Najzbabranejšie popravy všetkých čias: Žena sa prebrala v márnici, chlapca upiekli zaživa!

O morálke trestu smrti sa diskutuje už celé stáročia. Hoci popravy zločincov a disidentov siahajú do staroveku, táto prax zostala kontroverzná takmer počas celej ľudskej histórie. Spackané popravy sú len jedným z dôvodov. Od ohnivých zásahov elektrickým prúdom až po neúčinnú injekciu, tieto zbabrané popravy zabezpečili, že obete trpeli až do posledného dychu.

Zbabrané popravy sú definované ako akékoľvek, ktoré zahŕňajú porušenie protokolu, neočakávané problémy alebo oneskorenia, ktoré spôsobujú zbytočnú bolesť a utrpenie popravovanej osobe. Aj keď by si človek povedal, že také niečo sa mohlo diať len v dávnej histórii, opak je pravdou.

Podľa portálu allthatsinteresting.com len medzi rokmi 1890 a 2010 nastali počas 276 z 8 776 popráv nečakané problémy. Na nasledujúcich stranách nájdete šesť najspackanejších popráv, počas ktorých odsúdení trpeli viac, ako by sa patrilo.

V roku 1944 bol 14-ročný černošský chlapec menom George Stinney Jr. obvinený z vraždy dvoch bielych dievčat v Južnej Karolíne. Bielej porote trvalo len 10 minút, kým ho uznala za vinného, a to napriek nedostatku akýchkoľvek fyzických dôkazov, ktoré by na neho poukazovali. Stinney bol čoskoro odsúdený na smrť na elektrickom kresle.

Stinney bol odsúdený na smrť 24. apríla 1944. V čase, keď bol v júni popravený, vážil iba 95 libier. Oblečený vo veľkej väzenskej uniforme a usadený na elektrickom kresle pre dospelých bol Stinney taký malý, že musel sedieť na knihe. Práve jeho veľkosť očividne zohrala počas popravy rozhodujúcu úlohu, keďže kreslo aj vybavenie boli vytvorené na dospelého človeka. Stinney zomrel až po treťom zásahu elektrickým prúdom v ukrutných bolestiach. V miestnosti malo byť cítiť spálené mäso. Navyše o sedemdesiat rokov neskôr v roku 2014 bolo jeho odsúdenie zamietnuté, keď sudca v Južnej Karolíne rozhodol, že mu bol odopretý riadny proces.

Vrah William Kemmler bol v roku 1890 prvým trestancom popraveným v elektrickom kresle. Najvyšší trest dostal za vraždu manželky. Popravu v elektrickom kresle vyskúšali deň predtým na koňovi a všetko prebehlo bez problémov. Pri Kemmlerovi to však až tak hladko nešlo.

Po prvom silnom zásahu elektrickým prúdom Kemmler začal krvácať z rúk a úst, čo spolu s jeho stonaním naznačovalo, že je ešte stále nažive. Na základe toho dostal ešte jednu dávku elektriny, čo spôsobilo upraženie jeho tela, zadymenie celej miestnosti a zápach zo zhorených vlasov.

Jimmy Lee Gray mal podmienečný trest za vraždu svojej 16-ročnej priateľky, ale v roku 1976 uniesol trojročné dievčatko, znásilnil ho, pokúsil sa ho utopiť v zátoke, až mu nakoniec pristúpil krk a rozdupal mu ho. V roku 1983 mal za to niesť dôsledky v podobe smrti v plynovej komore, ale jeho poprava vôbec neprebiehala hladko.

Pod dohľadom svedkov umieral v plyne osem minút, príšerne kričal a búchal pri tom hlavou o oceľovú tyč, ktorá bola v komore. Po smrti sa ukázalo, že vykonávateľ popravy bol opitý.

Ángel Nieves Díaz sa narodil v Portoriku 31. augusta 1951 a už vo veľmi ranom veku prepadol životu drog a zločinu. A v roku 1986 bol uznaný za vinného z vraždy manažéra striptízového klubu v Miami, ale počas celého procesu a dlho potom trval na svojej nevine.

Keď ho v roku 2006 poslali do popravnej siene floridskej štátnej väznice, Díaz pred začatím smrtiacej injekcie vydal otrasné záverečné vyhlásenie : „Štát Florida zabíja nevinného človeka. Štát Florida pácha zločin, pretože som nevinný. Trest smrti nie je len formou pomsty, ale aj zbabelým činom ľudí.“

Po 20 rokoch strávených v cele smrti bol 55-ročný muž pripútaný na vozíku a pripravený na to, čo malo byť štandardnou smrtiacou injekciou. Jeho zbabraná poprava však nebola štandardná.

Nielenže Díazovi trvalo viac ako pol hodiny, kým zomrel – čo je trikrát dlhšie, než je obvyklé – ale musela mu byť vstreknutá aj druhá dávka smrtiacich chemikálií, kým sa mučivý proces skončil. Desať minút po poprave sa mu dokonca podarilo spýtať: "Čo sa deje?"

Po tom, čo bol Jesse Tafero uznaný za vinného z vraždy dvoch policajtov počas dopravnej zastávky v roku 1976, bol odsúdený na smrť na elektrickom kresle. Ale poprava v roku 1990 bola absolútnou katastrofou. A aby toho nebolo málo, k činu sa po Taferovej smrti priznal iný muž. Bolo však neskoro.

4. mája 1990 bol Tafero pripútaný na elektrické kreslo, ktoré sa trikrát pokazilo. Netrvalo dlho a Taferova hlava vzplanula plameňom, ktorý šľahal vysoko. “Podívaná” bola taká hrôzostrašná, že údajne inšpirovala Stephena Kinga k napísaniu podobnej popravnej scény v Zelenej míli. Trvalo sedem minút, kým vyhlásil lekár Tafera za mŕtveho.

Thajčanka Ginggaew Lorsoungnern pracovala ako gazdiná pre zámožnú rodinu v Bangkoku. Uniesla ich šesťročného syna a dala ho gangu, aby zaňho získali výkupné. Rodina však odmietla zaplatiť výkupné, a tak chlapca viacnásobne bodali. To ho síce nezabilo, ale zomrel na udusenie, keď ho pochovali zaživa. Za podiel na vražde chlapca dostala gazdiná Ginggaew Lorsoungnern trest smrti.

V roku 1979 ju mali zavraždiť desiatimi ranami zo samopalu. Priviazali ju na kríž a vystrelili. Po desiatich ranách nejavila žiadne známky života. No keď ju preniesli do márnice a položili na stôl, začala si sadať. Bolo nevyhnutných ďalších 15 rán, aby ju naozaj usmrtili. V súčasnosti sa v Thajsku trest smrti vykonáva výhradne injekciou so smrtiacou látkou.