Hirošimské peklo zachytené na FOTO: Tiene, ktoré bývali ľuďmi, a hrozivé následky radiácie

Na tohtoročnom hlavnom podujatí v meste Hirošima sa zúčastnili preživší, príbuzní a malá skupina zahraničných predstaviteľov. Modlili sa za tých, ktorých atómová bomba zabila alebo zranila, a vyzvali na svetový mier. Verejnosť mohla obrad sledovať len na internete. Účastníci, mnohí z nich v čiernom oblečení a s rúškom na tvári, sa ticho pomodlili presne o 08.15 h miestneho času (01.15 h SELČ) - práve vtedy 6. augusta 1945 dopadla na Hirošimu prvá jadrová bomba použitá v čase vojny. 

Útok atómovou bombou na Hirošimu si vyžiadal životy približne 140.000 ľudí, mnohí z nich zomreli okamžite a ďalší v priebehu nasledujúcich týždňov a mesiacov - trpeli chorobou z ožiarenia, devastačnými popáleninami a ďalšími poraneniami. O tri dni, 9. augusta 1945, zhodili Spojené štáty druhú atómovú bombu, na mesto Nagasaki, kde zahynulo 74.000 ľudí.

Mnoho tradičných podujatí pri príležitosti pochmúrneho výročia bolo zrušených z dôvodu pandémie, takisto celosvetovej hrozby, ktorá v niektorých preživších v Japonsku oživuje dobre známy strach. Cíti ho aj 83-ročná Keiko Ogurová, ktorá prežila bombový útok na Hirošimu. Keď prepukla nákaza koronavírusom, "pripomenulo mi to strach, ktorý som cítila hneď po bombovom útoku... nikto tomu nemohol ujsť", povedala Ogurová novinárom minulý mesiac. 

Pokračovanie nájdete na ďalšej strane >>>

Ničivú silu atómových zbraní spoznal svet krátko po tom, ako americké letectvo zhodilo atómovú bombu na japonské mesto Hirošima. Od tejto udalosti, pri ktorej zahynulo takmer 80.000 ľudí a premenilo Hirošimu na hromady trosiek a obrovského utrpenia, uplynie vo štvrtok 6. augusta 75 rokov.

Dátum zhodenia atómovej bomby na Hirošimu sa stal Svetovým dňom boja za zákaz jadrových zbraní - známy aj pod názvom Deň Hirošimy. O tri dni neskôr, 9. augusta 1945, zhodilo americké letectvo atómovú bombu aj na japonské mesto Nagasaki. Odvtedy je 9. august Dňom Nagasaki.

V Spojených štátoch sa už počas druhej svetovej vojny podarilo realizovať tzv. manhattanský projekt, ktorého cieľom bolo zostrojiť atómovú bombu. Prvý pokus s ňou uskutočnili Američania pri meste Alamogordo v Novom Mexiku 16. júla 1945, deň pred začiatkom Postupimskej konferencie.

Napriek protestom vedcov vydal americký prezident Harry Truman rozkaz na zvrhnutie prvých atómových bômb na japonské mestá Hirošimu a Nagasaki.

Bolo ráno, pondelok 6. augusta 1945, keď veliteľ posádky bombardéra Boeing B-29 Superfortress s nápisom Enola Gay plukovník Paul W. Tibbets zobral do rúk palubný mikrofón a povedal: "Tento záznam je určený pre dejiny. Dajte si pozor, čo hovorím. Zhodíme prvú atómovú bombu!"

Smrtonosnú misiu naplnili o 08.15 h miestneho času, keď nad Hirošimou, prístavným mestom na ostrove Honšu, zhodili na centrum mesta z výšky približne desať kilometrov jadrovú nálož na padáku. Explodovala asi 600 metrov nad mestom, po čom nasledoval oslepujúci záblesk. Prvá atómová bomba, nazvaná Little Boy (Malý chlapec) vážila viac ako štyri tony tony a bola päť metrov dlhá.

Výbuch so silou ekvivalentnou výbuchu 15.000 ton TNT zničil dve tretiny mesta, v centre Hirošimy zostalo stáť len 20 budov, ktoré boli postavené z betónu. Rádioaktívne žiarenie malo smrtiaci účinok v okruhu jedného kilometra od miesta výbuchu.

Zahynulo takmer 80.000 ľudí, vyše 100.000 ďalších utrpelo ťažké zranenia a viac ako 13.000 zostalo nezvestných. V nasledujúcich rokoch desaťtisíce ďalších ľudí zomierali na choroby spôsobené rádioaktívnym ožiarením. Do konca roka 1945 sa počet úmrtí v Hirošime zvýšil na takmer 140.000 a v roku 1950 dosiahol hranicu 200 000.  O tri dni neskôr, 9. augusta 1945, zhodili Američana atómovú bombu s názvom Fat Man na Nagasaki. Priamo pri výbuchu zomrelo približne 40.000 ľudí a okolo 60.000 utrpelo zranenia. Do januára 1946 dosiahol počet obetí číslo 74.000.

Japonsko niekoľko dní po zhodení bômb kapitulovalo, čím sa skončila druhá svetová vojna v Ázii.