ZNÁMY poslanec chce Žilinkovi KLEPNÚŤ PO PRSTOCH: Pozrite, ako s ním chce VYBABRAŤ!

Generálny prokurátor Maroš Žilinka (51) je tŕňom v oku pre viacerých členov vládnej koalície, odkedy v lete minulého roka rozhodol o zrušení obvinení bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, známeho konkurzného právnika Zoroslava Kollára či spoluzakladateľa finančnej skupiny Penta Jaroslava Haščáka. Využil na to paragraf 363 Trestného poriadku, ktorý generálnemu prokurátorovi umožňuje zrušiť nezákonné rozhodnutie polície alebo prokuratúry. Prokuratúra totiž v menovaných prípadoch konštatovala nedostatok dôkazov a nezákonnosť trestného stíhania. Pre nezákonné obvinenie Pčolinský aj Haščák žiadajú od štátu vysoké odškodné.

Odvtedy sa v koalícii čoraz častejšie skloňuje úprava alebo dokonca zrušenie sporného paragrafu 363. Žilinkovi členovia vládnej koalície (s výnimkou Sme rodina) vyčítajú, že zneužíva svoje právomoci, prepúšťa z väzby prominentov, a tak brzdí boj proti korupcii. Odvolávajú sa na to, že vláda sa aj vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že preskúma zúženie právnej úpravy paragrafu 363 Trestného poriadku tak, aby zodpovedala pôvodnému zmyslu. Opozícia si naopak myslí, že vládnej moci len prekážajú rozhodnutia, ktoré nezapadajú do ich želaní a predstáv.

Žilinka akýkoľvek pokus o zmenu legislatívy považuje za politicky motivovanú snahu o ovládnutie spravodlivosti. Podľa jeho slov generálny prokurátor by bol bez tohto oprávnenia len štatistom. „To je jednoducho suchý fakt. Neostalo by mi iné, len konštatovať porušenie zákona s dôvetkom, že vzniknutú nezákonnosť nemôžem reparovať,“ zdôraznil ešte v septembri minulého roka Žilinka. Už v tom čase sa predseda parlamentu Boris Kollár vyjadril, že zrušenie paragrafu 363 je pre hnutie Sme rodina „červenou čiarou“. Strana doteraz bojuje za to, aby sa paragraf 363 nezmenil a generálny prokurátor mal oprávnenie zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak ním bol porušený zákon. Šéfa prokuratúry v súvislosti s využitím paragrafu 363 sa zastal aj poslanec Peter Pčolinský. Svojich kolegov z NR SR sa viackrát verejne pýtal, kto z nich je trestný právnik s praxou, aby sa mohol odborne vyjadrovať, dokonca bez znalosti spisov a dôkaznej situácie.

O obmedzenie právomocí generálneho prokurátora sa v minulosti snažil poslanec SaS Alojz Baránik. V novembri minulého roka, bez súhlasu koalície podal návrh na zmenu paragrafu 363. Odborníci vtedy vyhodnotili jeho návrh ako nekompetentný. Hlasovalo zaň však len 55 poslancov. Baránik dokonca kontroval s tým, že Žilinka by mal byť odstránený z funkcie cez ústavnú väčšinu alebo „inak“.

Článok pokračuje na ďalšej strane!

Aktuálne sa o oklieštenie právomocí generálneho prokurátora usiluje nezaradený poslanec Tomáš Valášek z mimoparlamentného Progresívneho Slovenska (PS). Začiatkom apríla podal do Národnej rady svoj návrh zákona. „Spôsob, akým politická garnitúra a generálny prokurátor používajú § 363, je pre dôveru ľudí v právny štát katastrofálny. Väčšina ľudí správne vníma rozhodnutie generálneho prokurátora Žilinku zastaviť paragrafom 363 vyšetrovanie Vladimíra Pčolinského ako čisto politickú prácu,“ povedal Valášek pre náš denník.

Podľa poslanca PS pre vládu, ktorá prišla k moci so sľubmi vrátiť dôveru v právny štát, je vymenovanie Maroša Žilinku a jeho násobné použitie paragrafu 363 fiaskom. Valášek nesúhlasí so zrušením sporného paragrafu, lebo podľa jeho slov má svoj význam. Pokladá však za potrebné jasne nastaviť okolnosti, za ktorých použitý nemôže byť, zároveň zaviesť mechanizmus opravy. „Chceme dať nádej voličom, že nie každý pristupuje k § 363 spolitizovane ako Sme rodina, alebo s tak hrubým citom ako SaS, ale je tu aj citlivejšie riešenie,“ vysvetľoval.

O podanom návrhu zákona a prípadnej jeho podpore sme sa informovali aj u šéfov koaličných klubov. Poslanec za Sme rodina Peter Pčolinský hneď na začiatku zdôraznil, že návrh zákona Tomáša Valášeka nebol zaradený na rokovanie schôdze, lebo ešte neprebehla šesťmesačná lehota od zamietnutého návrhu Alojza Baránika v tej istej veci. „Podal to v rozpore s rokovacím poriadkom, a preto to nemohlo byť zaradené na schôdzu,“ upozornil Pčolinský. Bližšie sa však k téme vyjadriť nechcel. Valášekovi odkázal, že by si mal naštudovať rokovací poriadok. Na otázku, čo si myslí o tom, že niektorí poslanci veľmi proaktívne riešia úpravu paragrafu 363, reagoval slovami: „Je to sebaprezentácia, lebo je to zaujímavá téma“.

Poslanec Za ľudí Juraj Šeliga naopak súhlasí s názorom, že § 363 treba upraviť, a to takým spôsobom, aby bolo úplne jasné, v ktorých situáciách sa môže alebo nemôže použiť. „Je dôležité vymedziť jasné hranice, aby nedochádzalo k dezinterpretáciám,“ uviedol pre náš denník s tým, že zahlasoval za Baránikov návrh, a tak by zahlasoval aj za návrh Valášeka. „Myslím si, že generálny prokurátor má veľmi široké právomoci a je dôležité, aby bolo úplne jasne stanovené, že o vine a nevine rozhoduje súd a nikto iný,“ povedal.

Článok pokračuje na ďalšej strane!

Na názor sme sa pýtali aj Alojza Baránika (SaS). „Je to lepšie ako nič, a podporil by som to,“ reagoval s poznámkou, že návrh Valášeka nepokladá za taký dobrý, akým bol ten jeho. „V druhom čítaní by sa to prípadne dalo vylepšiť,“ podotkol ďalej. „Úpravu paragrafu 363 považujem za dôležitú preto, aby sme sa nedostali do situácie, že generálny prokurátor ako osoba, ktorá v podstate nezodpovedá nikomu, tzv. kabinetným spôsobom (to znamená neverejne), bez akejkoľvek možnosti kontroly rozhodne o tom, či niekto je vinný alebo nevinný,“ vysvetľoval. V aktuálnej situácii vytýkal nedostatok transparentnosti v procese.

Valášekov návrh narazil na odpor u odbornej verejnosti, napríklad u dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduarda Burdu. „Ustanovenie § 363 Trestného poriadku ukladá generálnemu prokurátorovi povinnosť zrušiť nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie vydané na základe nezákonného postupu. Preto principiálne nemôžem súhlasiť s jeho akýmkoľvek obmedzením, pretože prokurátori a policajti majú konať zákonne, v ideálnej spoločnosti dokonca spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o ich zákonnom konaní," uviedol pre náš denník.

"Pripomínam tiež, že ak je takto v prípravnom konaní zrušené rozhodnutie, je možné celý postup zopakovať, ale tentoraz urobiť úkony v súlade so zákonom. Súdny prieskum rozhodnutia generálneho prokurátora považujem za vmiešavanie sa do kompetencií fungovania prokuratúry, ktoré prinesie len viac neistoty do právneho systému a to najmä preto, že predkladateľ návrhu si zjavne zmýlil úlohu policajtov a prokurátorov, ktorí v prípravnom konaní nie sú stranou sporu, ale zástupcovia štátnej moc, a preto sa nemajú čo odvolávať na súd, že im nadriadený zástupca štátnej moci zrušil rozhodnutie. To je také isté, akoby sa úradník na ministerstve dovolával na súde zrušenie uznesenia vlády, ktoré ho zaväzuje a bolo by v rozpore s jeho predstavou," vysvetľoval ďalej Burda. Celý názor odborníkov na návrh zákona od Valášeka nájdete v galérii!

VOJNA v prokuratúre? ŽILINKA poriadne vypenil: TOTO je zákerný a ničím nepodložený útok!

ŠOK! Žilinka sa ozval o FICOVOM PRÍPADE: Na jeho slová LIPŠIC len tak NEZABUDNE!

ŽILINKA najnovším statusom VYRÁŽA DYCH: Slovami o pomoci UKRAJINE schladil mnohých Slovákov