Našťastie, ľudia sú bytosti tvrdohlavé a cestu si buď nájdu, alebo spravia. Do vesmíru sme preto poslali už nielen družice a robotov, ale aj ľudské posádky. Doleteli sme až na Mesiac a odfotiť sme zvládli povrch Marsu. Postupne skúmame našu galaxiu, a to míľovými krokmi.

FOTO momentov, keď sa prepisovala história: Štart rakety Falcon 9 v obrazoch >>

Najnovšie sa históriu podarilo prepísať vizionárovi a boháčovi Elonovi Muskovi, ktorý na konci mája do vesmíru poslal pilotovaný modul Crew Dragon v rámci misie Demo-2. Kapsulu s dvojčlennou posádkou do kozmu vyniesla raketa Space X. Išlo o posledný ostrý test novej éry komerčných letov, v ktorej už vesmír nebude len miestom objavov, ale aj „zábavy“ a zárobkov z turizmu.

Posádku vesmírnej lode Crew Dragon tvoria astronauti Robert L. Behnken a Douglas G. Hurley, ktorí sa momentálne nachádzajú na ISS, teda Medzinárodnej vesmírnej stanici.
Na cestovanie do vesmíru a život „v čiernej ničote vákua“ sme sa preto pýtali odborníka Jakuba Kapuša, ktorý predsedá Slovenskej organizácii pre vesmírne aktivity. Informácie z tejto problematiky sú totiž často skreslené, a to najmä vďaka sci-fi a popkultúre, nehovoriac o tom, že vesmír je pre väčšinu ľudí veľkou neznámou. Komplikované matematické výpočty, technické údaje a parametre či iné zložitosti vás určite nezaujímajú, no budete prekvapení, aký náročný je život vo vesmíre už len z praktického hľadiska.

Scéna z filmu Marťan
Scéna z filmu Marťan
Zdroj: imgflip

Svoj detský sen o astronautike si po tomto zrejme razom rozmyslíte... alebo vás vesmír nadchne ešte viac!

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Na otázky odpovedá Jakub Kapuš, predseda Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity:

V akých cenových reláciách sa vlastne taká vermírna misia pohybuje?

– Výskum vesmíru je drahý a zložitý. Predstavte si, že vymyslíte sondu, ktorá poletí k Plutu. 10 rokov pracujete na návrhu a získaní rozpočtu, potom ďalších 10 rokov na vývoji a na testovaní. Potom si zaplatíte raketu a sonda konečne odštartuje. Ďalších 10 rokov letí veľmi nehostinným priestorom a podmienkami, kde zápasí s radiáciou a veľkými teplotnými výkyvmi. Elektronika musí pracovať vo vákuu atď. Až konečne sonda priletí k Plutu a musí po tých 10 rokoch vo vesmíre naštartovať všetky svoje motory, prístroje, kamery a správne pracovať v správnom momente. Všetko s presnosťou na sekundy. A po prelete okolo Pluta potrebujete ďalšie dva roky na odoslanie údajov späť na Zem a približne ďalších 10 rokov na to, aby ste s tímom spracovali a vyhodnotili všetky údaje.

Komerčné cestovanie do vesmíru čoskoro realitou? Zdá sa, že v budúcnosti si budete môcť vystrojiť svadbu napríklad priamo na obežnej dráhe...
Komerčné cestovanie do vesmíru čoskoro realitou? Zdá sa, že v budúcnosti si budete môcť vystrojiť svadbu napríklad priamo na obežnej dráhe...
Zdroj: Profimedia

Ak ste začali na projekte pracovať na vysokej škole, tak sa projekt skončí, keď pôjdete do dôchodku. Všetko musí bezchybne zafungovať na jednotku, nesmiete si dovoliť ani najmenšiu chybu, nesmiete nič opomenúť, inak ste stratili celú misiu a 30 rokov práce a stovky miliónov dolárov. Preto sú vývoj a testovanie také dlhé a nákladné. Program Apollo, ktorý dostal ľudí na Mesiac, stál neuveriteľných 288 miliárd dolárov (v súčasných dolároch). V poslednom čase však ceny za lety do vesmíru klesajú. Štart americkej rakety Falcon 9 sa počíta na 60 – 100 miliónov dolárov, v závislosti od typu misie. Ak by ste chceli vypustiť nanosatelit, malú družicu s hmotnosťou jednotiek kilogramov, tak vás to vyjde na desiatky až stovky tisíc eur. Bohatší podnikateľ zo Slovenska alebo univerzita tak už môžu mať dnes vo vesmíre vlastnú družicu. Pilotované lety sú, samozrejme, najdrahšie, pretože v stávke je ľudský život. Lode, ktoré vezú ľudí, sú aj omnoho komplikovanejšie a musíme započítať aj výcvik astronauta a všetky jeho potreby.

Hovoríte o astronautoch – aký náročný je ich výcvik?

– Pokiaľ hovoríme o profesionálnych astronautoch, tak výcvik je dlhý a nákladný. Určite to nejde spraviť za týždeň. Musíme si uvedomiť, že jedna „človekohodina“ astronauta na Medzinárodnej vesmírnej stanici stojí v nákladoch okolo 60-tisíc dolárov. Keď tam teda astronauta vysielate, chcete mať istotu, že je odolný z fyzickej aj psychickej stránky a že vie zaregovať na všetky situácie a udržať v chode stanicu, ktorá má hodnotu 150 miliárd dolárov. Nejde teda o žiadne výlety, ale astronauti na stanici prevádzkujú unikátne experimenty a musia udržiavať v chode samotnú stanicu, čo je moloch veľký ako futbalové ihrisko. Do vesmíru môžete letieť aj ako turista. V takom prípade potrebujete krátky výcvik a školenie a to skutočne môže trvať len týždeň. Ste však len pasívny pasažier a nemôžete zasahovať do samotnej misie a jej priebehu.

Posádka americkej vesmírnej lode Crew Dragon -  astronauti Robert Behnken (druhý sprava) a Douglas Hurley - pózujú s tamojšou posádkou po tom, čo prešli do Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS).
Posádka americkej vesmírnej lode Crew Dragon - astronauti Robert Behnken (druhý sprava) a Douglas Hurley - pózujú s tamojšou posádkou po tom, čo prešli do Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS).
Zdroj: TASR

Obaja astronauti, ktorí v rámci misie Demo-2 navštívili ISS, majú okolo 50-ky. Vek teda pri výbere ľudí na takéto cesty asi nie je najdôležitejšie kritérium, hoci ľudia si zvyčajne myslia opak.

– Na počiatku kozmonautiky bol kritériom aj vek. Dnes to už tak nie je. Najstarší človek, ktorý letel do vesmíru, bol John Glenn a mal vtedy 77 rokov. Mimochodom, bol to aj prvý Američan, ktorý obkrúžil Zem na orbite. Tie najpodstatnejšie kritériá sú fyzický stav, kondícia, psychická odolnosť, zvládanie stresových situácií, ale aj rôzne schopnosti a zručnosti. Musíte byť dobrí aj vo fyzike a matematike. Vyžaduje sa vysokoškolský titul z technických odborov. Často sa do oddielu astronautov dostanú piloti, väčšinou bojových lietadiel, pretože tí majú všetky potrebné vlastnosti a prednosti. Ale ani to už dnes nie je pravidlom.

Čo zažíva z fyzikálnej stránky astronaut po vzlietnutí vesmírnej lode? Je to vôbec možné opísať, alebo sa to musí jednoducho zažiť?

– Z rozprávania astronautov, ktorých som stretol, viem, že je to úžasný zážitok plný adrenalínu. Na človeka pôsobí zvyšujúce sa preťaženie, otrasy, silné nárazy počas oddelenia raketových stupňov a potom náhle nulové preťaženie, keď už dosiahol obežnú dráhu. Rizikovejšie je však pristátie vo vesmírnej lodi. Spomalíte z rýchlosti necelých 8 km za sekundu na nula v priebehu niekoľkých minút a kabína je obklopená horúcou plazmou, ktorá má teplotu tisícky stupňov Celzia. Pamätám si, ako mi prvý československý kozmonaut Vladimír Remek túto fázu letu opisoval. Povedal, že je to ako keby bola kabína priviazaná za vlak a ten vás ťahal za sebou po kolajniciach. Musí to byť naozaj intenzívny zážitok.

Obleky astronautov vytvorili podľa vzoru spoločenských oblekov. Musk totiž chcel, aby boli nielen efektívne, ale aj štýlové.
Obleky astronautov vytvorili podľa vzoru spoločenských oblekov. Musk totiž chcel, aby boli nielen efektívne, ale aj štýlové.
Zdroj: Getty

Pokračovanie rozhovoru nájdete na ďalšej strane >>>