Kráľ českých komikov BURIAN: Komunisti mu zhabali majetok aj luxusnú vilu, upracoval sa k smrti

Za éry prvej republiky patril medzi najospevovanejších českých umelcov; bol nielen úžasným hercom a zabávačom, ale aj režisérom, spevákom, divadelným riaditeľom, športovcom, spisovateľom, mimom a imitátorom.

Všestranný Burian, ktorý je pochovaný na Slavínskom cintoríne, patril svojho času medzi boháčov. Hovorí sa, že zatiaľ čo vtedajšie najväčšie ženské hviezdy, medzi ktoré patrila aj Lída Baarová, ktorá ho neskôr komunistom pod hrozbou smrti „napráskala“, dostávali za jeden film asi 10-tisíc korún, Burian dostával stotisíc.

Všetko sa ale zmenilo, keď sa k moci dostal nový režim. Hviezdu filmov ako Prednosta stanice, To neznáte Hadimršku či Anton Špelec, ostrostřelec komunisti obrali o značný majetok – vrátane jeho vily v Dejviciach, ktorú v roku 1998 označili úrady bronzovou pamätnou tabuľou.

Pokračovanie nájdete na ďalšej strane >>>

Buriana komunisti zatkli za kolaboráciu s Nemcami, zhabali mu imanie a hoci sa neskôr dokázal v ich očiach vykúpiť (a po piatich rokoch mu znova dovolili hrať v divadle), majetok mu nikdy nevrátili. A rovnako sa mu nevrátilo ani zdravie – po nútených prácach v uhoľných baniach chorľavel a telo si liečil na horskej chate v Krkonošiach. Aby sa však uživil, pracoval napríklad aj ako poslíček a tiež pásol kravy. Večery si trávil tým, že ilegálne bavil turistov svojím vystupovaním.

Po verejnom ospravedlnení Burian znova hrával, no už nebol ako predtým. Finančná situácia ho nútila, aby vystupoval, aj keď bol nemocný. To platilo aj pri jeho vôbec poslednom predstavení, počas ktorého trpel zápalom pľúc. V roku 1962 nakoniec zomrel na pľúcnu embóliu.

Pokračovanie nájdete na ďalšej strane >>>

Burian sa za života venoval najprv športu, bol výborným brankárom a hrával za Spartu. Rekreačne bicykloval a hral tenis, neskôr aj súťažne – a bol veľmi úspešný, získal množstvo trofejí.

Zo športovca sa stal herec pomerne plynulo a nenásilne; najprv Vlasta bavil kamarátov, neskôr vystupoval v krčmách. Láskou zahorel k dvom ženám, s Annou Emíliou Pírkovou mal dcéru Emilku, v roku 1919 sa však oženil s Ninou Červenkovou, ktorá mu bola najväčšou oporou. Manžela za jeho talent obdivovala a musela byť na každom jeho predstavení. Kým nesedela vo svojej lóži, Burian nevyšiel na javisko.

Hoci pred verejnosťou pôsobil ako naozajstný zabávač, v súkromí trpel mániodepresívnymi stavmi a bol melancholický. Často sa uzatváral pred svetom vo svojej luxusne zariadenej vile, v ktorej nechýbala veľká telocvičňa, bazén či tenisový kurt. V kuchyni mu pripravoval jedlo najlepší český kuchár Jaromír Trejbal.

Pokračovanie nájdete na ďalšej strane >>>

Po vymyslených obvineniach z kolaborácie s nacistickými okupantmi ho na pol roka zatvorili do ťažkého žalára spolu s esesákmi a inými zločincami. Musel tiež zaplatiť polmiliónovú pokutu.

V jeho milovanej prepychovej vile komunisti zriadili škôlku a Burian chodieval deti navštevovať. Živil sa, ako vedel, hoci aj škriabaním zemiakov. Za päť rokov zákazu hrania sa zmenil fyzicky aj psychicky. Bol skromnejší, no jeho dovtedy skvelá fyzická kondícia utrpela a on výrazne zostarol. Začal tiež holdovať alkoholu a mal problémy so žilami – veľmi mu opúchali nohy.

Keď mu konečne znova dovolili účinkovať v divadle a neskôr aj vo filmoch (prihovoril sa za neho napríklad Jan Werich), trpel, lebo musel presne citovať repliky a nesmel improvizovať.

Pokračovanie nájdete na ďalšej strane >>>

Na sklonku kariéry už Burian nebol tým výbušným, energickým hercom, čo aj sám priznával. Fanúšikovi, ktorý po ňom chcel, aby sa mu podpísal ako „Vlasta Burian: Kráľ komikov“, odvetil: „Kráľ? Ale kdeže kráľ? Teraz už len králiček... “

Bez majetku musel neustále pracovať, čo sa mu nakoniec vypomstilo a zomrel kvôli zápalu pľúc. O deväť týždňov neskôr zomrela aj jeho verná družka Nina – počas toho, ako smútila na Vlastovom hrobe...