Desivý príbeh len pre silné povahy! 16-ročná Eva prežila týranie, znásilnenie i väzenie

Príbeh teraz pripomenul český Blesk. Tragédia sa odohrala v noci z prvého na druhého novembra roku 1984 v Ústave sociálnej starostlivosti v Měděnci pri Chomutove. Bolo to jedno z najhorších nešťastí v bývalom Československu.

Iba šesťnásťročná Eva zapálila skrine, od ktorých sa oheň rýchlo rozšíril. V plameňoch zahynulo 26 mentálne postihnutých žien. Tragédia inšpirovala režiséra Filipa Renča k natočeniu filmu Requiem pro panenku s Aňou Geislerovou. Tá mala v čase nakrúcania 15 rokov, teda dokonca o rok menej ako skutočná podpaľačka...

Ohnivé peklo dodnes obostierajú nejasnosti. Isté je, že Eva, rómske dievča, sa v ústave ocitla omylom. V rodine ju odmalička týrali, zatvárali do pivnice, vlastný otec ju znásilnil, lenže nepatrila medzi mentálne postihnuté chovanice ústavu. Bola zdravá, len ťažko zvládnuteľná.

To, že nepatrí do tohto ústavu, sa však nikto nepokúsil napraviť. Mentálne zdravá Eva ostala medzi duševne postihnutými ženami. Aby ju upokojili, napchávali ju liekmi. Mala prežiť aj milostný či skôr sexuálny vzťah s opatrovateľkou. Viaceré ošetrovateľky si tam podľa nej ukájali svoje chúťky. Eva chcela upozorniť na svoju situáciu, takže v zúfalstve podpálila skrine.

Pomery v ústave prispeli k tragédii aj inak. Telefóny boli zamknuté, nedalo sa k nim okamžite dostať, takže aj hasiči sa o požiari dozvedeli neskoro - keď drevenú budovu bez núdzových východov zachvátili mohutné plamene.

Nejasné je, čo sa dialo potom. Eva tvrdila, že upozornila personál, ten jej však neveril a dal jej znova lieky na upokojenie. Aj tak sa vraj snažila dostať ostatné ženy do bezpečia. Lenže niektorí svedkovia vypovedali, že Eva chovankyne ústavu zamkla v izbách. Následky boli strašné: 26 žien pri požiari zomrelo.

Zábery z filmu a zo skutočnosti vo fotogalérii

Blesk cituje patológa Pavla Mandysa, ktorý bol s kolagami na mieste. „Celý týždeň sme pitvali mŕtvoly. V tom čase bola taká zima, že keď mi k mŕtvole priniesli vedro s vodou na umytie rúk, tak často zamrzla,“ opísal. Telá boli také zdevastované, že patológovia a vyšetrovatelia si museli pomôcť zubárskymi záznamami.

Eva strašný požiar prežila, ale tým sa jej desivý životný príbeh neskončil. Súd ju poslal na päť rokov do basy. Vo väzení niekoľkokrát napadla dozorcov, takže na slobodu sa dostala až po deviatich rokoch.

Na pár mesiacov sa jej ujal jezuitský kňaz František Lízna. A vtedy sa začala premena Evy Kováčovej na Reného. Už ako muž si z vďaky zvolil kňazovo priezvisko a nadviazal vzťah so ženou.

Lenže prekliatie nešťastnej osoby pokračovalo. Keď sa s Reném partnerka po desiatich rokoch rozišla, neuniesol to a podpálil byt. Skončil v psychiatrickej liečebni v Brne. Tam v júli 2014 rozdal ostatným pacientom svoje veci a odešiel na vychádzku. Nikdy sa už späť nevrátil, skočil pod vlak. Identifikovali ho podľa jaziev, totožnosť potvrdili testy DNA. 

Neďaleko miesta, kde kedysi stál vypálený ústav, je dnes pomník, pripomínajúci strašnú tragédiu.

Tragédiou sa inšpiroval aj režisér Filip Renč. V roce 1992 vznikol film Requiem pro panenku, kde Evu stvárnila jemná a éterická Aňa Geislerová. Herečka mala vtedy 15 rokov, teda o rok menej ako Eva, keď zapálila ústav. Inak sa však vôbec nepodobali.

Lenže o verné dokumentovanie prípadu Renčovi ani nešlo, čo sám potvrdil. Tragédiou sa iba inšpiroval. Len pre zaujímavosť: počas natáčania sa Filip Renč a Aňa Geislerová dali dokopy a nejaký čas spolu žili.

Vo filme hrali viaceré výborné herečky: okrem spomínanej Ani Geislerovej napríklad Soňa Valentová, ktorá bravúrne zahrala opatrovateľku, chovanice ústavu zase výborne stvárnili Barbora Hrzánová či Eva Holubová.