Lisabonská zmluva vstúpila do platnosti

1. 12. 2009, 7:10 (aktualizované: 10. 7. 2024, 23:29)

Reklama

Lisabonská zmluva, ktorá reformuje inštitúcie EÚ, urýchľuje rozhodovanie a umožňuje ďalšie rozširovanie, vstúpila v utorok o polnoci do platnosti. Od 1. decembra má únia svojho prezidenta, ktorým sa stal belgický expremiér Herman Van Rompuy a ktorý bude členské štáty zastupovať navonok. Novou funkciou je aj post ministerky zahraničia. Tou sa stala bývalá britská eurokomisárka Catherine Ashtonová, ktorej úlohou bude zjednocovať zahraničnú politiku únie ako celku. Slávnostné uvedenie Lisabonskej zmluvy do platnosti sa uskutoční v utorok v Lisabone, kde bola zmluva podpísaná.

"Lisabonská zmluva stavia občanov do centra európskeho projektu," vyhlásil šéf Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso. Reformná zmluva zavádza niekoľko dôležitých zmien vo fungovaní únie. Posilňuje právomoci Európskeho parlamentu a obmedzuje počet oblastí, kde je pri hlasovaní nutná jednomyseľnosť, pričom v mnohých oblastiach zavádza hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. "EÚ bude lepšie vybavená, aby riešila energetiku, klimatické zmeny, cezhraničnú kriminalitu a imigráciu. Na medzinárodnej scéne získava silnejší hlas," zdôraznil Barroso.

Európskej únii dáva Lisabonská zmluva právnu subjektivitu a vytvára z nej medzinárodnú organizáciu. Súčasťou zmluvy je aj Charta základných práv EÚ, ktorá sa stáva právne záväznou a z ktorej má Česko, Poľsko a Británia výnimku. Lisabonská zmluva tiež popisuje proces, akým môže členská krajina z únie vystúpiť. Zmluva počíta aj so zriadením "európskeho žalobcu", ktorý má mať na starosti medzinárodnú mafiu a organizovaný zločin. Občania získavajú právo vyzvať EK, aby prijala konkrétne návrhy alebo opatrenia, na čo je potrebné získať milión podpisov.

Buzek: Zmluva posilňuje právomoci Európskeho parlamentu

Lisabonská zmluva, ktorá dnes vstupuje do platnosti, takmer zdvojnásobuje legislatívne právomoci Európskeho parlamentu (EP). Upozornil na to v pondelok predseda EP Jerzy Buzek.

"Výbory Európskeho parlamentu sú zodpovedné za skoro 100 percent legislatívy EÚ, takže v ich rukách spočíva veľká moc," zdôraznil Buzek vo vyhlásení.

Vyzdvihol predovšetkým posilnené právomoci v oblasti Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Europoslanci budú, ako uviedol, po prvý raz rozhodovať o výdavkoch týkajúcich sa poľnohospodárstva, ktoré doteraz takmer výhradne kontrolovali národné ministerstvá.

Ocenil aj skutočnosť, že Lisabonská zmluva posilňuje spoločnú zahraničnú politiku EÚ. Dokument podľa neho poskytuje bázu, pomocou ktorej bude možné predchádzať dopadom krízových situácií, akou bolo prerušenie dodávok ruského plynu do Európy počas minulej zimy. Zodpovednosť za vnútornú aj vonkajšiu spoločnú energetickú politiku EÚ prevezmú výbory a stále delegácie EP, uviedol Buzek.

Nájdite nás na Youtube a kliknite Sledovať

Diskusia

(0)