FOTO Od smrti masového vraha Stalina uplynulo 70 rokov: 7 faktov, ktoré ste o ňom netušili

Sovietsky diktátor gruzínskeho pôvodu Stalin zomrel presne pred 70 rokmi – 5. marca 1953. Naposledy vydýchol vo svojej chate v Kunceve pri Moskve. História a aj milióny ľudí po celom svete si ho pamätajú dvojakým spôsobom: ako nemilosrdného vraha, no aj ako muža, ktorý premenil zaostalé Rusko na ekonomickú a neskôr aj jadrovú veľmoc.

Stalinova minulosť je rovnako pestrá ako názory na jeho rolu v dejinách Ruskej federácie. Jeho otec bol podľa všetkého alkoholikom, ktorý svojho syna bil. Matka bola, naopak, zbožná kresťanka a Stalina dotlačila k štúdiu za kňaza. Kým sa venoval štúdiu, bol premiantom, no postupne sa pridal k revolučným vlnám cárskeho Ruska a zo seminára napokon vyletel. Tvrdil, že pre propagáciu marxizmu, ale zrejme sa len jednoducho nedostavil k záverečným skúškam.

Krutosť bola jeho pravou rukou. Stalin bol inteligentný, pracovitý a vzdelaný vďaka prísnemu samoštúdiu. Knihy hltal a miloval umenie. Jeho brutality sa báli aj jeho vlastní stranícki kolegovia, a ako sa neskôr ukázalo, plným právom. Jeho brutálne metódy a autoritárska vláda z neho urobili kontroverznú postavu a je všeobecne považovaný za jedného z najbezohľadnejších diktátorov v histórii. Komunistickú stranu Sovietskeho zväzu viedol tvrdou rukou 30 rokov. Prekvitali udavačstvo, deportácie do gulagov a popravy.

Aj vďaka pracovným táborom sa Stalinovi podarilo krvavým spôsobom vybudovať z Ruska veľmoc. Stalin bol zodpovedný za smrť miliónov ľudí vyhladovaním, čistkami a popravami. Odhady počtu obetí za jeho režimu sa pohybujú od 10 do 60 miliónov. Zároveň sa však počas jeho krutovlády zvýšila vzdelanosť, lekárska starostlivosť bola dostupnejšia a v II. svetovej vojne Sovietsky zväz porazil nacistov na čele s Hitlerom.

Rovnako, ako bol Stalinov život hrozivý, jeho smrť bola groteskná. 1. marca 1953 čakali Stalinovi poskokovia v kuchyni jeho kuncevskej vily na to, až im zavolá, aby priniesli raňajky. V dome neďaleko Moskvy sa diktátor zdržiaval na sklonku života čoraz častejšie. Trpel nespavosťou a pracoval až do neskorej noci. Každý musel rátať s tým, že mu o tretej ráno zazvoní telefón od súdruha Stalina, ktorý bolo potrebné zdvihnúť.

1. marca však telefón, ktorým by sa Stalin dožadoval raňajok, nezvonil. Všetci sa báli komunistického vodcu vyrušiť, pokiaľ nepovedal inak. Až keď mu o desiatej večer priniesol posol dôležitú depešu, mali zámienku na zaklopanie a otvorenie dverí. Stalina našli ležať pomočeného a prechladnutého na zemi. Po porážke bol ochrnutý, ale nažive. Ďalším paradoxom bolo, že lekári sa na Stalina prvýkrát pozreli až po 24 hodinách. Jeho pobočníci sa totiž nevedeli dohodnúť, ako na situáciu reagovať.

Zatiaľ čo Stalin v Kunceve bojoval o život, v Kremli prebiehali mocenské boje o nástupníctvo na sovietsky „trón“. Josif Stalin zomrel 5. marca 1953 o 21.50. Rusi boli žiaľom bez seba, verili totiž, že prišli o nenahraditeľného vodcu Sovietov. A hoci od Stalinovej smrti uplynulo už 70 rokov, zaujímavosti z jeho života vedia prekvapiť aj dnes. Neveríte? Presvedčte sa na nasledujúcich stranách.

Stalinovo skutočné meno bolo Ioseb Besarionis dze Jughashvili.

Keď sa zapojil do revolučných aktivít, zmenil si meno na Stalin, čo znamená „muž z ocele“, ako pseudonym.

Stalin bol silný alkoholik a fajčiar a verilo sa, že jeho zdravie bolo značne ovplyvnené týmito návykmi.

Stalin bol známy svojou paranojou a nedôverou voči ostatným, čo ho viedlo k tomu, že popravil alebo uväznil mnohých svojich najbližších spojencov a podporovateľov.

Nadežda Allilujevová bola len 15-ročným dievčaťom, keď sa u nich doma objavil Josif Vissarionovič Stalin. Mladej a naivnej dievčine v tom čase o dvadsaťdva rokov starší muž pomotal hlavu natoľko, že po Veľkej októbrovej revolúcii zanechala školu a stala sa jeho sekretárkou. Už o dva roky neskôr sa zaslepená láskou za 40-ročného vdovca Stalina vydala.

Šťastná však nikdy nebola. Nadežda žila po jeho boku v strachu o vlastný život, až napokon po jednej z hádok s manželom našli 9. novembra 1932 jej bezvládne telo. Podľa oficiálnej pitevnej správy zomrela Nadežda na zápal slepého čreva. Podľa svedectva ju však našli zastrelenú. Väčšina spochybňuje, že by sa Nadežda zastrelila sama. O jej smrti neexistujú žiadne dokumenty. Jej úmrtie je do dnešného dňa zahalené rúškom tajomstva.

Stalin bol majstrom propagandy a využil ju na manipuláciu sovietskeho ľudu, aby podporil svoj režim. Bol známy aj svojím kultom osobnosti, pričom jeho podoba sa objavila v nespočetných umeleckých dielach a propagande.

Stalin sa narodil v roku 1878 v chudobnej rodine v Gori v Gruzínsku a vyrastal s výlučne gruzínskym jazykom. V roku 1886 sa mu nepodarilo vstúpiť do cirkevnej školy v Gori, pretože nevedel po rusky a trvalo mu 2 roky, kým si osvojil ruský jazyk s pomocou detí kňaza.

Za Stalina zahynuli v Sovietskom zväze milióny ľudí v dôsledku politických a ekonomických represií, čo je porovnateľné so stratami v druhej svetovej vojne. Pre mnohých by teda bol veľký šok, že Stalin bol v rokoch 1945 a 1948 za svoje vojnové úsilie nominovaný na Nobelovu cenu za mier, hoci mu ju nikdy neudelili.

Z rovnakých dôvodov bol zvolený za Osobnosť roka časopisu Time v rokoch 1939 a 1942. Tak ako jeho hrozbu podcenili boľševici , podcenili ju aj konvenčné západné médiá.

Podobne ako Fjodor Dostojevskij, aj Stalin mal mimoriadne nezvyčajné spánkové návyky. Údajne bol nočnou sovou, chodil spať o 4 ráno, vstával až na poludnie a svoje najproduktívnejšie hodiny mal neskoro večer.

O to menej prekvapuje, že Stalin a Churchill raz spolu popíjali až do 3. hodiny rannej počas moskovskej konferencie v roku 1942.