ZVOLENÍ slovenskí EUROPOSLANCI: Kto bude mať veľký vplyv a kto bude IBA DO POČTU?

Kým na Slovensku sa víťazom eurovolieb stalo Progresívne Slovensko a len o kúsok predbehlo najsilnejšiu vládnu stranu Smer, Paríž už chystá predčasné voľby a v Berlíne po nich volajú. Vo Francúzsku totiž s prehľadom vyhralo krajne pravicové Národné združenie Marine Le Penovej s vyše 30 percentami hlasov. Koalícia, v ktorej je aj strana Obroda prezidenta Emannuela Macrona, nezískala ani 15 percent. Preto Macron občanom krajiny oznámil: „Rozhodol som sa, že vám dám znovu šancu rozhodnúť o budúcnosti nášho parlamentu vo voľbách.“ A termín predčasných volieb určil na 30. júna, druhé kolo bude 7. júla.

V Nemecku zvíťazili kresťanskí demokrati z CDU/CSU, keď im hlas dalo 30 percent voličov. Necelých 16 percent získala krajne pravicová AfD – Alternatíva pre Nemecko. Sociálnodemokratická strana SPD kancelára Olafa Scholza zažila niečo ako debakel, necelých 14 percent je najhorší výsledok pre SPD v celonemeckých voľbách. Vládne strany pri výbere europoslancov nebodovali, spolu dostali ani nie tretinu hlasov. Preto šéf bavorskej CSU Markus Söder vyhlásil, že nemecká „vláda v podstate skončila“ a mala by podľa francúzskeho vzoru vyhlásiť predčasné národné voľby. Nemecká vláda však odkázala, že nič také v tejto chvíli nezvažuje.

Na Slovensku podobný scenár nebude. Politológ Miroslav Řádek hovorí, že výsledky európskych volieb zvyčajne nemajú výrazný vplyv na domácu politiku členských štátov. „Rozhodnutie francúzskeho prezidenta je skôr výnimkou potvrdzujúcou pravidlo. Sila domácich politických strán na Slovensku je prirodzene daná výsledkami volieb do Národnej rady,“ podotýka Řádek.

Jedným dychom však dodáva, že „politické kádre“ najsilnejších strán budú teraz v Bruseli.
Progresívne Slovensko si so ziskom 27,81 percenta pripísalo jednoznačné víťazstvo, ale bývalý úradnícky premiér Ľudovít Ódor môže na domácej scéne chýbať. V počte preferenčných hlasov vyšiel zo sobotných volieb ako absolútny víťaz: dostal až 294 944 krúžkov. Smer, ktorému patrí druhé miesto so ziskom 24,76 percenta, zasa posiela do europarlamentu svoju najemotívnejšiu a najrevolučnejšiu tvár – Ľuboša Blahu. V pomyselnom súboji s Ódorom prehral, dostal o viac ako stotisíc krúžkov menej, ale vždy dokázal svojho voliča postaviť na nohy.

Istým prekvapením je vyše 150-tisíc preferenčných hlasov pre mladú pušku zo Smeru Erika Kaliňáka. Kým Ódor chce pokračovať vo svojom projekte „Ľudovej krčmy“ a chodiť po Slovensku a hovoriť o ekonomike ľudskou rečou, Kaliňák sa nemieni vzdať miesta šéfa poradcov premiéra Roberta Fica.

Do prvej päťky najúspešnejších kandidátov patrí aj Milan Uhrík z Republiky, ktorý sa do europarlamentu dostal druhý raz. Jeho hnutie pohorelo v národných voľbách, v európskych však zabodovalo. Uhrík si vyslúžil takmer 134-tisíc krúžkov. Predbehol o máličko aj služobne najstaršiu europoslankyňu Moniku Beňovú, ktorá dostala vyše 130-tisíc prednostných hlasov. K úspešným patrí aj Veronika Cifrová Ostrihoňová z PS so 117-tisíc preferenčnými hlasmi. Všetci ostatní poslanci získali menej ako stotisíc krúžkov.

Ako povedala Monika Beňová, Smer si bude hľadať frakciu, resp. európsku rodinu. „Prioritou je, že to musí byť frakcia, ktorá má silný sociálny rozmer,“ spresnila. Podmienkou však je, aby rešpektovala, že „na niektoré témy môžu mať jej sesterské a dcérske strany iný pohľad“. Podľa Řádka je ešte predčasné hovoriť o tom, aký vplyv budú mať slovenskí europoslanci.

ČO POVEDAL ODBORNÍK O POSLANCOCH SMERU, HLASU A PS? TO SA DOČÍTATE V NAŠEJ GALÉRII.

Naprieč jednotlivými krajinami zvíťazili strany združené vo frakcii Európskej ľudovej strany (EPP).

Hoci sa jednotlivé čísla môžu ešte meniť podľa dopočítavania hlasov v jednotlivých krajinách, tlačové oddelenie Európskeho parlamentu už oznámilo, že v 720-člennom pléne bude EPP patriť 185 mandátov, Socialistom a demokratom (S&D) 137, frakcia Renew Europe (RE) alebo Obnovme Európu obsadí 80 poslaneckých kresiel. Podľa informácií tlačového oddelenia Európskeho parlamentu pripadne Európskym konzervatívcom a reformistom 79 postov, frakcii Identita a demokracia (ID) 58. Ostatní, bez príklonu k politickej rodine, budú mať k dispozícii 54 kresiel, Zelení/EFA o dve menej. Nezaradeným bude patriť 46 mandátov a Ľavici 36.

Trojlístok ľudovcov, socialistov a liberálov bude mať dohromady 401 mandátov, čo je viac, ako je potrebné pri prijímaní nových zákonov. Viac kresiel však získali extrémni pravičiari a euroskeptici z ECR a ID, ktorí budú mať silu 137 kresiel. Jednotlivé frakcie sa sústredia na poslancov zo skupiny Ostatní, ktorí nie sú pričlenení k žiadnej európskej rodine.