Dôvod na paniku? Nad našimi hlavami sa pohybuje rádioaktívny mrak!

O oblaku rádioaktívneho znečistenia informoval francúzsky inštitút pre ochranu pred radiáciou IRSN, podľa ktorého príčinou je zrejme nehoda v jednom z jadrových zariadení v Rusku alebo v Kazachstane, ku ktorej pravdepodobne došlo na konci septembra.

Európa v pozore: Sedem krajín nameralo v ovzduší radioaktívny jód

Haváriu v jadrovom reaktore ale francúzski odborníci vylučujú a znečistenia podľa nich nemá negatívny vplyv na ľudské zdravie, napísal britský denník The Guardian.

Predsedníčka českého Štátneho úradu pre jadrovú bezpečnosť (SÚJB) Dana Drábová dnes ČTK povedala, že ide o mesiac starú záležitosť. "Namerané hodnoty v tomto množstve v žiadnom prípade nemôžu ohrozovať zdravie ľudí, pozornosť by z tohto pohľadu vyvolali hodnoty až miliónkrát vyššie," uviedol SÚJB na svojom webe už 3. októbra.

Presnú lokalitu, kde oblak vznikol, sa francúzskemu inštitútu určiť nepodarilo. Podľa poveternostných modelov však odhaduje, že sa jedná o pásmo južne od Uralu, respektíve o oblasť medzi týmto pohorím a riekou Volgou.

Francúzsky inštitút tvrdí, že príčinou kontaminácie je zrejme nehoda v továrni na spracovanie rádioaktívneho paliva alebo v centre pre nukleárnu medicínu. Ruské úrady pritom podľa šéfa IRSN Jeana-Marca Peresa uviedli, že žiadnu nehodou v týchto zariadeniach na svojom území nezaznamenali.

Takto sa šíril rádioaktívny mrak! Svet spomína na Černobyľ

Ruské ministerstvo energetiky správu zatiaľ nekomentovalo. K dispozícii nie je ani vyjadrenia kazašských predstaviteľov.

IRSN spoločne s niekoľkými ďalšími európskymi centrami pre jadrovú bezpečnosť nameral v ovzduší vyššiu mieru ruténia 106, ktorý sa prirodzene v ovzduší nevyskytuje a je najmä výsledkom štiepenie atómov v jadrovom reaktore. Haváriu reaktora však stredisko vylúčilo, tá by totiž viedla ku kontaminácii aj inými látkami.

Európa má však v živej pamäti hrôzu z 25. apríla 1986, keď vybuchla atómová elektráreň v Ukrajinskom Černobyle a rádioaktívny oblak sa nebadane posúval cez vtedajší Sovietsky zväz, východnú Európu až nad Škandináviu. Úrady to však dlho tajili a občanov upozornili až o 36 hodín neskôr. Mnohí preto zomreli na následky ožiarenia.