Reklama

Na Janukovyča čaká na Kryme loď smerujúca do Ruska, informoval Hlas Ruska

Ukrajinci sú stále v centre Kyjeva, poukazujú na obete.

Zdroj: SITA

Reklama

Na Ukrajine sa situácia pomaly dostáva do normálu. Na exprezidenta Janukovyča, ktorý sa zdržuje na neznámom mieste, bol vydaný zatykač.

Ukrajinská polícia vydala na zvrhnutého prezidenta Viktora Janukovyča zatykač kvôli hromadným vraždám civilistov. Pátra aj po ďalších predstaviteľoch bývalého režimu.

Oznámil to v pondelok nový ukrajinský minister vnútra. Ozbrojené zrážky pred zvrhnutím režimu si v Kyjeve minulý týždeň vyžiadali desiatky ľudských životov. Janukovyča v nedeľu videli na Kryme, ale teraz nie je známe, kde sa nachádza.

"Dnes ráno začalo vyšetrovanie hromadných vrážd. Po Janukovyčovi a ďalších činiteľoch bolo vyhlásené pátranie," uviedol na Facebooku Arsen Avakov, ktorý teraz stojí na čele ukrajinského ministerstva vnútra. Avakov pripustil, že nevie, kde sa zosadený prezident teraz nachádza.

Dodal, že Janukovyč v piatok 21. februára odletel vrtuľníkom z Kyjeva do Charkova, kde sa hodlal zúčastniť zjazdu svojej Strany regiónov. V sobotu 22. februára, po prenocovaní v Charkovskej rezidencii, sa odmietol zjazdu zúčastniť, nahral iba na video prejav a vrtuľníkom odletel do Donecka.

Tam spolu so svojou ochrankou prestúpil do dvoch súkromných lietadiel typu Falcon. Ich odletu však zabránili pohraničníci. Potom Janukovyč odišiel do rezidencie v Donecku, kde strávil niekoľko hodín. Neskoro večer kolóna automobilov s Janukovyčom vyrazila na Krym, kam vraj dorazila v nedeľu 23. februára.

"Ubytoval sa v jednom súkromnom sanatóriu. Schválne sa vyhýbal štátnym zariadeniam, vrátane prezidentskej rezidencie, kam sa pôvodne chystal," citovala Avakova agentúra ITAR-TASS.

Keď sa Janukovyč podľa Avakova dozvedel o vymenovaní svojho dočasného nástupcu a o odlete nových šéfov ministerstva vnútra a tajnej služby na Krym, rýchlo zo sanatória vyrazil na letisko Belbek. Ale nedošiel tam a zastavil sa v súkromnej rezidencii pri Balaklave, kde sa vraj rozlúčil s tou časťou svojich strážcov, ktorí si ho nepriali nasledovať.

Pomôžu mu Rusi?

Exprezident na úteku už sa podľa najnovších informácií nenachádza ani v kláštore. Ako informovalo rádio Hlas Ruska s odvolaním sa na televíziu ATR, Janukovyč sa nachádza na Kryme na ruskej námornej základni.

V Sevastopole je pre neho pripravená loď, ktorá ho má prepraviť do Ruska.

Ruský rozhlas "Hlas Ruska" predtým informoval, že bývalý prezident Janukovyč sa mal nachádzať v jednom kláštore na Ukrajine. Zdroj informácie je príspevok poslanca Alexandra Brigineca na Facebooku: "Janukovyča objavili v kláštore Moskovského patriarchátu. Spolu s ním tam je 1000 ľudí."

Podľa slov poslanca bol Janukovyč v bunkri patriacemu ku kláštoru sv. Mikuláša. Ten sa má nachádzať v lesoparku v meste v doneckej oblasti.

Bunker sa vraj podobá tým, ktoré za druhej svetovej vojny staval Hitler, píše poslanec na Facebooku. V ďalšom príspevku však dodáva, že Janukovič podobne ako bin Ládin mení každú chjvíľu miesto, takže ani on už v kláštore nemusí byť, čo potvrdzujú aj najnovšie správy o jeho pobyte na Kryme.

Správy o zatknutí

V noci sa na internete objavila správa, že zosadený prezident Viktor Janukovyč bol zadržaný na Kryme, nový šéf ukrajinská kontrarozviedky SBU Valentyn Nalyvajčenko to však podľa agentúry Interfax spochybnil.

Informácie o Janukovyčovom dolapení v juhokrymskej Balaklave, odkiaľ sa vraj pokúšal opustiť krajinu, a o jeho chystanom prevoze do Kyjeva sa v noci objavili na Facebooku, Nalyvajčenko ich ale odmietol.

"Nič o tom neviem," povedal šéf SBU, ktorý pochádza z radov strany UDAR opozičného predáka Vitalija Klička.

Gubernátori húfne opúšťajú úrady

Vlna revolučných udalostí v Kyjeve dorazila do provincií, demisiu podala veľká časť gubernátorov, ktorých dosadil do úradu zvrhnutý prezident Viktor Janukovyč.

Bez gubernátora sú prakticky všetky oblasti na západe krajiny, ale aj Mykolajivská oblasť na juhu alebo Kirovohradská a Kyjevská oblasť v centrálnej časti krajiny.

Gubernátor je v ukrajinskom politickom systéme splnomocnencom centrálnej štátnej správy a menuje ho prezident.

Prakticky všetci súčasní gubernátori boli členmi prezidentovej Strany regiónov. Mnohí z nich ešte pred opustením úradu odišli aj zo strany.

Ruské útoky proti Západu

Západným štátom nezáleží na osude Ukrajiny, ale riadi sa len svojimi "jednostrannými geopolitickými kalkuláciami". Uviedlo to v pondelok ruské ministerstvo zahraničia vo vyhlásení k zmene politických pomerov v Kyjeve. Politická dohoda, ktorú Európska únia v piatok sprostredkovala medzi Viktorom Janukovyčom a vtedajšou opozíciou, bola podľa Moskvy len zámienkou k prevzatiu moci.

Ruská diplomacia upozornila, že pri riešení situácie na Ukrajine je potrebné brať do úvahy názory poslancov na Kryme a na juhu a východe krajiny, teda v oblastiach s ruskojazyčným osídlením. V niektorých regiónoch sú údajne politici brániaci sa výnosom nového vedenia vystavení neprípustnému tlaku s použitím "diktátorských a niekedy aj teroristických metód".

Ruské ministerstvo zahraničia tiež kritizovalo súhlasnú podporu, s ktorou Západ prijal správu o usporiadaní mimoriadnych prezidentských volieb na Ukrajine. Hlasovanie by sa malo uskutočniť koncom mája. Ústavná reforma, ktorej súčasťou je obmedzenie prezidentských právomocí, by podľa ruského vyhlásenia mala byť najprv predložená referendu.

Ruskej diplomacii okrem iného vadí zrušenie jazykového zákona, ktorý zaručoval právo užívať regionálne jazyky v oblastiach s najmenej desaťpercentnou národnostnou menšinou. Zákon bol z iniciatívy poslancov nacionalistickej strany Vlasť zrušený cez víkend. "S odvolaním sa na revolučnú situáciu sa v Kyjeve pečiatkujú rozhodnutia a zákony, ktoré poškodzujú práva národnostných menšín vrátane ruskej," uvádza sa vo vyhlásení.

Tymošenková poprela odchod z politiky

Líderka ukrajinskej strany Vlasť Julija Tymošenková je s rodinou vo východoukrajinskom Dnepropetrovsku, kam za ňou z Prahy dorazil aj jej manžel Oleksandr. Expremiérka, ktorú v sobotu prepustili z väzenia, síce cez víkend odmietla kandidovať na uvoľnené miesto predsedu ukrajinskej vlády, z politiky ale vraj odísť nemieni.

Tymošenková spolu s dcérou Jevhenijou a manželom v Dnepropetrovsku navštívila svoju matku Ljudmylu Telehinovú a na miestnom cintoríne sa zastavila pri hrobe svojho svokra Hennadija Tymošenka. Na jeho pohrebe nemohla byť, pretože väzenská správa v Charkove jej odmietla vydať povolenie.

Počas pondelka sa má Tymošenková vrátiť do Kyjeva. Ešte pred odletom do metropoly navštívila oblastnú kanceláriu svojej strany, ktorú riadi jej teta Antonina Uljachynová.

"Otázka premiérskej alebo prezidentskej funkcie nie je pre ňu na programe dňa," povedala Uljachynová agentúre Interfax. "Na otázku, či nemá politiky dosť, odpovedá ale záporne. Politikou sa bude ďalej zaoberať. Predovšetkým je potrebné zjednotiť krajinu a oživiť hospodárstvo. Na prvom mieste je ale zdravie" dodala.

Manžel expremiérky Oleksandr Tymošenko žije od začiatku roku 2012 v Prahe, kde získal azyl. Z českej metropoly opakovane vyzýval ukrajinské úrady, aby jeho manželku prepustili z väzenia.

Čítajte viac:

Rusko sa vyhráža clom

Ruský minister hospodárstva Alexej Uljukajev sa Kyjevu vyhrážal zavedením dovozného cla, ak krajina podpíše asociačnú dohodu s EÚ. Rusko by totiž bolo kvôli voľnému obchodu v spoločenstve nezávislých štátov okamžite zaplavené tovarom z EÚ, povedal v pondelok minister pre nemecký denník Handelsblatt.

Politik vylúčil, že by bola v takom prípade Ukrajina pre Rusko aj naďalej významným obchodným partnerom. "Jedno s druhým nejde dokopy," dodal.

Ukrajinský minister energetiky Eduard Stavickij v pondelok vyjadril nádej, že Rusko ani po zosadení Janukovyča nezvýši ceny plynu: "Dúfame, že zostanú stabilné," povedal pre agentúru Reuters. Rusko v decembri v rámci pomoci Ukrajine znížilo ceny plynu o tretinu.

Medvedev sa k tomu vyjadril. Prípadné rozšírenie tejto dohody musí podľa neho byť dohodnuté medzi ukrajinskými spoločnosťami a vládou. Zdôraznil, že právne záväzné dohovory je potrebné dodržať. "Nepracujeme s jednotlivcami alebo určitými ľuďmi, toto je (záležitosť) medzištátnych vzťahov," dodal.

Ukrajina sa s Ruskom dohodla na zlacnení plynu a na finančných pôžičkách, svoje záväzky ale aj tak nedokáže riadne plniť.

Smútok za obeťami

Na Majdane v Kyjeve vládol v pondelok smútok. Na obrovskom plátne na okraji námestia premietali film o osudoch obetí nepokojov. Len minulý týždeň prišlo pri protestoch v Kyjeve o život 82 ľudí.

"Teraz nie je čas na oslavy," povedal jeden demonštrant v čiernom odeve. "Stále sme vo vojne. Zostaneme tu dovtedy, dokedy to bude potrebné."

Chcú pripojiť Krym k Rusku

Na ukrajinskom čiernomorskom polostrove Krym je nepokoj, v Sevastopole fakticky panuje dvojvládie a nervozitu zvyšujú povesti o osude zosadeného prezidenta Viktora Janukovyča. Podľa nepotvrdených správ ukrajinskej agentúry Unian sa vraj Janukovyč uchýlil na základňu ruskej námornej pechoty v Sevastopoľskom Kozáckom zálive.

Cez víkend sa v Sevastopole zišlo asi demonštrácii 30.000 ľudí, ktorí vyslovili nedôveru vedeniu radnice a novým starostom zvolili ruského podnikateľa Alexeja Čalého. Doterajší sevastopoľské starosta Vladimir Jacub funkciu zložil a vystúpil zo Strany regiónov. Demonštranti na námestí ho vypískali.

Splnomocnenec demonštrantov Čalyj ponuku viesť město prijal. Zastupiteľstvo ale jeho mandát neuznáva a akcie proruských radikálov označilo za nezákonné. V meste panuje dvojvládie.

Krymské obyvateľstvo je z takmer dvoch tretín ruskojazyčné, mnohí obyvatelia polostrova majú ruské občianstvo. Autonómny región tvrdo kritizuje zmenu vlády v Kyjeve a autoritu proeurópskych povstalcov neuznáva.

V Sevastopole je veľká ruská vojenská základňa, ktorú si Moskva od ukrajinskej vlády dlhodobo prenajala. Podľa predstáv promoskovských radikálov by sa práve ruská posádka mala o "bezpečie obyvateľov pred pogromami" postarať.

Chcel výnimočný stav

Počas krvavých potýčok v Kyjeve požiadal vtedajší ukrajinský generálny prokurátor Viktor Pšonka prezidenta Viktora Janukovyča o vyhlásenie výnimočného stavu. Vyplýva to z dokumentu, ktorý sa našiel v Pšonkovom dome po jeho úteku, informovala v pondelok agentúra RIA Novosti.

Fotokópiu príslušného dokumentu zverejnila na svojej internetovej stránke ukrajinská televízia TSN.

"Ako generálny prokurátor a člen Rady národnej bezpečnosti a obrany sa domnievam, že existujú všetky zákonné dôvody a naliehavá potreba zavedenia výnimočného stavu na Ukrajine po dobu 30 dní," uvádza sa v dokumente.

Ukrajine hrozí bankrot

Ukrajine hrozí bankrot, štátna pokladnica je prázdna, oznámil v pondelok líder strany Baťkivščyna (Vlasť) Arsenij Jaceňuk.

"Ukrajina nikdy nečelila takejto finančnej katastrofe, celé tie roky od svojej nezávislosti," citovala Jaceňuka agentúra ITAR-TASS. Politik vyhlásil, že Ukrajina by mala okamžite požiadať Medzinárodný menový fond (MMF) o finančnú pomoc.

Predseda parlamentu Oleksandr Turčynov, ktorému dočasne zverili právomoci prezidenta i premiéra, zároveň oznámil, že ústredná volebná komisia spustila prezidentskú kampaň. V parlamente, ako tvrdí, sa zasa začali konzultácie o vytvorení novej vlády. Hlavnou úlohou je podľa neho vytvorenie koaličného kabinetu.

"Bez vytvorenia výkonnej moci je naša činnosť neefektívna," zdôraznil. Ekonomika je podľa neho "v katastrofálnom stave, ani jedno ministerstvo a oddelenie nepracuje v súlade s ukrajinskou ústavou a zákonmi. Ministri opustili kancelárie".

Na účte štátnej pokladnice, tvrdí šéf parlamentu, "nie sú prostriedky. Je potrebné splácať dlhy, ekonomická rovnováha je narušená. V niektorých regiónoch zdvíhajú hlavy separatisti. Ukrajinu treba ochrániť", dodal Turčynov.

Ukrajina potrebuje v nasledujúcich dvoch rokoch 35 miliárd dolárov zahraničnej pomoci. Prvá tranža je potrebná už počas dvoch týždňov, povedal v pondelok súčasný minister financií Jurij Kolobov a vyzval na zvolanie darcovskej konferencie. V predošlých dvoch dňoch už prebehli porady s EÚ, USA a ďalšími krajinami, píše denník Handelsblatt.

Varovanie z USA

Poradkyňa Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Susan Riceová v nedeľu varovala ruskú vládu pred poslaním jej vojakov na politickou krízou zmietanú Ukrajinu. Podľa jej slov by totiž v súčasnej situácii išlo o "vážnu chybu, keďže nie je v záujme Ukrajiny, Ruska ani Európy či USA pozerať sa, ako sa krajina rozdelí".

Reagovala tak na minulý týždeň zverejnené slová nemenovaného predstaviteľa ruskej vlády, ktorý avizoval zásahu ruskej armády v záujme ochrany ruských občanov. Podľa jeho slov v prípade rozpadu Ukrajiny vypukne vojna. Ako povedal v odkaze na krátku rusko-gruzínsku vojnu z leta 2008, "najprv stratia Krym, pretože ho pôjdeme chrániť, ako sme to urobili v Gruzínsku".

Riceová v rozhovore pre americkú televíziu NBC však tvrdí, že "nie je v nikoho záujme, aby sa na Ukrajinu vrátilo násilie a situácia eskalovala".

Ukrajinský parlament v sobotu odvolal prezidenta Viktora Janukovyča a následne aj kľúčových členov jeho vlády.

Zosadený prezident, ktorý ešte v piatok potvrdil pristúpenie na prelomovú dohodu s opozíciou sprostredkovanú EÚ, v sobotu odišiel z Kyjeva a nachádza sa na neznámom mieste. Nový minister vnútra Arsen Avakov voči nemu spustil trestné stíhanie a vydal naňho zatykač za "hromadnú vraždu".

Proruského lídra údajne naposledy videli v nedeľu na Krymskom polostrove. Deň predtým sa údajne neúspešne pokúsil odletieť z Donecka do Ruska.

Rusko reaguje

Moskva dúfa, že poradkyňa amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Susan Riceová vyzve nie Rusko, ale vedenie svojej krajiny, aby sa vyhýbalo použitiu sily, odkázal dnes zdroj z ruského ministerstva zahraničných vecí.

"Videli sme odborné hodnotenia Susan Riceovej, ktoré sú založené na opakovaných vojenských intervenciách USA v mnohých častiach sveta, najmä tam, kde sú podľa názoru administratívy USA ohrozené normy západnej demokracie alebo sa tam vládne režimy začali príliš jasne vymykať spod kontroly," konštatoval zdroj z ruského rezortu diplomacie.

K situácii na Ukrajine sa vyjadril aj predseda zahraničného výboru Rady federácie - hornej komory parlamentu - Michail Margelov, píše agentúra ITAR-TASS. Politik nevylučuje, že situácia môže "zanechať systémovú opozíciu mimo diania". Taktiež varoval, že "banderizácia" môže zasiahnuť celú krajinu.

Rusko stiahlo veľvyslanca

Ruský premiér Dmitrij Medvedev v pondelok spochybnil legitimitu nových ukrajinských predstaviteľov a ich uznávanie v niektorých štátoch. Podľa agentúry Reuters tiež povedal, že v nedeľu oznámené stiahnutie ruského veľvyslanca z Kyjeva do Moskvy odráža neistú situáciu v krajine, kde sú ohrozené ruské záujmy a životy Rusov.

"Nerozumieme tomu, čo sa tam deje. Ide však o skutočnú hrozbu pre naše záujmy a pre našich občanov," povedal ruský premiér. "Existujú veľké pochybnosti o celom rade orgánov moci, ktoré tam teraz fungujú."

Fakt, že niektoré krajiny uznávajú nových predstaviteľov Ukrajiny, označil Medvedev za takzvanú aberáciu. Tento termín v trestnom práve značí druh omylu, kedy snaha dosiahnuť určitého cieľa svojvoľne ústi v úplne iný výsledok.

Gorbačov: Ukrajina musí zostať pokope

Ukrajina musí držať pokope, vyhlásil v pondelok posledný sovietsky líder Michail Gorbačov. Poukázal pritom na boj o vplyv v krajine medzi Ruskom a Západom.

Gorbačov v rozhovore pre agentúru AP počas návštevy v Spojených arabských emirátoch povedal, že protesty, ktoré viedli k pádu prezidenta Viktora Janukovyča, pramenili zo zlyhania jeho vlády konať demokraticky.

Gorbačov konštatoval, že ľudia na Ukrajine majú "spoločné dejiny" a snahy Európskej únie, Spojených štátov a Ruska konať po svojom sú "nesprávne".

Ukrajina je do značnej miery hlboko rozdelená na proruské východné regióny a regióny západné, ktoré túžia po užších vzťahoch s Európskou úniou, dodala AP.