Značná časť Bielorusov žije aj v 21. storočí vidieckym, pomerne zaostalým životom, odhalila pred niekoľkými rokmi sociálna štúdia. Podľa nej až štvrtina národa žije v mimoriadne skromných podmienkach mimo väčších miest a obcí. Takýchto ľudí netrápia politické sľuby či vzťahy s Ruskom, ale teplo v zime a tečúca voda. Nečudo, že až doteraz bola poltická opozícia v Bielorusku v očiach prostých ľudí prakticky nemá – hlas zmeny sa tak ďaleko za múry veľkomiest, do odľahlých obydlí, nedostal.

FOTO násilností v Bielorusku, kde už druhý týždeň ľudia protestujú proti výsledkom volieb >>

Tieto dedinky sa za posledných 30 rokov, od čias socializmu, takmer vôbec nezmenili, hoci počet vidiečanov od konca 50. rokov klesá. To sa úradujúci prezident Lukašenko snaží zmeniť „sedliackou reformou“, ktorej účelom je opäť zaplniť prázdne dediny, neraz tvorené zväčša ženami, nakoľko ich manželia, aj vďaka pričineniu lacného alkoholu, umierajú oveľa skôr než ony.

Život v takýchto podmienkach, kde inú než Lukašenkovu alternatívu ani nepoznajú, je diametrálne odlišný od 2-miliónového, vyspelého Minsku. Práve ten je v týchto dňoch centrom diania v Bielorusku, kde už druhý týždeň prebiehajú masové protesty proti oficiálnym výsledkom prezidentských volieb. Bielorusi – a v podstate aj zvyšok Európy – veria, že hlasovanie bolo zmanipulované v prospech Lukašenka. Podľa Martina Danka boli sfalšované voľby pre Bielorusov poslednou kvapkou. Z 26-ročnej vlády prezidenta, ktorý ich navyše v posledných rokoch začal šikanovať nariadeniami ako z komunizmu, sú už podľa neho jednoducho unavení.

Anketa
Aké riešenie situácie v Bielorusku by podľa vás bolo správne?
  • 36%
  • 52%
  • 12%

ROZHOVOR so Slovákom Martinom Dankom o situácii v Bielorusku nájdete na ďalšej strane >>>