Zdravotná starostlivosť iba pre solventných? Hrozí, že návšteva lekára nás vyjde pekne draho!

Hrozí, že takéto sumy budú platiť aj pacienti v ostatných regiónoch. Čoraz viac lekárov ruší zmluvy so zdravotnými poisťovňami a prechádzajú na priamu platbu od pacientov. „Áno, najmä vo väčších mestách. Je to pochopiteľné, pretože je nedostatok špecialistov. Dnes sa špecialisti nemusia báť, či budú mať zmluvu, pretože ako nezmluvní lekári nemusia pravidelne vykazovať údaje do zdravotnej poisťovne, nemusia riešiť, za akú cenu budú pracovať a či táto cena pokryje náklady ambulancie, ani koľko po revízii budú musieť poisťovni vrátiť“, potvrdil prezident Asociácie súkromných lekárov (ASL) Marián Šóth.

Ako dodal, bez zmluvy to majú lekári jednoduchšie a koľko zarobia, nezávisí od poisťovne. „Je pravda, že ak bude redukcia špecialistov pokračovať a nezmenia sa najmä ich ekonomické podmienky, aj v malých mestách prejdú na priamu platbu. Bohužiaľ, kompetentní si asi doteraz neuvedomovali, že znižujeme dostupnosť zdravotnej starostlivosti a vytvárame ju len pre solventných“, dodal.

To, že niektorí lekári odchádzajú do nezmluvného vzťahu, potvrdzujú aj zdravotné poisťovne. „Za uplynulé dva roky sa 16 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti rozhodlo nepokračovať v zmluvnom vzťahu s VšZP s tým, že budú nezmluvní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Ide o rôzne odbornosti, žiadna sa výraznejšie neopakuje. V rámci regiónov ide približne o rovnaké rozloženie, najviac takýchto prípadov evidujeme v Nitrianskom kraji, a to štyria lekári“, uviedla Ivana Linetová z VšZP.

So zdravotnou poisťovňou Union ukončilo za posledné dva roky spoluprácu 362 ambulancií. “Informáciou o tom, ktorí z týchto poskytovateľov úplne ukončili svoju činnosť, resp. pokračujú v poskytovaní zdravotnej starostlivosti v nezmluvnom režime, nedisponujeme“, dodala hovorkyňa poisťovne Union Kristína Baluchová. Zmluvy zrušili najmä všeobecní lekári pre dospelých, pediatri a stomatológovia. Zo špecialistov, u ktorých je predpoklad, že prešli do nezmluvného vzťahu, je najviac dermatovenerológov, internistov, gynekológov a imunológov a alergológov. Čo sa týka krajov, najviac ich skončilo v Bratislavskom kraji, ale napríklad v Prešovskom kraji ukončili zmluvy so zdravotnou poisťovňou piati ortopédi. Na druhej strane, tento rok 336 lekárov o zmluvy požiadalo, pričom Union odmietla len jedného, plastického chirurga, z dôvodu nesplnenia podmienky týkajúcej personálneho zabezpečenia.

Poplatky však môžu zaviesť aj ambulantní lekári, ktorí majú zmluvy so zdravotnými poisťovňami. V kuloároch sa síce už dlhšie hovorí o zvýšení platby za poistencov štátu na 5,7 percenta, podľa lekárov je to nedostatočné. „Musíme otvorene povedať, že uvažovaných 5,7 % je málo. Celé spektrum relevantných subjektov v zdravotníctve považuje 6,6 % za nevyhnutné. Ak to nebude dosiahnuté, budeme opäť reálne zvažovať poplatky“, povedal šéf ASL.

Ako dodal, samotní ekonómovia vyrátali potrebu dofinancovania na 6,6 %. „Musíme sa dorovnať minimálne na Českú republiku, nehovoriac o historickom dlhu oproti Českej republike, ktorý je tvorený dlhodobo. Samozrejme, pre ambulantných poskytovateľov potrebujeme 35-percentný medziročný nárast, aby sa stali ambulancie rentabilné. Treba dodať, že rovnaká potreba sa týka aj SVALZ-ových pracovísk, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou ambulantnej starostlivosti. Je to jediný segment, kde dodnes máme limity na laboratórnu diagnostiku, ako aj na zobrazovacie vyšetrenia. Ak máme používať najmodernejšiu diagnostiku, musí byť dostupná a nelimitovaná. Preto žiadame zásadne prepracovať revíziu výdavkov pre zdravotníctvo“, dodal.

Viacerí analytici sa zhodujú, že do zdravotníctva bude musieť ísť viac peňazí, a to z viacerých zdrojov. „Situácia je neudržateľná, preto považujem za nevyhnutné zaviesť viaczdrojové financovanie a stanovenie nároku pacienta na balík bazálnej zdravotnej starostlivosti, ktorá je hradená zo zdravotného poistenia, a zdravotnej starostlivosti, ktorá v ňom nie je. Je to však náročný proces a jeho politická podpora je otázna“, priznáva M. Šóth.

Samotná ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková už v predvolebných diskusiách odmietala spoluúčasť pacientov. Podľa šéfa asociácie by však tzv. zajacovky mohli byť rýchlym a účinným riešením, ktoré by malo aj regulačnú funkciu a odbúralo množstvo neodôvodnených návštev lekára, tak ako to bolo aj v minulosti.

„Naším cieľom nie je prenášať bremeno na pacienta, ale za lepšie považujeme únosné poplatky s reguláciou okruhu pacientov oslobodených od poplatkov, ako ďalší rozvrat zdravotníctva. Musíme si uvedomiť, že ani množstvo vyspelých štátov nehradí celú zdravotnú starostlivosť“, dodal.

To, že pacienti v ambulanciách lekárov už teraz nechávajú nemalé sumy, potvrdzujú aj výsledky prieskumu spoločnosti Advance Institut Praha, podľa ktorého každý piaty pacient v ambulancii všeobecného lekára platil nejaký poplatok a spolu to bolo v priemere 10 eur za návštevu. „U špecialistov (okrem zubárov) platili nejaký poplatok až 4 z 10 pacientov a spolu to bolo v priemere 17 eur za návštevu“, uviedla Henrieta Tulejová z Advance Institutu. Ročne tak zaplatí jeden pacient na poplatkoch v ambulanciách všeobecných lekárov a špecialistov v priemere 64 eur. „Celkový ročný objem peňazí vybraných na poplatkoch dospelých pacientov len v ambulanciách tak zrejme predstavuje približne 280 mil. eur, k tomu ešte pacienti platia ďalšie zákonom stanovené poplatky, napríklad za lieky a zdravotnícke pomôcky“, dodala Henrieta Tulejová. Alarmujúce je, že viac ako tretina pacientov s nižšími príjmami odložila návštevu lekára len preto, že sa báli, koľko u lekára zaplatia, prípadne výška poplatku bola príliš vysoká. Na vysoké poplatky už dlho upozorňuje aj Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP), podľa ktorej zaplatia pacienti na priamych aj nepriamych poplatkoch ročne až dve miliardy eur.

V regiónoch sú poplatky v ambulanciách nižšie ako v Bratislave, prípadne nie sú žiadne. Napríklad v Prešovskom kraji väčšina lekárov špecialistov zatiaľ, podľa viacerých oslovených pacientov, poplatky nevyberá. Až na niektoré výnimky. „Odbor zdravotníctva Úradu Prešovského samosprávneho kraja eviduje predovšetkým výber tzv. manipulačných poplatkov určených na pokrytie prevádzkových nákladov ambulancie. Stretávame sa s nimi najmä u dermatovenerológov, a tieto poplatky sa pohybujú vo výške od 5 do 10 eur,“ informovala hovorkyňa PSK Dáša Jeleňová.

Dodala, že samosprávnemu kraju neprislúcha akýmkoľvek spôsobom regulovať výšku týchto poplatkov. Upozorňuje však, že ak lekár zaplatením takéhoto poplatku podmieňuje poskytnutie zdravotnej starostlivosti pacientovi, ide o neoprávnený výber poplatku.

Aj v Košickom kraji niektorí lekári vyberajú tzv. kompenzačné poplatky. „Evidujeme u viacerých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí majú uzavreté zmluvy so zdravotnými poisťovňami zavedenie poplatkov za energie, resp. kompenzačné poplatky. Poskytovateľov zdravotnej starostlivosti upozorňujeme, že ide o dobrovoľný poplatok, vyberaním ktorého nesmú podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti“, uviedla Anna Terezková, hovorkyňa Košického samosprávneho kraja.

Časť lekárov vyberá poplatky len za výkony, ktoré neplatia zdravotné poisťovne. „Vyberáme poplatky za konzultácie, ktoré nejdú cez poisťovne, a akupunktúru. O zvyšovaní poplatkov zatiaľ neuvažujeme“, spresnil neurológ MUDr. Vladimír Šafčák, PhD., MPH.

Naopak, MUDr. František Trebuňa z internej a gastroenterologickej ambulancie peniaze od pacientov nevyberá. „Nevyberáme žiadne poplatky ani príplatky za žiadne vyšetrenia plne uhrádzané zo zdravotného poistenia, ani za "vstup" do ordinácie, ani za "služby spojené s manažmentom pacienta" a podobné hlúposti, bez ktorých nemôže zdravotnícke zariadenie vôbec fungovať“, uviedol. Poplatky ani neplánuje v blízkej budúcnosti zavádzať. „A to napriek tomu, že pravdepodobne niet drahšie vybavenej ambulancie, ako sú gastroenterologické a kardiologické. Pravdepodobne niet ambulancie, ktorá má také vysoké fixné náklady na personál, dezinfekciu, sterilizáciu a zdravotnícky materiál ako gastroenterológ. Disponujeme najnovšou endoskopickou technikou, naše hospodárenie musí byť preto rozumné“, dodal. V budúcnosti síce nevylučuje viaczdrojové financovanie, ale „nemienime ho zavádzať svojvoľne v rozpore s aktuálne platnou legislatívou“.

„Nikto nepovedal, že sme povinní pracovať až do smrti v ordinácii a dať sa v budúcnosti ešte viac urážať platiacimi pacientmi, ktorí si myslia, že si za svoju prácu nezaslúžime odmenu. Aj lekár a sestrička sú ľudia, ktorí sú zamestnateľní aj iným spôsobom“, dodal.