FOTO Záhada mŕtveho chlapca z krabice máta dodnes: Dobité telíčko našli na krajnici

Je známy ako "Neznáme dieťa Ameriky", pretože napriek rozsiahlemu vyšetrovaniu - nikto nebol schopný zistiť, kto je ten malý chlapec, alebo kto ho zabil. Záhada okolo jeho smrti a identity sa začala ešte vo februári v roku 1957, keď boli jeho pozostatky nájdené v kartónovej krabici. Dieťa vo veku od troch do siedmich rokov bolo podvyživené, špinavé so strapatými vlasmi a pokryté jazvami. Napriek distribúcii 40 000 letákov a obrovskému množstvu pozornosti médií - nikto z rodinných príslušníkov sa k mŕtvemu chlapčekovi nikdy neprihlásil.

Po dôkladnejšej prehliadke mŕtveho tela odhalili vyšetrovatelia ďalšie šokujúce detaily. Vlasy mu niekto krátko pred smrťou alebo po nej ostrihal. Na tele mal viacero jaziev aj po chirurgických zákrokoch, a to najmä v rozkroku, na členkoch a na brade. A telo mal posiate čerstvými modrinami. Na mieste činu muži zákona neodhalili nič podstatné. V okolí krabice ležalo pár kusov chlapcovho oblečenia a to bolo všetko. Predpokladá sa, že chlapca ubili na smrť.

Šokujúci zločin pritiahol obrovskú pozornosť médií a bol široko publikovaný v miestnej tlači vo Philadelphii. Keďže sa polícia snažila nájsť nejaké stopy, rozhodla sa zverejniť posmrtnú fotografiu chlapca, ktorého obliekli a odfotografovali v sede. Ani to však nepomohlo a tak chlapcova identita aj smrť ostávajú záhadou dodnes. Po celé desaťročia kriminálni detektívi prichádzali s mrazivými teóriami o tom, čo sa stalo mladému chlapcovi. Z niektorých teórií a údajných detailov chlapcovej smrti mrazí dodnes.

V roku 1960 napríklad zamestnancovi pitevne, ktorý vykonával obhliadku chlapcovho tela, veštkyňa povedala, že chlapec pochádzal z miestneho sirotinca. Polícia sa tam napriek nepresvedčivej veštkyni vydala a ako sa ukázalo, deky, ktoré tu mali deti k dispozícii, sa až náramne podobali na tú, v ktorej bol zabalený mŕtvy chlapec. Dokonca aj detské kolísky, ktorými bol sirotinec vybavený, sa predávali v rovnakých krabiciach, v akej sa našlo mŕtve dieťa.

Nikdy sa však nepodarilo nájsť žiadne dôkazy, že by chlapec žil v sirotinci, alebo že by ho niektorý z jeho zamestnancov zabil.

Šokujúce priznanie otvorilo prípad v roku 2002 osobou, ktorú polícia identifikovala len ako M. Žena, ktorá mala v minulosti duševnú chorobu, tvrdila, že jej násilná matka „kúpila“ mladého chlapca z inej rodiny.

Svedkyňa vo svojom rozsiahlom policajnom rozhovore tiež tvrdila, že chlapec bol dva a pol roka pred zabitím sexuálne a fyzicky zneužívaný. Jedného dňa vraj vyvrátil večeru a žena mu tresla hlavu o stôl. Stratil vedomie a pri kúpeli, počas ktorej ho žena čistila od zvratkov, zomrel.

Polícia považovala jej výpoveď prinajmenšom za zaujímavú. „M" uviedla, že chlapcovou poslednou večerou bola varená fazuľa, pričom lekár pri obhliadke naozaj v žalúdku mŕtvoly toto jedlo našiel. Kožu na bruškách prstov mal zvráskavenú, akoby sa naozaj pred smrťou kúpal a „M" chlapca opísala ako malého a dlhovlasého. Jej výpoveď však bola nakoniec spochybnená pre jej duševný stav a navyše existenciu chlapca nepotvrdili ani susedia.

V roku 1961 vyšetrovatelia z Philadelphie vypočuli Kennetha Dudleyho a jeho manželku Irene Dudleyovú, aby zistili, či chlapec v krabici nebol jedným z 10 detí. Celá rodina cestovala hore-dole po krajine spolu s Kennethom, keď si hľadal prácu.

Dudleyovci sa dostali do pozornosti orgánov činných v trestnom konaní, keď jedno z ich detí - 7-ročná Carol Ann - zomrelo v dôsledku zanedbávania a podvýživy. Namiesto toho, aby pochovali telo svojho malého dieťaťa na cintoríne, manželia zabalili svoju dcéru do deky a jej telo umiestnili do zalesnenej oblasti vo Virgínii. Neskôr sa ukázalo, že sedem z desiatich detí rodiny zomrelo od hladu a žiadne z nich nemalo riadny pohreb. Po výsluchu Dudleyovcov a sledovaní ich pohybu policajti zistili, že pár nebol spojený s chlapcom v krabici.

Iná teória tvrdí, že chlapec v krabici mohol byť v skutočnosti vychovaný ako dievča – čo viedlo k tomu, že ho nikto nedokázal identifikovať. Forenzný umelec Frank Bender verí, že chlapcove narýchlo ostrihané vlasy a skutočnosť, že jeho obočie vyzeralo vytrhané, tomu nasvedčovali. Rozdané fotografie „chlapca“ vrátane desivých záberov jeho pozostatkov v mužských šatách by znamenali, že by ho nikto, kto by ho poznal, nemohol spoznať.

Teória bola krátko preskúmaná v 50-tych rokoch minulého storočia – ale v tom čase nepriniesla žiadne stopy.

V roku 1955 bol pred supermarketom unesený trojročný Steven Craig Damman.

Keďže opisy oboch chlapcov boli podobné, polícia preskúmala teóriu, že by obaja mohli byť tou istou osobou. Röntgenové snímky, odtlačky nôh a lekárske záznamy sa skúmali, keď sa policajti pokúšali prípad dotiahnuť do konca.

Napriek špekuláciám však bolo nepravdepodobné, že by dve obete boli tá istá osoba, a to z dôvodu niekoľkých kľúčových rozdielov. Zatiaľ čo sa nezdalo, že by chlapec v krabici bojoval s nejakými problémami, Steven sa liečil kvôli rastu obličiek, keď ho uniesli. Vyšetrovatelia tiež nedokázali nájsť Stevenovu výraznú pehu na zadnej strane lýtka.

Prípad chlapca v krabici sa tak dodnes nepodarilo vyriešiť. Telo neznámeho dieťaťa bolo pochované na hrnčiarskom poli. Jeho telo bolo exhumované v roku 1998, aby experti mohli zhromaždiť dôkazy DNA.

Následne bol znovu pochovaný na cintoríne Ivy Hill vo Philadelphii v darovanej rakve a dostal náhrobný kameň s nápisom „Neznáme dieťa Ameriky“.

Prečítajte si tiež: