Zuzana Poláčková: Materstvo sa dá s podnikaním skĺbiť

Ako ste sa dostali do Fashion TV?
– Vývoj Fashion TV v Česku a na Slovensku bol dosť rýchly. Minulý rok, keď som skončila školu, som uvažovala nad tým, že budem robiť niečo úplne iné, čo viac súvisí s mojou profesiou. S módou som už nechcela nič robiť a hovorila som si, že dieťa je pekný predel do reálnejšieho života. Jeden môj známy ma však oslovil, či by som nechcela spolupracovať s Fashion TV. To bol prvotný impulz. Mala som túto značku vybudovať. Tak som išla za svojím partnerom, ktorý celý život robí v médiách, aby zastrešil mediálnu časť a ja produkčnú. Takto sa to celé začalo. Priebeh bol veľmi rýchly. Od prvého stretnutia po podpísanie zmlúv prešlo iba pár týždňov. Založili sme spoločnosť a kúpili licenciu.

Čiže ste riaditeľka a máte nejaké vlastnícke práva…
– V podstate áno. Celá politika funguje tak, že Fashion TV začala predávať licencie do rôznych krajín. To znamená, že niektoré programy musia byť v jazyku tej krajiny, aby boli čo najbližšie k divákom. Sú to vlastne separátne televízie po celom svete. Máme vlastný satelit, vlastný vysielací stream, to znamená, že sme úplne samostatná televízia s rovnakým logom.

Kvôli práci sa stále presúvate medzi Prahou a Bratislavou, kde žijete?
– Už štyri roky v Prahe. Moja životná základňa, súkromná aj pracovná, je v Prahe. Máme tam aj základy firmy, ale kancelária je aj v Bratislave.

Váš partner vo Fashion TV je aj vaším životným parterom?
– Vtedy to bol aj môj životný partner. Teraz je to hlavne môj partner vo firme a otec nášho spoločného syna.

Takže ste sa rozišli?
– Je to teraz také...

Je možné stále spolupracovať, keď vám to neklape v súkromí?
– Nehovorila by som nič radikálne. Momentálne máme obdobie, že sa cítime hlavne ako rodičia a partneri vo firme. Keď máte s niekým dieťa, ste prepojení na celý život. A myslím si, že my sme prepojení veľmi pozitívnym smerom.

Máte dvadsaťsedem rokov, dvojročného syna a pracujete na svojej kariére. Bolo vaše tehotenstvo plánované?
– Moje tehotenstvo bolo jedno značne plánované. Prekvapili ma akurát emócie spojené s materstvom, kde milujete svoje dieťa viac ako čokoľvek iné. V mojom veku mali naše maminy už aj dve deti.

Je ťažké budovať si kariéru pri takom malom dieťati alebo to ani nevnímate?
– Určite je to ťažšie. Keď je človek aspoň priemerne emocionálne vyvinutý, tak mu musí byť jasné, že nie je príjemné budovať kariéru pri takom malom bábätku. Začala som pracovať, keď mal rok a pol, ale mám pocit, že som s ním veľmi málo. Mám výčitky, že nie som dobrá mama, taká, ako by som mala byť. Smolu mám v tom, že v Prahe nemám rodinu, chýbajú nám babičky. Závidím každej že ne, ktorá má blízko seba mamy, je to veľká pomoc. Výhodou je, že si môžem dovoliť opatrovateľku a nemusím mať Karolka v jasliach. Mám pre neho dve, ktoré mi pomáhajú.

Spomínali ste, že ste chceli robiť niečo iné, čo?
– Po tom, ako som skončila s modelingom, mala som svoju spoločnosť, kde som robila produkciu a styling, čiže som sa okolo módy motala dlho. Študovala som sociálnu prácu a psychoterapiu a ešte stále som v psychoterapeutickom výcviku. Keď som prišla do Česka, nastúpila som do detského transplantačného centra ako terapeut. Svoju kariéru som videla v tomto smere. Aj to tak stále cítim napriek tomu, že som v inom biznise. Keď budem mať úplne dokončené vzdelanie, nastúpim do nemocnice alebo do niečoho podobného.

Neuvažujete o vlastnom centre?
– Teraz pokračujem v ďalšom vzdelávaní, v ktorom sa terapeuti špecializujú na konkrétny smer a čoraz viac uvažujem nad vlastnou praxou. Práca v nemocnici vám dá neuveriteľné duševné uspokojenie. Takže záleží na tom, čo bu - dem musieť v živote riešiť. Ak rozmýšľate nad tým, že je síce pekné mať duševné uspokojenie, ale musíte platiť účty, tak je reálnejšia kariéra v terapii po vlastnej osi. Najradšej by som sa čo najrýchlejšie vrátila k tomu, čo ma bavilo najviac.

Kedy ste začali s modelingom?
– Už v šestnástich. Na strednej som mala ústretového pána riaditeľa. Potom som to robila prerušovane, pretože som išla na vysokú. V našej rodine bolo vzdelanie vždy prvoradé a teraz som rada, že to tak dopadlo. Skončila som asi v dvadsiatke.

Pomohol vám v modelingu váš exotický výzor? Predvádzali ste aj v zahraničí?
– Som trocha iný typ, ale vonku som nebola až taká ojedinelá. To bol môj najväčší zážitok. V zahraničí som prišla na jeden kasting, a keď som videla tie dievčatá, povedala som si, že som úplne nepodstatná, veď na svete sú také nádherné ženy. Pre modelky je cestovanie najlepší liek na vysoké sebavedomie. Prídete na to, že ste iba jednou z milióna.

V čom je rozdiel v modelingu predtým a teraz?
– Neviem to celkom posúdiť, lebo to už nerobím. Ale veľmi sa to zrých lilo, modelky sú na špici krátko. Je iba zopár stálic, pretože prílev nových tvárí je neuveriteľný.

Je to náročná práca?
– Nie je to žiadna kvantová fyzika a dievčatá ani neoperujú detské srdcia. Je to náročné pre tie, ktoré stále cestujú a každý deň sú v inom hoteli. Možno na sebavedomie. Keď vás rodičia stále podporujú v tom, aká ste krásna a ono to tak nie je. Vždy je niekto krajší, lepší, múdrejší. Nikdy som nemala o sebe prehnanú mienku. Možno keby som menej jedla a chcela dať do toho viac, bola by som niekde ďalej. Prvý šok som zažila hneď pri prvom cestovaní do zahraničia, keď som zistila, že nie som výnimočná.

Držali ste diéty?
– Keď som chcela mať 90 centimetrov cez zadok, musela som nejesť a veľa cvičiť, čo sa mi nikdy nechcelo. Keď som to robila, bolo to pre mňa utrpenie. Pri mojej výške 180 cm som mala asi 55 kíl. Lenže v modelingu nikdy nie ste dosť chudá.

Naozaj sa teraz vracajú oblejšie tvary alebo sa o tom iba hovorí?
– Normálne ženy by to asi chceli počuť, ale nie je to tak. Najvyššia móda nikdy nebude predvádzaná na plnších alebo väčších ženách, pretože modely nebudú na nich tak dobre vyzerať. Dôkazom toho je, že keď idete do obchodu, šaty na vešiaku alebo figuríne vyzerajú nádherne, a keď si ich kúpite, prídete na to, že na reálnej žene vyzerajú zle. Ale čo znamená, že je plnšia? Že nemá veľkosť 32, ale 34? To nie je plnšia. Ale nie všetky baby majú anorexiu. Mnohé to majú geneticky dané. Keď chce niekto robiť výškové práce, nesmie mať závraty, a keď chcú dievčatá robiť modelky, vedia, že musia byť štíhle. Jedna vec sú módne prehliadky, na ktoré verejnosť ani nepríde, a druhá médiami pestovaný kult štíhleho tela.

Stretli ste sa niekedy s nejakou svetovou modelkou?
– V Paríži na Fashion Week som stretla Naomi Campbell. Samozrejme, známych fotografov a stylistov. Ale to bolo už pekne dávno. Svet modelingu sa veľmi rýchlo mení. My sme už stará garnitúra. Keď sa stretneme, tak už iba spomíname na začiatky modelingu v Česku a na Slovensku.

Čo je Fashion TV Televízny kanál pre všetkých módnych nadšencov. Väčšina z príspevkov pochádza zo zahraničia, 40 percent z nich tvoria príspevky v slovenčine. Televízia si ich sama vytvára. Má vlastných moderátorov aj relácie. Väčšinu televízneho priestoru zapĺňajú témy, ktoré sa venujú móde, svetovým prehliadkam, najnovším trendom a životnému štýlu. Fashion TV môžete nájsť v ponuke káblových televízií.