťjany Skulbedy, dcéry Semyonovej sestry. Genetické testy však nevyvrátili dohady, že v hrobe by mohol v skutočnosti ležať Semyonov brat Nikolaj, ktorý spolupracoval s nacistami a počas vojny bez stopy zmizol.

Existuje vyše 70 teórií toho, čo sa v skutočnosti pred 60 rokmi odohralo. Niektoré verzie udalostí sa držia „pri zemi“ (lavína ako možná príčina smrti turistov), zatiaľ čo iné sa opierajú o „fantazmagórie“ ako UFO či snežná príšera. Najpopulárnejšou je však teória držiaca sa niekde v strede týchto dvoch extrémov, ktorá hovorí o tajných armádnych testoch vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Turistov mal, aspoň podľa tejto hypotézy, zabiť prototyp sovietskej rakety.

Konšpirátori sa pritom opierajú o niekoľko faktov.