Z Hitlerjugend na Petrov stolec: Temná minulosť neprestala Benedikta XVI. nikdy prenasledovať

Poprední nemeckí historici tvrdia, že Benedikt XVI., vlastným menom Joseph Ratzinger, nemal na výber. V roku 1938 sa sprísnil zákon o služobnej povinnosti mladých – takzvaný Jugendpflichtgesetz.

Ten zaviazal touto službou každé 14-ročné dieťa. Organizácia mala 9 miliónov členov. Prípravu na ňu absolvoval v mládežníckom spolku Jungvolk, do ktorého deti lákali heslami ako „hrdinstvo a dobrodružstvo“.

Už tu mu vrývali do pamäti dátum Hitlerových narodenín a rok, keď nacionalistická strana vyhrala prvé parlamentné voľby. Ako 16-ročný bol dokonca na fronte, kde pomáhal obsluhovať protilietadlové delo.

V roku 1945, keď sa vojna chýlila ku koncu, mal 18 rokov. A mladý vojak Ratzinger dezertoval. „Koncom apríla alebo začiatkom mája – už neviem, kedy presne to bolo, som sa rozhodol odísť domov,“ vyspovedal sa zo svojho najväčšieho hriechu Ratzinger.

Pri dezercii ho prichytili dvaja vojaci, no nechali ho ísť. Padol do amerického zajatia, o pár týždňov ho prepustili. Za kňaza ho vysvätili šesť rokov nato v roku 1951. Konkláve ho poverilo úradom Petrovho stolca v roku 2005.

V roku 1981 pápež Ján Pavol II. vymenoval Ratzingera za prefekta Kongregácie pre náuku viery. Nemecký kardinál známy konzervatívnymi postojmi pôsobil na tomto poste do zvolenia za nástupcu Jána Pavla II. na pápežskom stolci po jeho smrti v apríli 2005.

Na rodnom dome Benedikta XVI. v Bavorsku sa objavil neslušný nápis súvisiaci so škandálom okolo zneužívania detí kňazmi, v ktorom sa opakovane terčom kritiky stal aj samotný emeritný pápež.

Joseph Ratzinger rezignoval na svoj úrad 28. februára 2013. Benedikt XVI. bol vždy známy ako silný obranca katolíckej cirkvi. Mal povesť rozhodného teológa a filozofa a pri jeho zvolení sa očakávalo, že bude brániť tradičné hodnoty cirkvi.

Odmietal zmenu postoja cirkvi k homosexualite, manželstvám osôb rovnakého pohlavia, eutanázii a umelým potratom.

Jednou z veľkých tém Benedikta XVI. bola kríza kňazstva. Najmä v krajinách hovoriacich po nemecky sa dlho ozývalo volanie po vysviacaní žien, ktoré malo byť reakciou na krízu cirkvi. Joseph Ratzinger reagoval presne naopak: čím bola kríza väčšia, tým vyššie nároky kládol na kňazov a biskupov.

Počas svojho pôsobenia odvolal alebo presunul takmer stovku biskupov, s ktorými bol nespokojný. Od biskupov žiadal väčší organizačný poriadok v diecézach, ale aj viac aktivity. Sprísňoval viaceré vnútorné normy a v čase, keď v mnohých krajinách chýbali kňazi, žiadal, aby nároky na kňazov boli vyššie, nie nižšie.