Islandská sopka má tvár démona

Vidieť na nich dva menšie a jeden väčší kráter, ktoré svojim tvarom pripomínajú oči a ústa škeriacej sa lebky.

Čítajte viac: Sopečný popol zastrel európsky vzdušný priestor

Padajúci sopečný popol môže predstavovať potenciálne zdravotné riziko pre astmatikov a ľudí trpiacich respiračnými chorobami. Uviedla to dnes Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

Podľa hovorcu WHO Davida Epsteina môžu byť mikroskopické čiastočky potenciálne nebezpečné, keď začnú padať na zem. Európania by v takomto prípade mali radšej zostať vo svojich domovoch.

Po vdýchnutí sa čiastočky popola môžu dostať do pľúc a vyvolať dýchacie ťažkosti. Zvýšené riziko hrozí pacientom s respiračnými chorobami.

Oblak sopečného prachu zatiaľ zostáva prevažne vo vyšších vrstvách atmosféry. Usadenú povrchovú vrstvu popola zatiaľ hlásili len z niektorých vidieckych oblastí na juhu Írska. WHO aktuálnu situáciu pozorne monitoruje.

Nemecký vulkanológ Bernd Zimanowski z univerzity vo Würzburgu vo štvrtok zdôraznil, že sopečný popol z Islandu nie je rádioaktívny, jedovatý ani toxický pre ľudí ani zvieratá. Popol by podľa neho mohol byť zdraviu škodlivý len vo veľmi vysokej koncentrácii, čo sa neočakáva.

Zdroj: pluska.sk

Fakty o sopke, ktorá spôsobila kolaps leteckej dopravy v Európe

Vulkán leží asi 120 kilometrov východne od islandskej metropoly Reykjavík. Oblak popola sa šíri južným a východným smerom ponad Európu do Ruska rýchlosťou približne 40 kilometrov za hodinu. Nikto v súčasnosti nevie predpovedať, ako ďaleko sa dostane, ani kedy sa rozptýli v atmosfére.

Podľa britských meteorológov sa oblak presunie z oblasti Severného mora ponad severné Francúzsko a Rakúsko do východného a stredného Ruska. Kam sa až dostane bude závisieť od rýchlosti vetra.

Sopka sa nachádza pod piatym najväčším ľadovcom Islandu. Od osídlenia oblasti v 9. storočí nášho letopočtu bolo zaznamenaných celkovo deväť erupcií.

Eyjafjallajökull má 2,5 kilometra široký vulkanický kráter pokrytý ľadom. Po takmer 200 rokoch nečinnosti sopka po prvý raz vybuchla 20. marca. Vtedy sa v nej otvorila asi 500-metrová puklina, z ktorej začali vytekať prúdy lávy.

"Deje sa niečo podobné, ako keď zo sódovky odstránite zátku," komentoval islandský vulkanológ Ármann Höskuldsson.

Situáciu v leteckej doprave komplikuje skutočnosť, že v Európe nie je v súčasnosti dostatočne silný vietor, ktorý by mohol oblaky sopečného prachu rozfúkať.

Dymový mrak zo sopky



Erupcie na sopke Eyjafjallajökull



Pohyb sopečného mraku zo snímok z Družice