Putin oslávil svoje narodeniny ako pravý zálesák: S týmito FOTO môže ísť do National Geographic

V médiách sa vtedy objavila správa, že Putin letel do Čečenska stíhačkou, ktorú sám pilotoval. Odvtedy sa ozubené kolesá Putinovej propagandy krútili neustále a z bývalého šéfa tajnej služby FSB sa stal nielen hrdina, vzor mladých, najakčnejší a najvšestranejší muž Ruska, ale aj politik, ktorého hodnotenia verejnej mienky nikdy neklesli pod 60 percent.

Práve na tejto hranici sa Putin nachádza dnes – v ostrom kontraste s 84 percentami, ktoré mal pred necelými 20 rokmi, po nástupe do prezidentského úradu. Glorifikovaný profil, tvrdé slová a záhadné nešťastia, ktoré postihovali jeho odporcov, Putina vystrelili do výšin, z ktorých však v priebehu rokov pomaly padá – s výnimkou roku 2014, keď Rusko anexovalo Krym a Putin bol opäť národným hrdinom všetkých patriotov. 

Putinove PR funguje perfektne aj dnes, čoho dôkazom sú príležitostné a idylické fotografie ruského lídra. Najnovšie, napríklad, Putin takto oddychoval na ruskej Sibíri. Za takéto zábery by sa nemuselo hanbit ani National Geographic.

Protiputinovské nálady v auguste vybuchli a Rusi počas víkendov opakovane vychádzali do ulíc. V Moskve demonštrovalo za férové voľby zhruba 50 tisíc ľudí, išlo o najväčší protest v metropole Ruska za posledných 8 rokov. Reakcia Kremľa bola tvrdá – stovky protestantov skončili za mrežami, polícia s ľuďmi zaobchádzala ako so zločincami a k slovu sa dostali aj elektrické obušky. Jednu z najprominentnejších osôb z radov poslancov, ktorým zakázali účasť vo voľbách, polícia preventívne zadržala ešte pred protestmi.  31-ročnú političku Sobolovú policajti násilím vytiahli z taxíka, aby ju predviedli na vypočúvanie, po ktorom musela zaplatiť pokutu.

V Putinovom zrkadle sa tak podľa mnohých začínajú objavovať praskliny a prezident federácii po 20 rokoch pri moci ukázal obraz mocnára, ktorého je už potrebné vystriedať. Podľa zákona by sa mala Putinova vláda skončiť v roku 2024, odborníci sú však skeptickí. Podľa nich je totiž pravdepodobné, že Putin dovtedy nájde spôsob, ako sa udržať pri moci aj po svojom „dátume spotreby“.

Keď sa Putin prvýkrát dostal 9. augusta 1999 k moci, ničím nepripomínal muža so silnou aurou osobnosti, akú má dnes. Do roku 1996 pôsobil ako poradca petrohradského starostu Sobčaka, čo mu vydláždilo cestu do Moskvy. Postupne si však budoval silnú pozíciu ako šedá eminencia z KGB, napokon sa stal v roku 1998 šéfom ruských tajných služieb. Z tieňa vystúpil ako nový, nevýrazný premiér, po niekoľkých mesiacoch, v roku 2000, už však po víťazstve vo voľbách ohuroval ako hlava štátu.

Priazeň Rusov si získal v roku 1999, keď na sériu teroristických útokov v Rusku reagoval tvrdými, pamätnými slovami. Putin sa postavil pred národ a povedal mu presne to, čo chcel počuť – že teroristov bude prenasledovať kamkoľvek pôjdu, či na letisko alebo na záchod.

Teroristom vyhlásil vojnu, čo podporil aj spoluprácou USA pri bojoch s Talibanom. V tom istom roku si Putin vďaka vojenskej kampani v Čečensku vybudoval imidž drsného a najmä neohrozeného lídra, čo v roku 2014 potvrdil anexiou polostrova Krym. Putin bol na vrchole, väčšina ho vnímala ako niekoho, kto po rozpade ZSSR Rusku vrátil hrdosť.

Krym však stál Rusov veľa a ich ekonomika pod náporom medzinárodných sankcií stagnuje, značne sa zhoršila aj životná úroveň. A to sa, samozrejme, odzrkadlilo aj vo vzťahu Putina a verejnosti. Stále je síce jednotkou, no pre Rusov už dávno nie je tým hrdinom v žiarivej zbroji, ktorým bol kedysi.

Podľa politológov bol totiž vždy tým najsilnejším hlasom – dnešní ľudia vraj však už chcú počúvať niekoho druhého. To by sa taký človek najprv ale musel objaviť...