ŠESŤ vecí, ktoré ste o kráľovnej Alžbete možno nevedeli: Neverný Philip a rozkošná prezývka

Malé dievčatko s hustými hnedými kučerami, ktoré sa na fotografiách šibalsky usmievalo vedľa svojej sestry. Dievča so záľubou v obliekaní kabátikov a tlačení kočíkov s bábikami, ktoré sa pýšilo láskou pre kone a psíkov.

Rodina ju prezývala Lilibet, pretože ako malá nevedela vysloviť svoje meno. No nikomu by ani len nenapadlo, že mladá Alžbeta Alexandra Mary Windsorová nie je len také obyčajné dievča, ale budúca kráľovná Spojeného kráľovstva.

Vyrastala v štvorčlennej rodine a žila relatívne pokojným životom. Mala o štyri roky mladšiu sestru Margaret, ktorú nadovšetko milovala, ale vládla medzi nimi súrodenecká rivalita. Alžbeta vraj bola otcovou "pýchou", zatiaľ čo Margaret jeho "radosťou," - bol to začiatok napätého, veľmi medializovaného vzťahu, ktorý bude stredobodom skúmania celé nasledujúce roky, píšu noviny The New York Times.

Keďže žila v tieni mocných mužov - svojho otca princa Alberta, vojvodu z Yorku (neskôr kráľa Juraja VI.), a strýka Eduarda, princa z Walesu - bolo nepravdepodobné, že by sa toto zdanlivo obyčajné dievča niekedy stalo hlavou Spoločnosti národov a hlavou cirkvi.

Bola tretia v poradí na trón, čo bolo pre jej svet plyšových poníkov a huňatých psov, ktorých za svoj život vlastnila vyše tridsať, niečo nepodstatné. To platilo až do jej desiatich rokov. Po smrti starého otca kráľa Juraja V. v roku 1936 jej strýko kráľ Eduard VIII. po roku na tróne abdikoval a Alžbeta s rodinou sa ocitli v centre pozornosti.

Z kučeravej poslušnej Lilibet sa stala princezná Alžbeta, následníčka britského trónu.

Toto nové bremeno však jej svet úplne nezmenilo. V osemnástich rokoch zmenila kráľovskú históriu, keď počas druhej svetovej vojny osobne požiadala o vstup do ženskej pomocnej teritoriálnej služby, kde opravovala autá v špinavých kombinézach a kde absolvovala výcvik na mechaničku a vodičku vojenského nákladného auta.

Alžbeta bola jedinou ženou z kráľovskej rodiny, ktorá pôsobila v ozbrojených silách.

Historici ju opisujú ako ženu, ktorá zosobňovala britskú vytrvalosť, a aj vo svojich tínedžerských rokoch dôsledne razila cestu ako osobnosť stability a nádeje. Ľuďom sa snažila dokázať, že v budúcnosti bude panovníčkou, ktorú Británia potrebuje v búrlivom období.

O dva roky neskôr sa opäť vymykala štandardom, keď oznámila zasnúbenie so svojím priateľom, gréckym a dánskym princom Philipom. Philip, ktorý sa mal čoskoro stať vojvodom z Edinburghu, bol chudobný chlapec z exilu, ktorého rodina mala väzby na nacistické Nemecko.

Napriek tomu sa vzali nasledujúci rok, 20. novembra 1947 vo vojnou zničenej Británii, v šatách z materiálu, ktorý si Alžbeta musela kúpiť za prídelové lístky.

Bolo to o päť rokov neskôr, keď Alžbeta s manželom cestovali po Keni a ubytovali sa v hoteli Treetops, keď jej milovaný otec naposledy vydýchol po dlhom boji s rakovinou pľúc.

"Prvýkrát v histórii sveta vyliezlo jedného dňa mladé dievča na strom ako princezná a po tom, čo zažilo niečo, čo označilo za svoj najvzrušujúcejší zážitok, zliezlo na druhý deň zo stromu ako kráľovná," napísal jej ochrankár do hotelovej knihy hostí.

Martin Charteris, vtedajší osobný tajomník princeznej uviedol, že ju nikto nevidel vyroniť ani slzu a "sedela vzpriamene, plne prijímajúc svoj osud".

Na korunováciu sa dostavila so vztýčenou hlavou, rok po smrti svojho najdrahšieho otca.

Po narodení syna Charlesa v roku 1948 mala ďalšie tri deti: Anne, Andrewa a Edwarda. O Andrewovi sa povráva, že bol obľúbeným dieťaťom kráľovnej.

Hoci Alžbeta bola stoická, mocná postava, ktorá vládla s gráciou a jasnou mysľou - nikdy nezabudla na hodnotu ľudskej interakcie.

Známa je tým, že na "prechádzke" odmietla zostať v bezpečí svojho auta a vydala sa medzi dav ľudí, s ktorými si podávala ruky a rozprávala sa.

Napriek tomuto ľudskému prístupu bola kráľovná Alžbeta uzavretá žena a historici ju raz nazvali "Alžbetou mlčanlivou". Lenže podľa kráľovskej životopiskyne Sally Bedell Smithovej "bola v súkromí oveľa živšia, než ako ju vidí verejnosť".

Netrvalo dlho a začali kolovať fámy - a dokonca sa o nich hovorilo aj v americkej tlači - že vojvoda z Edinburghu bol zapletený s inou ženou, s ktorou sa pravidelne stretával v byte zamestnanca súdu. Ukážkovým príkladom toho je údajný vzťah Philipa s herečkou Pat Kirkwoodovou, svojho času najlepšie platenou divadelnou umelkyňou v Londýne.

„Bola by som mala šťastnejší a ľahší život, keby princ namiesto toho, aby prišiel nepozvaný do mojej šatne, v príslušnú noc odišiel domov k svojej tehotnej manželke,“ uviedla Pat v jednom z rozhovorov. Bez náležitých dôkazov však ide len a len o špekulácie.

V roku 1992, ktorý bol podľa kráľovniných vlastných slov jej "annus horribilis", prežila rozvody troch svojich detí - vrátane rozvodu Charlesa a Diany, ktorého špinavé detaily neskôr uzreli svetlo sveta, a ničivý požiar jej domu vo Windsore.

A len o päť rokov neskôr, keď princezná z Walesu zahynula pri tragickej autonehode v Paríži, sa babička dostala pod drobnohľad celého sveta, pretože sa odmietla vrátiť z Balmoralu do Londýna so svojimi vnukmi.

Kráľovná zostala na Balmorale a odmietla vyvesiť vlajku Únie na pol žrde. Nakoniec ustúpila tlaku, aby mohla priviesť smútiacu rodinu domov a urobila televízne vystúpenie, ktoré poskytovala len minimálne. Bolo to prvýkrát za dlhé obdobie jej vlády, keď kráľovná myslela na svoju rodinu viac ako na svoj ľud.

Aj po prežití svojho "annus horribilis" a nasledujúcich búrlivých rokov Alžbeta dokázala, že jedným z jej najväčších úspechov bolo, že zostala tvrdohlavá a verná sebe, svojej rodine a národu. A nepoľavila ani v neskorších rokoch.

Jej činy hovorili hlasnejšie ako slová. V roku 2003 údajne zobrala saudskoarabského kráľa Abdulláha na jazdu vo svojom Land Roveri na svoje sídlo Balmoral. Abdulláha bol vodcom krajiny, kde mali v tom čase ženy zakázané šoférovať.

Alžbeta pokračovala v boji za ženské práva aj v roku 2011, keď v tichosti uskutočnila monumentálnu zmenu zákonov o nástupníctve, ktorá znamenala, že synovia aj dcéry budúcich britských monarchov mali rovnaké práva na trón a nielen prvorodený syn.

Počas pandémie COVID-19 sa nebála sadnúť si pred kamery a ubezpečiť 24 miliónov divákov, že Spojené kráľovstvo "uspeje" v boji proti tejto chorobe. Sľúbila: "Budeme opäť s našimi priateľmi, budeme opäť s našimi rodinami, opäť sa stretneme."

V apríli 2021 na pohrebe svojho milovaného manžela bola tichá a osamelá: obrázok, na ktorom sedí ďaleko od svojej rodiny v smútočnom odeve, symbolizuje vplyv pandémie na tých, ktorí stratili svojich blízkych.

Keďže stále platili prísne obmedzenia, kráľovná nemohla hovoriť so svojimi blízkymi. Portál Private Eye vtedy informoval, že Downing Street ponúkla, že na pohreb zmierni reštrikcie, ale samotná kráľovná to odmietla s odôvodnením, že by to bolo nespravodlivé voči ostatným ľuďom, ktorí museli obmedzenia rešpektovať.

Ale ani cez obrovský smútok a po strate niekoho, kto stál po jej boku celý život, sa kráľovná nevyhýbala povinnostiam. Zúčastnila sa na podujatiach pri príležitosti Platinového jubilea a aj na výstave koní vo Windsore, ktoré je vraj jej najobľúbenejším podujatím v kalendári.

Kráľovná Alžbeta II. len pred pár dňami pokračovala v práci aj potom, čo jej to lekári neodporúčali. Porušila tradíciu a napriek pretrvávajúcim problémom s pohybom privítala Liz Trussovú, svoju 15. premiérku, v Balmorale namiesto v Buckinghamskom paláci.

Odkaz najdlhšie slúžiacej panovníčky žije prostredníctvom jej rodiny. Bola hrdou dcérou, sestrou, manželkou, matkou, starou matkou a prababkou.