FOTO Pyramídy kúsok od slovenských hraníc? Sú oveľa staršie ako egyptské, pre vedcov sú záhadou

Tieto podivné pyramídy nájdete v lesoch Kujavsko-pomorského vojvodstva v Poľsku, niečo vyše 400 kilometrov od hraníc so Slovenskom, píše portál iDnes. Je okolo nich vytvorená archeologická pamiatková rezervácia a tiahnu sa tu územím v impozantných dĺžkach.

Ich špecifikom totiž nie je ich výška, tá dosahuje niečo vyše 3 metrov, ani šírka, ktorá sa pohybuje od 6 do 10 metrov. Práve spomínaná dĺžka robí tieto pyramídy mimoriadne zaujímavými. Stavby, ktoré boli pôvodne špicaté, no ich hrany už obrúsil čas, sa tiahnu krajinou v stovkách metrov. Zatiaľ čo tie najkratšie merajú asi 130 metrov, tie najdlhšie dosahujú až 200-metrovú dĺžku.

Dnes by ste si ich v les mohli pomýliť s kopcovitým terénom, avšak je jasné, že tieto útvary postavil človek. Na jednu takúto pyramídu museli naši predkovia použiť asi tisíc metrov kubických zeminy, niekoľko stoviek drevených kolov a asi 200 metrov kubických kameňov spevnených drevom. Najťažšie balvany, ktoré boli pri stavbe použité, vážili 7 až 10 ton. To svedčí o vysokej úrovni architektonických znalostí ich staviteľov a o schopnosti danej spoločnosti využívať zariadenia pákového typu a veľmi dobrú organizáciu práce.

A kto tieto kolosy staval? Podľa archeologických nálezov malo ísť o príslušníkov takzvanej kultúry nálevkovitých pohárov, patriacich zrejme k riečnej kultúre Cisnian. Túto krajinu obývali v danej dobe približne 5000 rokov a zrejme nešlo o predkov Slovanov, ale skôr Germánov.

Tieto pyramídy tu pritom vyrástli zrejme ešte o 2000 rokov skôr, než tie známejšie, egyptské. Miestni ich nazývajú żalkami alebo tiež grobami olbrzymów, čiže hrobmi obrov. Zatiaľ čo v súčasnosti sa nachádzajú v danej lokalite len desiatky, v dávnej minulosti tu mohli byť stovky až tisíce. Väčšina bola rozobraná na stavebný materiál alebo inak zničená. Ostali len tie, ktoré sa nachádzali hlboko v lesoch.

Načo však tieto pyramídy slúžili, nie je úplne jasné. V 70. rokoch minulého storočia sa vykopávkami potvrdilo, že dané valy sú v skutočnosti hroby. Každá dlhokánska pyramída v sebe mala len jednu jedinú kostru, muža pochovaného v stoji.

Ďalší výskumný tím však nesúhlasí a tvrdí, že niektoré pyramídy mohli aj miestami uctievania a konania rituálov, ďalšie zase hraničnými bodmi vyznačujúcimi územie konkrétnej komunity.