FOTO Nová, šokujúca teória o potopení TITANICU: Zabudnite na ľadovec, loď išla ku dnu kvôli...

Väčšina ľudí pozná príbeh Titanicu - mohutného luxusného parníka, ktorý bol považovaný za "nepotopiteľnú" loď. V čase svojho dokončenia bol najväčším pohyblivým objektom na svete vyrobeným človekom.

Spoločnosť, ktorá loď stavala, si bola taká istá, že sa nepotopí, že do nej nezahrnula dostatok záchranných člnov pre všetkých cestujúcich.

Samozrejme, loď nebola taká, ako sa inzerovalo, a po náraze do ľadovca sa potopila. Spolu s loďou zahynulo približne 1 500 ľudí. Ako všetci dobre vieme, okolo tejto tragédie sa točil jeden z najväčších filmov, aké boli kedy nakrútené. Táto katastrofa sa odohrala pred viac ako 100 rokmi a názov lode je stále súčasťou nášho bežného slovníka.

Napriek storočiu, ktoré od tragédie uplynulo, sa však príbeh Titanicu stále vyvíja. Každý pozná základné osnovy o náraze lode do ľadovca, ale nedávno vyšla najavo jedna dôležitá informácia.

Titanic počas plavby niekoľko dní horel. V podpalubí totiž nekontrolovateľne horelo uhlie, ktoré posádka nedokázala uhasiť. Loď sa však plavila ďalej.

Senan Molony, írsky novinár, študuje Titanic už viac ako 30 rokov. Nedávno narazil na úžasný objav ukrytý v podkroví v Anglicku: zbierku fotografií Titanicu, ktoré urobila lodiarska firma pred opustením Titanicu z lodenice.

Na jednej z týchto fotografií je na trupe lode 30 metrov dlhá tmavá stopa, presne v mieste, kde do lode narazil ľadovec. Inžinieri z londýnskej Imperial College tvrdia, že túto stopu spôsobil požiar uhlia, ku ktorému došlo v trojposchodovom uhoľnom bunkri na lodi.

Skutočnosť, že na palube horelo uhlie, je dobre zdokumentovaná. Počas vyšetrovania po potopení lode bol predvolaný ako svedok Charles Hendrickson, ktorý pracoval na uhasení požiaru. O požiari sa vedelo ešte predtým, ako Titanic opustil Belfast.

Senan Molony v novom dokumentárnom filme Titanic: Nové dôkazy skúma škody spôsobené požiarom uhlia.

Z výpovedí uhliarov a hasičov na palube Titanicu zrejme vyplýva, že priečka pri uhoľnom priestore bola požiarom značne poškodená. Niektorí dokonca hlásili pohyb kovu alebo vybočenie. Pre odstránenie poškodenia sa neurobilo nič.

Ďalším problémom Titanicu bola rýchlosť lode. Pri plavbe cez Atlantický oceán sa pohybovala plnou rýchlosťou - napriek varovaniam pred ľadovcami v oblasti. Kolovali fámy, že loď sa pokúšala prekonať nejaký rýchlostný rekord, ale Titanic nebol stavaný na rýchlosť.

V rámci boja proti požiaru topiči hádzali horiace uhlie do pecí, aby sa oheň rozhorel. Ak topiči hádzali čo najviac uhlia, potom to mohlo byť príčinou vysokej rýchlosti lode. Keď sa prebytočné uhlie spaľovalo, motory pracovali intenzívnejšie, čím sa zvyšovala rýchlosť. Kúrenári tri dni nepretržite hádzali uhlie do pecí a bojovali s požiarom. Molony si myslí, že to je dôvod, prečo loď išla plnou rýchlosťou, keď narazila do ľadovca.

Dňa 14. apríla 1912 o 23:40 Titanic narazil do ľadovca, ktorý sa mu zarezal do trupu. Hneď po náraze sa podľa Molonyho dokumentu zdalo, že prepážky plnia svoju úlohu a zadržiavajú vodu. Konštruktér Titanicu bol na palube lode a zhodnotil škody spôsobené nárazom a zdalo sa, že loď sa nepotopí - pokiaľ vydržia priečky. Jedna z hlavných prepážok však bola údajne poškodená pri požiari.

Molony uvádza záznam z amerického vyšetrovania potopenia, kde hlavný hasič/požiarnik Fred Barrett informoval o poruche prepážky. Barrett bol v čase nárazu ľadovca v podpalubí a uchýlil sa do iného vodotesného oddelenia lode.

V skutočnosti stál za prepážkou, ktorá bola poškodená požiarom. Približne dve hodiny potom Barrett hlásil, že videl, ako "sa medzi kotly prediera vlna zelenej peny". V tomto momente prepážka zlyhala a Barrett unikol pred prichádzajúcim prúdom vody. Podľa Molonyho vyšetrovania sa loď po tejto udalosti začala rýchlo potápať.

Molonyho dokument je presvedčivý a argumenty logické: Skrytý požiar spôsobil poškodenie prepážky. Zvýšená rýchlosť bola spôsobená nadmerným spaľovaním uhlia v snahe uhasiť požiar. Poškodenie prepážky bolo spôsobené neuveriteľným teplom, ktoré vzniklo pri požiari uhlia, ktorý bol priamo proti nej.

Podľa Molonyho názoru, ak by prepážky vydržali, cestujúci na lodi by sa mohli zachrániť. Ak by sa Titanic udržal na hladine o niekoľko hodín dlhšie, mohlo sa zabrániť historickej tragédii.

Iní s Molonyho závermi nesúhlasia. Napríklad David Hill, predchádzajúci tajomník Britskej Titanicovej spoločnosti, pripúšťa, že došlo k požiaru, ale domnieva sa, že to v skutočnosti nemalo žiadny význam - ľadovec bol hlavným zloduchom.

Molony nemôže úplne dokázať svoje teórie, ale existujú dôkazy na podporu jeho tvrdení. V konečnom dôsledku nemožno poprieť, že v čase prvej plavby Titanicu oheň existoval a horel.

Napriek novým dôkazom sa nič nemení na tom, že príbeh Titanicu je tragédia. Udalostiam, ktoré sa stali, sa dalo predísť a všetci ľudia na palube zbytočne zomreli strašnou smrťou. Nakoniec, jediné, čo nové dôkazy naznačujú, je nová úroveň nedbanlivosti a riskovania zo strany zodpovedných osôb.

Loď, ktorá bola zle vybavená záchrannými člnmi, sa počas požiaru plavila plnou rýchlosťou cez oblasť zamorenú ľadovcami. To, že britské vyšetrovanie pochovalo svedectvo o požiari, len prispieva k tragédii. Aj po 100 rokoch môžu fakty o tomto prípade vyvolať novú úroveň hnevu.

Prečítajte si tiež: