Benedikt XVI. má trpieť na rakovinu a odmietať liečbu, už roky má pacemaker

Joseph Ratzinger (85) má vraj rakovinu a odmieta liečbu: To je správa, ktorá sa objavila v poľských médiách ako Polsat News a fakt.pl.

Nie je to prvý raz, čo sa špekuluje o tom, že Benedikt XVI. bojuje so zhubným ochorením. Podobné informácie sa objavili už v roku 2006.

Zdroje z lekárskeho prostredia tvrdia, že pápež má aj srdcovú arytmiu a bolesti kĺbov, píše stránka blesk.cz.

Vatikán po prvýkrát priznal, že pápež Benedikt XVI. má už dlhé roky pacemaker a že pred niekoľkými mesiacmi mu v tajnosti vymenili batériu. Hovorca Vatikánu Federico Lombardi povedal, že Benediktovi prístroj inštalovali dávno predtým, ako sa v roku 2005 stal pápežom. Nedávny lekársky zákrok označil za rutinný. Taliansky denník Il Sole 24 uviedol, že pápežovi menili v prístroji na podporu činnosti srdca batériu pred tromi mesiacmi v nemocnici v Ríme.

Veľké uznanie za odvahu včas odísť, ale aj kritika za stav rímskokatolíckej cirkvi, v ktorom ju odovzdáva, zaznievajú v dnešných komentároch nemeckej tlače k pondelňajšiemu nečakanému ohláseniu rezignácie pápeža Benedikta XVI. na post hlavy katolíkov.

Rad komentátorov vkladá nádeje do jeho nástupcu, že sa mu podarí modernizovať cirkev s ohľadom na výzvy dneška, čo podľa časti denníkov odchádzajúci nemecký pápež nedokázal.

"Toto odstúpenie je signálom, ako moderne viesť úrad, a dáva neobyčajný príklad pre celý svet. Benedikt XVI sa tak stane veľkou historickou postavou," usudzuje Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Podobný názor vyjadril aj Westdeutsche Zeitung: "Patrí mu rešpekt za to, že vedel, kedy je čas odovzdať moc. Mnoho mocnejších to nedokázalo." Podľa Stuttgarter Zeitung sa mu za jeho odvahu po práve dostalo vysokého uznania.

To mu vyjadrujú najmä listy z katolíckeho Bavorska, odkiaľ Benedikt XVI. pochádza.

Pápež Benedikt XVI. dá veriacim posledné zbohom na audiencii na Námestí sv. Petra vo Vatikáne 27. februára, deň predtým, ako oficiálne odstúpi zo svojej funkcie. V utorok o tom informoval hovorca Svätej stolice Federico Lombardi. "Posledná generálna audiencia sa uskutoční na námestí, keďže príde veľa ľudí," povedal Lombardi na tlačovom brífingu.

Hovorca tiež uviedol, že pápežova tradičná omša na popolcovú stredu 13. februára bude jeho poslednou náboženskou ceremóniou vo funkcii hlavy katolíckej cirkvi. Bohoslužba, ktorou si kresťania pripomenú začiatok pôstneho obdobia pred Veľkou nocou, sa uskutoční v Bazilike sv. Petra, aby sa tam vmestili veľké množstvá ľudí, ktorých príchod sa po oznámení rezignácie očakáva.

Vo štvrtok sa navyše uskutoční stretnutie s predstaviteľmi cirki z Ríma, s ktorými bude hovoriť o svojich skúsenostiach počas reformného Druhého vatikánskeho koncilu v 60. rokoch.

Pápežov odchod naopak víta Thüringische Landeszeitung, podľa ktorého Benedikt svoj úrad nezvládol. "Benedikt predstavoval spiatočnícku cirkev, ktorá ignoruje ciele otvoriť sa svetu, na ktorých sa uzniesol druhý vatikánsky koncil ... Najhoršia je tá nemodernosť, pápežom demonštrovaný odklon od tohto sveta, s ktorým veľa kardinálov dokonca koketuje," usudzuje regionálny list z Durínska.

Podľa Rhein-Neckar-Zeitung túto nemodernosť potvrdzuje aj fakt, že pápež svoj ​​odchod plánovaný na koniec februára ohlásil v latinčine.

Nádej na zmenu kurzu teraz niektoré listy vkladajú do Benediktovho nástupcu.

Podľa Berliner Zeitung "je na čase, aby bol hlavou katolíkov zvolený neeurópan, ktorý bude reprezentovať milióny veriacich v krajinách tretieho sveta. V tomto zmysle je Benediktov odchod novou šancou," mieni berlínsky denník.

Zároveň ale poznamenáva, že kolégium kardinálov, ktoré bude nového pápeža voliť, je teraz "veľmi konzervatívne, európske a najmä talianske". "Aj to je jeho (Benediktovo) dedičstvo," dodáva denník.

Najbližší z dôverníkov, kardinál Joseph Ratzinger, sledoval z prvých radov, ako sa stav pápeža Jána Pavla II. s jeho pokročilým vekom postupne zhoršuje.

Ján Pavol II., sužovaný Parkinsonovou chorobou, v čase svojej smrti v roku 2005 vo veku 84 rokov už nevedel chodiť alebo rozprávať - bol to obraz utrpenia, ktorý dojímal veriacich, svedkov znepokojivej slabosti pápeža, napísala dnes agentúra AP.

Ratzinger, neskôr pápež Benedikt XVI. a nástupca Jána Pavla II., mal v čase svojho zvolenia 78 rokov a stal sa tak najstarším pápežom za uplynulých 300 rokov. Po oznámení svojho odchodu je zrejmé, že chcel cirkev ušetriť ďalšieho mučivého konca a možno aj pomôcť jej udržať krok s možnosťami modernej medicíny, píše AP.

Pápež podľa vlastných slov v posledných mesiacoch zoslabol natoľko, že by už naďalej nemohol adekvátne vykonávať zverenú službu. "Z tohto dôvodu a s vedomím vážnosti tohto kroku, s plnou slobodou vyhlasujem, že sa vzdávam služby rímskeho biskupa, následníka svätého Petra," uvádza sa vo vyhlásení pápežovho vyhlásenia, ktoré zverejnil Vatikán.

Biskupi musia odstúpiť z funkcie vo veku 75 rokov, kardináli vo veku nad 80 rokov majú zakázané voliť v konkláve nového pápeža. Sú to len pápeži, od ktorých sa očakáva, že budú vo funkcii doživotne.

V súčasnosti môže prvá pápežská rezignácia za uplynulých 600 rokov nastoliť moderný precedens, ktorý zaistí, že aj pápeži, podobne ako ďalšie osobnosti s veľkou zodpovednosťou, musia mať duševnú i fyzickú energiu na vykonávanie svojej funkcie, napísala AP.

Pápežovi Benediktovi XVI. pred časom voperovali kardiostimulátor, uviedol dnes vatikánsky hovorca Federico Lombardi, ktorý ubezpečil, že pápežov celkový zdravotný stav je dobrý.

Lombardi spresnil, že batérie v prístroji podporujúcom činnosť srdca vymenili pred tromi mesiaci v rámci rutinného chirurgického zákroku. Ubezpečil, že táto skutočnosť nezohrávala žiadnu rolu pri pápežových úvahách o tom, či odstúpi z úradu.

Podľa talianskeho denníka Sole 24 Ore operácia sa uskutočnila na klinike Pia XI. v Ríme a hlavným operatérom bol kardiochirurg Luigi Chiariello. Rekonvalescencia po zákroku mala dobrý priebeh, takže pápež po oddychu absolvoval aj tradičnú nedeľnú modlitbu Anjel Pána.

Denník Sole 24 Ore tvrdí, že kardiostimulátor pápežovi voperovali už pred desiatimi rokmi. Samotný Chiariello, ktorý vykonal aj tento zákrok, tieto správy odmietol komentovať.

Agentúra Reuters konštatuje, že správa o tom, že 85-ročný pápež má kardiostimulátor, nebola všeobecne známa. Médiá upozorňujú v tejto súvislosti na rozdiel s Benediktovým predchodcom Jánom Pavlom II., ktorý sa podrobil viacerým chirurgickým zákrokom, o ktorých bola verejnosť informovaná.

Vatikánsky hovorca dnes uviedol, že pápež nemieni žiadnym spôsobom zasahovať do voľby jeho nástupcu, chce kardinálov nechať, aby rozhodovali nezávisle.

Poslednú generálnu audienciu bude mať Benedikt XVI. dňa 27. februára, teda deň pred tým, ako 28. februára o 20.00 h nadobudne platnosť jeho rozhodnutie odstúpiť. Po rezignácii nechce odstupujúci pápež hrať v cirkvi už žiadnu rolu, uviedol Lombardi.

Parížsky kardinál André Vingt-Trois uviedol, že pápež Benedikt XVI. "prelomil tabu". "Vyjadril názor, že nie je len legitímne, ale pravdepodobne aj užitočné, ak sa pápež stiahne a vzdá sa svojich povinností," povedal.

Pohľad do myslenia Benedikta XVI. však naznačuje, že jeho rozhodnutie vzdať sa svojho pontifikátu nie je až také prekvapujúce, dodala agentúra AP. V roku 2004 ešte ako kardinál Ratzinger povedal, že v budúcnosti nevylučuje ohraničenie funkčných období. V rozhovore pre taliansky náboženský časopis uviedol, že so zvyšujúcim sa vekom by sa "mali zvážiť aj nové pravidlá".

V roku 2010 v rozhovore s nemeckým novinárom Petrom Sewaldom zaujal Benedikt XVI. jednoznačný postoj k otázke, či môže pápež rezignovať. "Áno. Ak si pápež skutočne uvedomí, že už ďalej nie je fyzicky, psychicky a duševne schopný plniť povinnosti svojho úradu, má vtedy právo, a za určitých okolností aj povinnosť, odstúpiť," povedal Benedikt XVI.