FOTO Desivé predpovede slovenského seizmológa: Dôvod, prečo sa v okolí Slovenska trasie zem!

Desivé zemetrasenie v Turecku a Sýrii si vyžiadalo tisíce obetí, skazu miest a budov a ďalšie predpovede známych vedcov. Oblasť, ktorá bola zasiahnutá najviac pocítila v uplynulých dňoch ďalšie otrasy, ktorých bolo zaznamenaných niekoľko stovák. Vedúci Oddelenia seizmológie na Slovenskej akadémii vied Kristián Csicsay sa pre našu redakciu vyjadril k otázkam, ktoré sa týkajú nielen Slovenska, ale aj celkovej situácie vo svete.

Situácia v Turecku a Sýrii, hoci je viac ako desivá, nie je žiadnou novinkou. Podľa Csicsaya podstatná väčšina zemetrasení na Zemi je tektonického pôvodu a vieme ich vysvetliť teóriou litosférických dosiek. Turecko, ako aj hraničná oblasť Turecka so Sýriou celosvetovo patria medzi najaktívnejšie seizmické oblasti. Tu sa dve litosférické dosky kĺžu vedľa seba, vytvárajúc tzv. transformný okraj. ,,Papua Nová Guinea leží v tzv. ohnivom kruhu, inak povedané v cirkumpacifickom pásme, kde dochádza cca k 90 % všetkých zaznamenaných zemetrasení na zemi. V týchto regiónoch výskyt zemetrasení s magnitúdom viac ako 6 nie je ničím výnimočným.“ dodal.

Pokračovanie na ďalšej strane »

Podľa vedca je však situácia celkom iná pre krajiny, kde zemetrasenie tak bežné nie je. Na otázku o nedávnom zemetrasení vo Veľkej Británii sa vyjadril: ,, Čo sa týka seizmickej aktivity Veľkej Británie, tu už je situácia iná. Veľká Británia neleží na styku litosférických dosiek, pôvod zemetrasení je nejednoznačný, ale vyznačuje sa väčšiu seizmickou aktivitou ako Slovensko. Je možné ju charakterizovať miernou seizmickou aktivitou. Ročne býva zaznamenaných cca 300 až 400 zemetrasení s epicentrom na ostrovoch alebo v blízkom okolí, z ktorých 20 až 30 pociťujú aj obyvatelia na ostrovoch. Wales v rámci Veľkej Británie patrí medzi seizmicky najaktívnejšie regióny, hlavne severozápadný a južný Wales.“ Okrem toho nie je ani vylúčené, že ročne sa tu zaznamenávajú aj stovky tzv. indukovaných zemetrasení, ktoré sú následkom ťažby ropy.

Pokračovanie na ďalšej strane »

Pred pár dňami Slovákov vydesila informácia, že na ukrajinsko- slovenských hraniciach bolo zemetrasenie. Pravdou však je, že na Slovensku prístroje zaznamenávajú ročne 70 až 90 zemetrasení s epicentrom na území Slovenska. Približne 5 až 6 zemetrasení býva na našom území pozorovaných aj obyvateľmi, pričom cca 1 až 2 zemetrasenia z toho majú epicentrum mimo územia Slovenska. Seizmológ Kristián Csicsay sa na tému Slovenska vyjadril: ,, Na území Slovenska stále prebieha tektonický vývoj, nemáme dôkazy o tom, že by sa zastavil. Práve naopak, zaznamenané zemetrasenia sú dôkazom toho, že zemský povrch aj pod Slovenskom je stále v pohybe. V minulosti na území Slovenska došlo k viacerým zemetraseniam, ktoré spôsobili veľké škody, ba dokonca si vyžiadali aj obete. Najničivejšie takéto zemetrasenie bolo v roku 1763 s epicentrom pri Komárne s odhadovaným magnitúdom 6,2, ktoré si vyžiadalo podľa najnovších poznatkov 200 až 300 obetí (niektoré staršie pramene uvádzajú 63 obetí), zničilo 7 kostolov a približne 300 domov a ďalšie budovy boli poškodené v blízkosti epicentra.“

Podľa vedca sa, žiaľ, zemetrasenia nedajú predpovedať. Avšak existujú katalógy zemetrasení, ktoré sú akýmsi archívom a databázou zemetrasení. Na základe týchto informácií je možné vykonať pravdepodobnostné výpočty očakávaných zemetrasení z dlhodobého hľadiska v danej zdrojovej zóne a odhadnúť ich účinky v regióne. Ale nikdy sa nedá vylúčiť, že k zemetraseniu dôjde aj v takej oblasti, odkiaľ stáročia nemáme informácie o žiadnom zemetrasení a zrazu sa tam vyskytne. ,,Takéto regióny sa vyznačujú tým, že v hĺbkach zemského povrchu sa stáročia, dokonca tisícročia, hromadí napätie, ktoré sa potom náhle uvoľní formou seizmických vĺn pri zemetrasení, “ dodal Kristián Csicsay