Najhoršie pandémie našej histórie: Čínsky vírus je proti nim soplíkom, umieralo sa po miliónoch
29. 1. 2020, 14:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 21:25)

Zdroj: Hulton Archive
Koronavírus z Číny, ktorý sa postupne rozšíril aj do Európy a iných častí sveta, síce pôsobí hrozivo, no ľudstvo má za sebou už oveľa horšie pliagy. Situácia síce nie je zažehnaná a prognózy nie sú vôbec optimistické, no dúfajme, že z čínskeho epicentra nákazy, mesta Wu-chan, sa do sveta nerozšírilo nič ani len zdiaľky podobné nasledujúcim historickým prípadom. Počty obetí v prípadne čiernej smrti, španielskej chrípky či HIV sú totiž viac než desivé.
Tieto pandémie dokazujú, že najhoršieho nepriateľa človeka voľným okom nevidno...
Informácie pochádzajú z webstránky MPHonline.
Zdroj: Imagno
V Hollywoode sa nakrúcalo aj počas chrípkovej epidémie, herci však museli mať na ústach rúška.
Čierna smrť – 75 až 200 miliónov mŕtvych
Zdrojom nákazy bol bubonický mor, prezývaný aj čierny. V rokoch 1346 až 1353 sa prehnal Európou, Afrikou a Áziou, pričom podľa niektorých zdrojov zomrelo až 200 miliónov ľudí, čo vo svetových dejinách nemá obdobu. Prvými prenášačmi boli zrejme blchy, ktoré žili v srsti potkanov na obchodných lodiach cestujúcich po svete.
Zdroj: Twitter
Čierna smrť
Španielska chrípka – 20 až 50 miliónov mŕtvych
Po prvej svetovej vojne, v roku 1918, bolo španielskou chrípkou nakazených asi 500 miliónov ľudí, vtedy tretina svetovej populácie. Úmrtnosť sa pohybovala od 10 do 20 percent a len v prvých 25 týždňoch zomrelo až 25 miliónov nakazených. Od ostatných druhov chrípky sa tá španielska líšila tým, že nezabíjala najmä deti a chorých ľudí s nižšou imunitou, ale úplne zdravých jedincov.
Zdroj: Wikimedia
Španielska chrípka
Pandémia HIV/AIDS – 36 miliónov mŕtvych
Od roku 1981 zabil vírus HIV viac než 36 miliónov ľudí. Po prvýkrát ho identifikovali v Konžskej demokratickej republike v roku 1976. V súčasnosti existujú lieky potláčajúce symptómy, čo pre nakazených pacientov znamená produktívnejší a dlhší život. V Afrike je však HIV stále infikovaných až 5 percent populácie, zhruba 21 miliónov ľudí.
Zdroj: YouTube
HIV/AIDS
Justiniánsky mor – 25 miliónov mŕtvych
Podobne ako pri čiernej smrti, aj tentoraz bol na vine bubonický mor. Zasiahol Byzantské impérium a mnohé prístavné mestá pri Stredozemnom mori, pričom zabil tretinu vtedajšej populácie Európy. Zdevastoval Konštantínopol, kde podľa odhadov denne zomrelo až 5-tisíc ľudí. Celkovo zomrelo 40 percent populácie mesta. Ide o prvý dochovaný prípad čierneho moru.
Zdroj: Wikimedia
Justiniánsky mor
Antonínsky mor – 5 miliónov
Príčina je dodnes neznáma, no tento mor zabil zhruba 5 miliónov ľudí v roku 165 nášho letopočtu. Zabíjal ľudí v Egypte, Ázii a Taliansku a predpokladá sa, že mohlo ísť o pandémiu kiahní alebo osýpok. Z Mezopotámie nákazu rozniesla v Ríme vojaci.
Zdroj: Twitter
Antonínsky mor
Ázijská chrípka – 2 milióny mŕtvych
Vyskytla sa v Číne v roku 1956 a zbaviť sa jej vedcom podarilo až v roku 1958. Dostala sa do Singapuru, Hong Kongu a USA. Podľa WHO vtedy zahynuli asi dva milióny ľudí, z toho 70-tisíc v USA.
Zdroj: Twitter
Ázijská chrípka
Pandémia chrípky – 1 milión mŕtvych
Prvý prípad nahlásili v Hong Kongu v roku 1968. O 17 dní už prípady infekcie hlásili v Singapure a Vietname. Do troch mesiacov bol vírus aj na Filipínach, v Indii, Austrálii, Európe a USA. Nákaza vtedy v Hong Kongu zabila až 500-tisíc ľudí, čo vtedy predstavovalo asi 15 percent vtedajšej mestskej populácie. Chrípka vo veľkom zabíjala aj v roku 1889, kedy na ňu taktiež zomrel asi milión ľudí.
Zdroj: YouTube
Pandémia chrípky
Šiesta pandémia cholery – 800-tisíc mŕtvych
V rokoch 1910 až 1911 sa rozšírila v Indii, odkiaľ prešla na Stredný východ, do severnej Afriky, východnej Európy a Ruska. Bola tiež zdrojom vypuknutia nákazy cholery v USA. Ešte horšia však bola tretia pandémia cholery z roku 1852, ktorá pripravila o život až milión ľudí. Zo všetkých siedmich pandémií cholery sa pokladá za najhoršiu. Rozšírila sa z kontaminovanej vody.
Zdroj: Twitter
Cholera