Bude skutočne na Ukrajine mier? Minská dohoda sa nepáči viacerým

Vyplýva to z informácii ukrajinských a ruských médií, ktoré sa odvolávajú na mienku ruských šovinistov v Donecku a v Moskve, a tiež ultrapravicových dobrovoľníkov na ukrajinskej strane fronty.

Podľa názoru ruského monarchu Igora Strelkova bude výsledkom minských dohôd s 90 percentnou pravdepodobnosťou krach ďalšieho prímeria. "Ak nebude zničená kyjevská vládna junta, žiadne mierové urovnanie nebude. Vojna pôjde svojou prirodzenou cestou rovnako, ako pri prvom minskom prímerí,“ pripomenul ideový vodca doneckých radikálov. Na Ukrajine sa podľa Strelkova pripravuje veľká vojna s Ruskom, ktorú západné štáty povedú "do posledného Ukrajinca".

Za stratu času označil minské jednania moskovský konzervatívny politológ Valerij Korovin. "Naivná (nemecká kancelárka) Merkelová a romantický (francúzsky prezident) Hollande si myslia, že môžu jednaním zastaviť dodávky amerických zbraní do Európy, ktoré definitívne zlikvidujú európsku stabilitu. Obama dobre vie, že rozhovory v Minsku boli zbytočné, preto tam nebol," napísal Korovin v článku pre agentúru Novorossija.

Vodca doneckých separatistov Andrej Purgin je presvedčený, že rad bodov dojednaných v Minsku bude znovu otvorený, pretože text povstalcov neuspokojuje. "Minské memorandum neexistuje, je to list papiera. Postupovať sa má po etapách. Keď bude jeden bod splnený, prejdeme k druhému. Keď prídeme k bodom, ktoré sa nám nepáčia, zahájime nové jednania," povedal v piatok Purgin novinárom v Donecku.

Dohody z Minska odmieta aj vodca ukrajinských ultranacionalistov Dmytro Jaroš, ktorého jednotky sa v bojoch proti separatistom výrazne angažujú. Dohody s "proruskými teroristami" podľa neho nemajú žiadnu právnu silu a odporujú ukrajinskej ústave.

"Ak príde rozkaz k stiahnutiu ťažkej techniky a k zastaveniu paľby, vyhradzuje si DUK právo pokračovať v aktívnych bojových akciách až do úplného oslobodenia ukrajinských regiónov od ruskej okupácie," napísal Jaroš na Facebooku. Minské memorandum navyše podľa neho nariaďuje rozpustenie "nezákonných skupín", čo vraj pre Jarošov Dobrovoľnícky ukrajinský zbor (DUK) neplatí.

"Akékoľvek pokusy odzbrojiť ukrajinských vlastencov povedú k destabilizácii situácie vnútri štátu a pôjdu na konto Putinovi a agresorom z Ruska. Bojovníci dobrovoľníckych útvarov sú schopní brániť svoje právo na obranu štátu akýmkoľvek spôsobom a všetkými metódami a prostriedkami," varoval Jaroš.

Dohoda o prímerí na východe Ukrajiny, ktorú dosiahli v noci z 11. na 12. februára lídri Ukrajiny, Ruska, Nemecka a Francúzska na rokovaniach v bieloruskom Minsku, obsahuje viacero termínov:

15. februára: Prímerie sa začína o polnoci na nedeľu 15. februára 2015 kyjevského času (sobota 14. februára 23.00 h SEČ).

16. februára: Do tohto dňa musia obe strany začať sťahovať ťažké zbrane z frontovej línie pod dohľadom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

2. marca: Termín na dokončenie odsunu ťažkých zbraní.

3. marca: Má sa začať "dialóg" o uskutočnení komunálnych volieb v separatistami kontrolovaných oblastiach.

7. marca: Prepustení majú byť všetci "rukojemníci a nezákonne zadržiavané osoby".

14. marca: Do tohto termínu má ukrajinský parlament, Najvyššia rada, vymedziť územie s osobitným režimom samosprávy.

Koniec roka 2015: Do platnosti má vstúpiť nová ústava Ukrajiny. Za podmienky úplného politického urovnania konfliktu by ukrajinská vláda mala opätovne získať úplnú kontrolu nad štátnou hranicou s Ruskom v celej zóne konfliktu.

Krízu na východe Ukrajiny je možné vyriešiť iba mierovou cestou, zhodli sa v piatok v Kyjeve predseda maďarskej vlády Viktor Orbán a ukrajinský prezident Petro Porošenko.

O výsledkoch rokovania informoval maďarský minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó.

Porošenko sa maďarskému prezidentovi poďakoval za humanitárnu pomoc Maďarska a za obnovu dodávok plynu na Ukrajinu cez Maďarsko.

"Na dnešnej schôdzke rokovali dve susedné krajiny, o tretej krajine sme nehovorili. Zrejme každý berie do úvahy, že každá krajina si suverénnym spôsobom vytvára zahraničnú politiku v zmysle svojich záujmov. My sa o situácii po ukončení dlhodobej zmluvy o dodávkach zemného plynu a o energetickej bezpečnosti pre Maďarsko musíme dohodnúť s Ruskom a nie s Ukrajinou," zdôraznil Szijjártó.