FOTO Takto vyzerajú KRYTY, ktoré nás majú chrániť vo vojne: Niečo takéto ste asi nečakali!

Bombardovanie obytných častí, streľba v uliciach a neustály pocit strachu. Nevieme si ani predstaviť, čo asi zažívajú obyvatelia Ukrajiny, ktorým Putin útočí na domov. Ukrývajú sa v krytoch, staniciach metra či pivniciach a modlia sa, či nájdu svoj dom ešte stáť. A napriek tomu, že Slovensku nehrozí bezprostredne vojenský konflikt, príval negatívnych správ z Ukrajiny vyvolal u Slovákov pocit strachu. Po vykúpení jódových tabletiek tak prišli na rad kryty Civilnej ochrany, na ktoré sa občania začali pýtať a pátrať po nich.

Ochranné stavby sa nachádzajú na celom Slovensku, väčšina z nich však bola vybudovaná v rokoch 1950 až 1961 v čase studenej vojny a kubánskej raketovej krízy a mnohé sú dnes už vyradené. Platí však, že nie každý je rovnaký, a preto sa delia na odolné úkryty, plynotesné úkryty, jednoduché úkryty budované svojpomocne a chránené pracoviská, ktoré slúžia Civilnej ochrane, čo teda znamená, že za úkryt sa môžu považovať napríklad aj pivničné a iné podzemné priestory. Bohužiaľ, tých plynotesných a vzduchotesných, ktoré poskytnú najväčšiu ochranu, máme na Slovensku málo.

„Na Slovensku sa nachádza približne 1 500 odolných a plynotesných úkrytov, z toho približne jedna štvrtina sa nachádza v Bratislave a zvyšok je relatívne rovnomerne rozmiestnených po mestách na celom Slovensku. Tieto úkryty majú súhrnnú kapacitu okolo 250-tisíc ukrytých. Okresné úrady vedú evidenciu úkrytov vo svojom územnom obvode,“ uviedla Júlia Andrejčíková z kancelárie ministra vnútra. Štvrť milióna predstavuje ochranu len približne pre 6 percent obyvateľov Slovenska. Do bratislavských odolných a plynotesných krytov sa zmestí asi 11 percent ľudí, čo je približne 45-tisíc obyvateľov. Košické odolné a plynotesné kryty majú kapacitu pre 25-tisíc ľudí.

"V metropole východu je k dnešnému dňu evidovaných 130 odolných a plynotesných úkrytov a 13 983 jednoduchých úkrytov budovaných svojpomocne. Kapacita na území Košíc je v odolných a plynotesných úkrytoch cca 25 303 osôb a v JUBS je to cca 254 521 osôb. Správcom ochranných stavieb, ktoré sú v majetku mesta Košice, je Bytový podnik mesta Košice (21 ochranných stavieb), zvyšné spravujú iné právnické osoby," doplnil pre denník Ing. Peter Ferjenčík, vedúci referátu CO, BOZP, PO na Magistráte mesta Košice.

V akom sú stave, je však otázne. To, že Civilnej ochrane obyvateľstva sa nikto dlhé roky nevenoval, priznal aj minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO). „Civilná ochrana patrila za posledných 30 rokov na chvost záujmu,“ povedal na tlačovej konferencii. „Členstvo v EÚ a NATO nám poskytuje dostatočnú istotu mieru a bezpečia. Opäť by som rád poprosil obyvateľov SR, aby nepodliehali nepokoju. Slovensko je bezpečná krajina,“ doplnil.

Do jedného z týchto krytov v Košiciach nám umožnil nahliadnuť vedúci referátu Civilnej ochrany magistrátu Peter Ferjenčík a sprevádzala nás Hildegarda Piegerová. Všetky odolné úkryty Civilnej ochrany, ktoré spravuje mesto Košice, sa nachádzajú v podzemných priestoroch bytoviek. Kryt je zabezpečený vzduchotesným uzatváraním dverí, ktoré dovnútra nevpustia kontaminovaný vzduch zvonku.

Po vstupe do úkrytu nás čakali prázdne miestnosti pripomínajúce dlhé katakomby. Nevyhnutnou súčasťou úkrytu sú aj dve vzduchotechnické miestnosti so zariadením, vďaka ktorému sa do priestorov dostáva filtrovaný čistý vzduch, sociálne zariadenia so záchodmi a s umývadlami, ako aj sklad s náhradnými komponentmi.

V prípade evakuácie a hrozby úkryt sprístupní jeho správca. Na miesto sa potom dovezú lavice a poľné ležadlá pre starších, chorých alebo deti. Podľa predpisov by malo mať minimálne 20 % ukrývaných možnosť ležať, ostatní sedieť. Podobne je to aj so zásobou pitnej vody, ktorá musí byť čerstvá a jej množstvo musí byť také, aby mal každý ukrývaný tri litre na deň. „Kryt do plnej prevádzky vieme uviesť od šiestich do dvanástich hodín,“ uviedla pani Piegerová.

Keďže tieto úkryty slúžia na ochranu obyvateľstva v krízových situáciách, ako je vojna či napríklad chemické ohrozenie, nenachádza sa v nich ani jedlo. Do krytu si človek môže zobrať 15 kíl batožiny a mala by obsahovať nevyhnutné veci na prežitie: Osobné doklady, lieky a zdravotnícky materiál, náhradné oblečenie, spací vak, prikrývku, veci osobnej hygieny, trvanlivé potraviny minimálne na tri dni, vodu, nádoby na jedenie a pitie, príbor, vreckové svietidlo, vreckový nôž, spoločenské hry, knihy.

Presné miesta úkrytov Civilnej ochrany nie sú zverejnené, ale ich zoznamom by mala disponovať každá mestská časť či obec. V prípade evakuácie myslite na to, že dôležité je ukryť sa v čo najkratšom čase, ideálne do budov a podzemných priestorov, ako sú napríklad pivnice. Zúfalé behanie po meste a hľadanie ideálneho úkrytu by mohlo byť skôr na škodu ako na úžitok. V krízovej situácii si zachovajte chladnú hlavu, riaďte sa zvukom sirén a venujte pozornosť hovorenému oznamu, ktorý prichádza po ich spustení.

Zvuk sirény pozná asi každý. Jej spusteniu však predchádza oznam o jej skúške aj presného času skúšky sirén. Oznam o tom, že ide o skúšku je ohlásený rozhlasom pred jej spustením. V prípade evakuácie je však potrebné rozlíšiť, aký druh nebezpečenstva siréna predstavuje. To vieme rozlíšiť vďaka jej tónu a dĺžky signálu. V prípade všeobecného ohrozenia alebo mimoriadnej udalosti zaznie dvojminútový kolísavý tón. V prípade ohrozenia vodou zaznie šesťminútový stály tón a koniec ohrozenia signalizuje dvojminútový stály tón. Po zaznení tónu nasleduje hovorená informácia o druhu ohrozenia, napríklad oznamuje letecký útok a podobne. Hovorenou informáciou prostredníctvom hromadných informačných technológií je doplnený aj signál označujúci koniec nebezpečenstva.

Táto hovorená informácia obsahuje deň a hodinu vzniku alebo ukončenia ohrozenia, údaje o zdroji ohrozenia, údaje o druhu ohrozenia, údaje o veľkosti ohrozeného územia a základné pokyny na konanie obyvateľstva. "Pre prípad poruchy, resp. nefunkčnosti varovného systému sirénami, je mesto Košice vybavené prenosnými zariadeniami na varovanie obyvateľstva. V súčasnosti je možné na to využiť 5 kusov strešných rámp s výstražnými svetlami a so zvukovými signálmi, ktoré sú nainštalované na troch vozidlách mestskej polície a dvoch vozidlách Civilnej ochrany mesta. S uvedenými výstražnými rampami je možné informovať obyvateľstvo hovoreným slovom a zároveň predpísaným signálom podľa druhu ohrozenia. Tieto vozidlá sú v pohotovosti 24/7," dodal Ing. Peter Ferjenčík, vedúci referátu CO, BOZP, PO na Magistráte mesta Košice.

Evakuácia: https://www.minv.sk/?Evakuacia_1

Ukrytie: https://www.minv.sk/?Ukrytie

Protiradiačné opatrenia: https://www.minv.sk/?Protiradiacne_opatrenia

Protichemické opatrenia: https://www.minv.sk/?Protichemicke_opatrenia

Prostriedky individuálnej ochrany: https://www.minv.sk/?Prostriedky_individualnej_ochrany