FOTO TIETO krajiny zatvorili zúfalým Afgancom dvere: Koľko utečencov nájde domov na Slovensku?

Viac FOTO nájdete TU!

Európska komisia vyzvala v nedeľu všetky krajiny Európskej únie, aby prostredníctvom programu presídlenia Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov prijali viac ľudí z Afganistanu. "Okrem tamojších bývalých diplomatov a miestnych zamestnancov s rodinami existujú aj ďalšie skupiny, ktoré naliehavo potrebujú pomoc, ako napríklad aktivisti za ľudské práva a novinári, ide však aj o ochranu žien a dievčat," povedala pre nemecký nedeľník Welt am Sonntag eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová s apelom, aby všetky členské krajiny EÚ "zvýšili svoje kvóty na presídlenie utečencov v rámci programu UNHCR". Dôležité je podľa nej zaistiť utečencom legálnu riadnu ochranu v rámci tohto programu, aby sa nevydávali na nebezpečné cesty, pri ktorých prevádzači budú využívať ich núdzu.

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová v sobotu na návšteve španielskeho prijímacieho strediska pre evakuovaných z Afganistanu adresovala podobnú výzvu všetkým štátom, ktoré sa podieľali na misii v tejto stredoázijskej krajine. Členovia EÚ, ktorí prijmú utečencov, môžu podľa nej dostať finančnú pomoc. Nie všetky krajiny sa však k otázke utečencov postavili pozitívne. Slovenskí politici sa však tentokrát zjednotili a odmietli prílev migrantov na Slovensko.

Slovensko migranti nezaplavia

Premiér Eduard Heger (OĽANO) informoval o tom, že vládny kabinet poskytne azyl desiatim občanom Afganistanu. „Súhlasím s tým, že by Slovensko malo prijať desiatich Afgancov, ktorí boli našej krajine nápomocní. V masívnom udeľovaní azylov však nevidím ani náznak riešenia,“ vyhlásil minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Líder Sme rodina Boris Kollár tvrdí, že Afganci sa nedajú integrovať, a preto im treba pomôcť v ich prirodzenom prostredí. „Kým bude Sme rodina vo vládnej koalícii nedovolí navyšovať už odsúhlasený počet 10 a akékoľvek snahy koaličných partnerov o navýšenie budeme vetovať,“ napísal Kollár. „Nepatrím k vítačom migrantov, preto ma znepokojuje rozhodnutie vlády prijať utečencov z Afganistanu,“ vyjadril sa na sociálnej sieti György Gyimesi (OĽaNO). "V rámci koalície sme sa dohodli, že pomôžeme Afgancom, ktorí pomáhali nám alebo našim spojencom. Vzhľadom na to, že sme mali v Afganistane malú misiu, pôjde o obmedzené množstvo ľudí," uviedla strana Za ľudí. Mimoparlamentná SNS odmieta prerozdeľovanie utečencov. „Afganci tu nemajú čo robiť,“ napísal Andrej Danko (SNS).

„O niekoľko dní privítame u nás Svätého Otca, ktorý hovorí, aby sme utečencom pomáhali. Zaujíma ma, čo povedia naši politici pápežovi, keď sa s ním stretnú, a či sa mu dokážu pozrieť do očí?“ pýta sa politológ Radoslav Štefančík v súvislosti s tým, že Slovensko je ochotné prijať len 10 Afgancov. „Sulík, Kollár aj Heger hovoria jasné nie, takže oni sú vlastne kresťania len do určitej miery,“ myslí si. „Azylová politika na Slovensku je dlhé roky reštrikčná. Jediný dôvod, prečo by sa to malo zmeniť, je práve ten, že by sme boli ústretovejšou krajinou. Ale vzhľadom na to, ako sa naši politici správajú, a ako sa momentálne k tejto téme vyjadrujú, nevidím v tom perspektívu,“ povedal Štefančík na margo plánovanej novele zákona o azyle.

Naopak poslanec Ondrej Dostál (SaS) je presvedčený, že pomoc bude v blízkej budúcnosti potrebovať výrazne viac Afgancov. Verí preto, že Slovensko neostane pri čísle 10 a bude pripravené poskytnúť politický azyl aj ďalším. Minister zahraničných vecí Ivan Korčok (SaS) takisto zdôraznil, že číslo desať "nie je vytesané do kameňa".

Európa im zatvára dvere

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyhlásil, že jeho krajina nebude schopná zvládnuť ďalší prílev migrantov z Afganistanu. "Nová vlna migrácie je neodvratná, ak sa nepodniknú opatrenia v Afganistane a Iráne," povedal Erdogan Merkelovej. "Turecko, ktoré už má päť miliónov utečencov, nemôže prevziať ďalšie bremeno migrantov," zdôrazni.

Podobne ako Turecko sa k migračnej kríze postavilo aj naše susedné Rakúsko. Rakúsky kancelár Sebastian Kurz napriek prevzatiu moci v Afganistane radikálnym islamským hnutím Taliban nechce poskytnúť ochranu ďalším utečencom z tejto krajiny. "Nie som toho názoru, že by sme mali v Rakúsku prijímať viac ľudí, práve naopak," vyhlásil Kurz v rozhovore pre televíznu stanicu Puls 4. V Rakúsku sa v súčasnosti nachádza viac ako 40 000 Afgancov, čo je ich druhá najväčšia skupina v Európskej únii v pomere k počtu obyvateľov hostiteľskej krajiny. Prijatie ďalších Afgancov Kurz z tohto dôvodu odmieta.

Maďarsko rovnako nebude prijímať utečencov, ktorí sa snažia opustiť Afganistan po tom, čo krajinu ovládlo hnutie Taliban. Vyhlásil to v pondelok Levente Magyar, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí. Ukončenie vojenskej prítomnosti USA v Afganistane označil za „chybné geopolitické rozhodnutie“, za ktoré Maďarsko nebude platiť prijímaním utečencov „bez akýchkoľvek obmedzení“.

Frustrácia zo zablokovania vstupu migrantov do EÚ spôsobila, že balkánske krajiny ako Albánsko, Severné Macedónsko a Kosovo si chcú priazeň Washingtonu získať prijatím utečencov. "Bez váhania alebo jediného podmieňovania som dala súhlas s takouto humanitárnou operáciou," uviedla vo svojom príspevku na Facebooku kosovská prezidentka Vjosa Osmaniová a dodala: "Nikto nevie lepšie ako my, čo znamená byť vyhostený a násilne odísť z miesta, kde ste vyrastali. Odlúčiť sa od svojich blízkych, byť prinútený utiecť, aby si zachránil život." Rovnako sa k prijatiu utečencov vyjadrilo aj Albánsko. Študentské internáty boli uvoľnené pre Afgancov prichádzajúcich do Albánska, zatiaľ čo Severné Macedónsko oznámilo, že budú k dispozícii strediská a hotely. Kosovo uviedlo, že má kapacitu prijať až 10 000 ľudí. Prví utečenci majú do Albánska doraziť v stredu.

 Nie všetci sa im otočili chrbtom

Ani Veľká Británia nedala od utečencov ruky preč a vypracovala plán na prijatie a zabývanie sa v krajine. Británia plánuje prijať v nasledujúcich rokoch do 20 000 Afgancov utekajúcich pred militantným hnutím Taliban, oznámilo v utorok britské ministerstvo vnútra. V prvom roku fungovania tohto nového programu presídľovania utečencov chcú prijať 5 000 ľudí, približuje ministerstvo. Prioritu budú mať predovšetkým ženy, deti a ľudia, ktorým hrozí prenasledovanie zo strany talibov. Na stranu utečencov sa postavila aj kanadská vláda, ktorá je ochotná prijať až 20 000 afganských utečencov vrátane političiek, štátnych zamestnancov a ďalších ľudí, ktorým hrozí nebezpečenstvo zo strany militantného hnutia Taliban. "Situácia v Afganistane je srdcervúca a Kanada nebude len nečinne stáť a prizerať sa," vyhlásil kanadský minister pre migráciu Marco Mendicino.

Najviac migrantov spomedzi všetkých krajín plánujú prijať USA. V rozhovore pre ABC News prezident Biden uviedol, že verí, že USA pomôžu 50- až až 65-tisíc Afgancom. Stále dúfa, že evakuáciu ľudí z Afganistanu sa podarí ukončiť do konca augusta. Pripustil však, že jej konečný termín sa v nevyhnutnom prípade môže predĺžiť. Počas tohto víkendu  sa USA podarilo evakuovať z Afganistanu 11 000 ľudí. K evakuácii utečencov prispelo aj Belgicko. Pondelkový let bol prvá evakuácia na belgické územie. Charterový let so 193 osobami evakuovanými z afganského hlavného mesta Kábul na palube pristál v pondelok na belgickom vojenskom letisku Melsbroek pri Bruseli. po pristátí na belgickom vojenskom letisku vystúpili z lietadla a nastupovali do štyroch vojenských autobusov, ktoré tam na nich už čakali. Medzi utečencami boli ženy so šatkami na hlavách a niekoľko malých detí. Evakuované osoby boli zo základne Melsbroek prevezené na vojenskú základňu Peutie, kde absolvujú zdravotné kontroly a bezpečnostný skríning. Zároveň Belgicko počas uplynulých dní transportovalo ďalších 400 utečencov do Pakistanu.

Iný pohľad na migračnú krízu má ruský prezident Putin, ktorý v prerozdeľovaní utečencov medzi krajiny sveta nevidí dlhodobý efekt. Podľa jeho slov je na prvom mieste komunikácia s novými vládcami Afganistanu, potlačenie terorizmu v krajine a extrémistických postojoch Talibanu. Jedinou cestou, ako zabezpečiť Afgancom bezpečie, je zabezpečiť ho v ich rodnej krajine. "Nebudeme sa ponáhľať s vyradením hnutia talibov z ruského zoznamu teroristických organizácií a ani s uznaním novej afganskej vlády. Budeme sa zameriavať na praktické kroky novej afganskej vlády a tomu zodpovedajúce rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN," vyhlásil Syromolotov. Zároveň pripomenul, že Taliban prisľúbil ukončenie bojov v Afganistane či dodržiavanie práv žien v rámci islamského práva.

Mohlo by vás zaujímať:

• Na úteky z Afganistanu doplácajú aj DETI: Rodičom sa strácajú, nachádzajú ich v OSTNATOM DRÔTE!
• DRSNÉ SVEDECTVO Martina z Afganistanu: Mám tam kamaráta, ktorý vystriedal už tri úkryty!
• ZÚFALÉ SLOVÁ političky v Afganistane! Zarifa s deťmi čaká na SMRŤ: Taliban si pre mňa príde!