ideoPrvý prezident samostatného Slovenska nás navždy opustil. Michal Kováč vo veku 86 rokov zomrel v Nemocnici sv. Michala. V tejto nemocnici ho hospitalizovali už v piatok 30. septembra na kardiologickej jednotke intenzívnej starostlivosti. Dôvodom boli kardiovaskulárne problémy.
"Pacient zomrel na zlyhanie srdca a aj napriek veľkej snahe sa ho zachrániť nepodarilo. Rodine vyjadrujeme úprimnú sústrasť." povedal pre Plus JEDEN DEŇ hovorca ministerstva vnútra Ivan Netík. Michalovi Kováčovi zlyhalo srdce dnes večer pred 20.00 hod. Jeho manželka Emília bola za ním v nemocnici okolo 17.00 hod a lekári ju na tragickú správu pripravili.

Bývalý prezident bojoval s podlomeným zdravím už niekoľko rokov. Na jeho zdravotnom stave sa výrazným spôsobom podpísala Parkinsonova choroba. Tento rok v marci ho museli dvakrát previezť do Ružinovskej nemocnice.

V piatok sa jeho stav opäť zhoršil, bola mu privolaná záchranka. Podľa záchrannej zdravotnej služby mal problémy s dýchaním a tachykardiu. Okolo piatej hodiny popoludní museli exprezidenta uviesť do umelého spánku. Jeho zdravotný stav však kolísal. Po víkendovom zlepšení došlo zas k zhoršeniu a lekári ho museli opäť uviesť do umelého spánku. Za prezidenta dýchali prístroje. Počas víkendu ho bola navštíviť aj jeho manželka Emília (83) synom Jurajom.
Reakcie politikov

Postoje a činy pána prezidenta Kováča nielen výrazne pomohli Slovensku pri oslobodení sa z osídiel pseudodemokracie a úpadku v období mečiarizmu, ale aj preukázal, aké dosahy môžu mať toľkokrát podceňované kompetencie prezidenta. „Aké dôležité je presadzovať hodnoty a morálne princípy a aké rozhodujúce je, kto vykonáva danú funkciu. Česť jeho pamiatke,“ uviedla expremiérka Iveta Radičová pre agentúru SITA v reakcii na dnešné úmrtie prvého prezidenta samostatnej SR Michala Kováča.

AKTUALIZOVANÉ Michal Kováč bojuje o život: Čo sa stalo bývalému prezidentovi?

Na túto smutnú správu zareagovali aj viacerí iní politici, napríklad europoslanec Ivan Štefanec (KDH). „Na Michala Kováča si budem spomínať nielen ako na prvého prezidenta samostatnej Slovenskej republiky, ale aj ako na človeka, ktorý sa nezľakol a v kľúčovom okamihu sa postavil na správnu stranu. Aj jeho zásluhou je dnes Slovensko súčasťou Európskej únie a NATO. Najviac ma mrzí, že ľudia, ktorí jemu a hlavne Slovensku ubližovali, si chodia bezstarostne po slobode,“ uviedol Štefanec na svojom facebookovom profile.

„Dôkaz, že hrdinom sa človek nemusí narodiť. Tvárou v tvár zlu sa nim človek aj môže stať,“ uviedol poslanec NR SR Miroslav Beblavý (nezaradený).

Podľa Ľubomíra Galka (SaS) „môže mu vyčítať hocikto hocičo, u mňa zostane zapísaný tým, ako sa postavil Vladimírovi Mečiarovi a mečiarizmu“.

Robert Fico, premiér: „Spájali nás vynikajúce medziľudské vzťahy – profesionálne i osobné. Rodine a blízkym Michala Kováča chcem vyjadriť svoju úprimnú sústrasť.“

Rudolf Schuster, exprezident: „Bol nielen prezidentom, ale aj mojím dobrým priateľom. Po revolúcii sme začínali spolu a mal som tú česť ho ako predseda parlamentu vymenovať za ministra financií. Potom ten dobrý vzťah pokračoval, aj keď bol prezidentom a ja som bol primátorom. Mali sme vždy veľmi dobrý vzťah, o to viac mi je to ľúto. Chcel by som rodine a pozostalým vyjadriť úprimnú sústrasť, pretože aj keď sme už verili, že to bude lepšie, nakoniec sa to skončilo opačne.“

Životopis

Prvý slovenský prezident Michal Kováč narodil sa 5. augusta 1930 v obci Ľubiša okr. Humenné

Vyštudoval Obchodnú akadémiu a Vysokú školu ekonomickú v Bratislave

Pôsobil ako asistent na Vysokej škole ekonomickej

Bol v službách Oblastného ústavu ŠBČS

1956-1989 pôsobil v bankovníctve

1965-1966 prednášal bankovníctvo na Kube

1967-1969 bol námestníkom Živnostenskej banky v Londýne

Do roku 1970 bol členom Komunistickej strany Slovenska

1978 -1989 bol vedecko-výskumným pracovníkom vo Výskumnom ústave pre financie a úver

Od roku 1987 prednášal na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej

V decembri 1989 sa stal ministrom financií Slovenskej republiky vo vláde národného porozumenia

V júni 1990 bol zvolený za poslanca Federálneho zhromaždenia do Snemovne ľudu

Z prvej vlády dobrovoľne odišiel 18. mája 1991 a v roku 1992 ho opätovne zvolili za poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia

15. februára 1993 bol zvolený ako kandidát HZDS za prezidenta Slovenskej republiky a úradoval do 2. marca 1998


OCENENIA

1994 v USA dostal Cenu Inštitútu pre štúdie Východ-Západ za mimoriadny prínos k medzinárodnému porozumeniu 

1994 dostal v Poľsku Veľký kríž za zásluhy o Poľskú republiku

1995 bol ocenený Americkou advokátskou komorou za prínos k budovaniu právneho štátu

1995 získal štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža, Rad Ľudovíta Štúra, Kríž Milana Rastislava Štefánika, Rad Andreja Hlinku a Pribinov kríž

1995 o ňom nakrútili film Jeden deň prezidenta. Vyrobila STV, scenár Vladimír Štefko, réžia Fedor Bartko

1997 mu poľský prezident udelil Rad Bieleho orla, veľmajster Zvrchovaného rádu Maltézskych rytierov Andrew Bertie mu udelil Maltézsky kolár za zásluhy a bulharský prezident mu „Orden Stará planina so šerpou“