FOTO Konšpirácie a kuriozity, ktoré sprevádzali misiu Apollo 11: Vesmírny „záchod“ a iné záhady

Od štartu Apollo 11, piateho pilotovaného letu rovnomenného vesmírneho programu USA, uplynulo 16. júla presne 50 rokov.  20. júla 1969 následne pristál na Mesiaci lunárny model Eagle kozmickej lode Apollo 11. Trojčlenná posádka – Neil Armstrong († 82), Michael Collins (88) a Buzz Aldrin (89) – tak splnila záväzok exprezidenta Kennedyho z roku 1961, že USA do desiatich rokov pristanú na Mesiaci. Historický moment však dodnes sprevádza kontroverzia v podobe konšpiračných teórií, ktoré sú aj dnes, po desiatkach rokov, stále živé. A všetko odštartoval jeden človek.

Bill Kaysing v rokoch 1956 až 1963 pôsobil vo firme Rocketdyne, ktorá sa podieľala na budovaní motorov pre rakety Saturn V – a bol to práve tento typ stroja, ktorý Apollo 11 dostal do vesmíru. Svojím pamfletom „Na Mesiac sme nikdy nešli“ však odštartoval Kaysing konšpiračné cunami, ktoré si svojich priaznivcov drží dodnes. Aj po 50 rokoch od výstupu na Mesiac a množstve dôkazov sa tak stále nájdu tisíce fanúšikov teórií, podľa ktorých je najslávnejšia konšpirácia sveta viac než len výplodom fantázie.

„Od roku 1969 sme uskutočnili jeden úspešný ľudský výstup na Mesiac za druhým. Aká je štatistická šanca, že by sa niečo takéto mohlo stať?“ kládol si Kaysing v roku 1994 otázku v jednom z rozhovorov. Až 20 percent Američanov v časoch najväčšej slávy tejto konšpirácie verilo, že pristátie na Mesiaci bolo naozaj sfalšované a nakrútené v štúdiu. „Pekná“ pamiatka na ôsmich astronautov, ktorí v rámci programu Apollo prišli o život – vrátane samotného Neila Armstronga, ktorý zomrel v roku 2012 ako 82-ročný.

Ak by boli astronauti skutočne vo vesmíre, na fotkách predsa museli byť viditeľné hviezdy, nie? Odpoveďou je nastavenie kamery, ktorá zábery zhotovila. Aby totiž bola schopná zhotoviť snímky pod priamym slnečným žiarením, musela mať veľmi krátku uzávierku. To spôsobilo, že svetlo v diaľke – teda hviezdy – neboli zachytiteľné.

A prečo by tam aj bol? Konšpirátorom totiž unikol jednoduchý fakt: povrch Mesiaca je síce prašný, pod tenkou vrstvou sa nachádza tvrdý kameň.

Najčastejším argumentom konšpirátorov je vlajúca vlajka, aj keď vo vesmíre predsa nefúka. Pravdou však je, že americká zástava sa vôbec nehýbala – natiahnutá bola zvrchu na teleskopickej tyči a efekt pohybu bol vytvorený pokrčením, keďže bola na palube Apolla 11 počas cesty na Mesiac zložená.

Keď NASA zverejnila fotografie vesmírnych skafandrov, skeptici si všimli, že podrážka vesmírneho obleku Neila Armstronga mala iný tvar než odtlačok stopy v mesačnom prachu. Nejde však o žiadnu chybu v réžii tohto údajného hoaxu. Fotka stopy, ktorá obletela svet, totiž patrila Buzzovi Aldrinovi – a perfektne sedí s tvarom jeho „topánok“.

Konšpirátorom nesedelo aj to, že niektoré tiene na záberoch sa akoby rozchádzali – išli opačnými smermi, hoci objekty sa nachádzali vedľa seba. To vraj malo dokazovať štúdiové zasadenie a použitie viacerých reflektorov a nie jeden svetelný zdroj, Slnko. Ide však len o uhol pohľadu, a to doslova. Povrch Mesiaca totiž nebol úplne rovný, tiene teda logicky tiež nie.

Let na Mesiac, pracovná cesta ako každá iná!

Išlo o bezprecedentný moment v histórii ľudstva, pokiaľ všade o byrokraciu a papierovačky, všetko musí byť v poriadku – a nezáleží na tom, či niekto cestuje na Mesiac alebo do susedného mesta! Buzz Aldrin(89) v roku 2015 uverejnil svoj cestovný poukaz na 33 dolárov, ktorý pokrýval náklady v rámci cesty z Houstonu na Mesiac a späť.

Armstrong si nemohol dovoliť poistku, predával autogramy

Neil Armstrong si pred letom na Mesiac nemohol dovoliť životnú poistku, no keďže si uvedomoval, ako sa môže let Apolla 11 skončiť, chcel mať istotu, že jeho rodina bude zabezpečená. Preto členovia posádky – on sám, Buzz Aldrin a Michael Collins – podpísali stovky autogramov, ktoré by v prípade fatálneho nezdaru misie išli do aukcie. Všetko, našťastie, dopadlo dobre a Neil so svojou manželkou a tromi deťmi strávil ešte 25 rokov. V roku 1994 sa však rozviedol a druhýkrát oženil.

Američania kráčali ako prví po Mesiaci, Rusi zvládli všetko ostatné

Studená vojna medzi USA a Ruskom spočívala nielen v rapídnom zbrojení, ale aj v zápolení o úspechy vo vesmírnom programe. Hoci sa 16. júla 1969 podaril NASA úspešný štart Apolla 11, ktoré o štyri dni pristálo na Mesiaci, Rusi si v tom čase mohli za klobúk zasunúť iné triumfy. V roku 1963 totiž ako prví poslali do vesmíru ženu a v roku 1965 to bol práve Soviet, kto „vkročil“ ako prvý človek do otvoreného vesmíru.

Prezident Nixon mal pripravený smútočný prejav, ak by misia zlyhala

Štart rakety Saturn V sprevádzali obrovské nádeje, ale ešte väčšie neistoty. Dnes už každopádne vieme, že sa všetko dobre skončilo, ale vtedajší prezident Nixon bol pripravený aj na druhú alternatívu. Riziko, že sa raketa krátko po štarte zrúti, bolo také obrovské, že Nixon mal pre istotu pripravený nielen „víťazný“, ale aj smútočný prejav. Našťastie ho nikdy nikto nemusel verejne čítať, jeho kópie sa však na verejnosť aj tak dostali.

Astronauti museli ísť po návrate na Zem do karantény

V karanténe museli Armstrong, Aldrin a Collins stráviť celých 21 dní. Mesiac bol pre ľudstvo vtedy nezmapovaným územím, opatrnosť teda bola na mieste. Odborníci sa totiž báli, že by trojica hrdinov mohla z mimozemského telesa priniesť na našu planétu cudzie mikroorganizmy s neznámym účinkom na ľudský organizmus. Čo by na Mesiaci predsa len existoval nejaká forma života? Tieto obavy sa však nenaplnili, ako ukázali neskoršie štúdie. Na Mesiaci sa okrem trojice astronautov nenachádzalo nič živé.

Na Mesiaci nechali nahrávky s ľudským hlasom a fotky

Astronauti po sebe na Mesiaci nenechali len množstvo stôp, ale aj rôzne ľudské artefakty – nahrávky v cudzích jazykoch a fotografie. Okrem týchto predmetov nechali členovia posádky letu Apollo 11 na Mesiaci aj medailóny s menami zosnulých astronautov, ktorí zomreli počas misie Apollo 1 a inej podobnej akcii.

Mesačné horniny a prach museli nechať „precliť“

Hold, postupy sa dodržiavať musia, aj keď idete do vesmíru. Preto museli Armstrong, Aldrin a Collins všetky vzorky z Mesiaca nahlásiť príslušným americkým úradom. O tejto kuriozite informoval v roku 2015 Buzz Aldrin, ktorý zverejnil výpis z colného záznamu. Astronauti v ňom museli verejne priznať, že si z Mesiaca priviezli mesačné kamene a vzorky mesačného prachu.

Nechýbalo veľa a misiu takmer zrušili

Pristátie mesačného modulu malo byť síce automatické, no kvôli komplikáciám musel vziať Armstrong „opraty“ do rúk. Na mieste, kde mali astronauti pristáť, sa totiž nachádzali kamene. Armstrong teda manuálne zmenil miesto pristátia na iné, čo spôsobilo, že sa lunárny modul dotkol mesačného povrchu len s 25 sekundami paliva v nádrži. Ak by teda pristávací manéver trval o chvíľu dlhšie, misia by bola automaticky zrušená a astronauti by sa vrátil na orbit Mesiaca.

Z troch astronautov kráčali po Mesiaci len dvaja

Mnoho ľudí si dodnes myslí, že misia Apolla 11 bola dvojčlenná. Pravdou však je, že aj keď na Mesiaci pristáli len Armstrong a Aldrin, z Kennedyho kozmodrómu vyštartovali do vesmíru traja letci. Michael Collins sa však musel „obetovať“ a zostať v pilotovanom module Columbia, ktorý sa vznášal na orbite Mesiaca.

Buzz Aldrin bol prvým človekom, ktorý cikal na Mesiaci

Žiadne stopy po moči však na povrchu telesa nezostali. Astronauti mali počas kráčaní po Mesiaci akési „vesmírne plienky“. Všetko, čo vylúčili, teda zostalo v bezpečí ich skafandrov.