Moderátor Bielik PREZRADIL NEČAKANÉ detaily o POLITIKOCH: Ktorí dvaja sa u mňa NECHCÚ STRETNÚŤ!

Začnem tým, čo posledné dni šokovalo vašich fanúšikov. Zverejnili ste totiž správu, ktorú vám poslal podnikateľ z Pezinka a ktorou ostro dourážal vašich rodičov. O čo presne išlo?

- Neviem. Ja naozaj netuším, pretože to bola taká brutálna reakcia... a ja neviem, na čo. Ten pán tam vôbec nespomínal moju prácu v televízii. Prišlo to ráno, myslím o 1 hodine a 54 minúte, tak neviem, v akom stave bol ten človek. Ale v akomkoľvek stave je, tak by si mal aspoň čiastočne uvedomovať, čo píše a komu to píše a hlavne prečo to píše. A toto si ten pán zjavne neuvedomil. Ja absolútne nechápem, odkiaľ a za čo si moji rodičia vyslúžili takýto útok. 

Stretli ste sa s niečím podobným prvýkrát?

- To, že je niekto nespokojný so štýlom môjho moderovania alebo je nespokojný s mojím prejavom, či už hlasovým alebo rečovým, je bežná vec. Uvedomujem si, že tým, že som na obrazovke od pondelka do štvrtka, v podstate každý týždeň už od roku 2007, tak dobre, niektorí ľudia napíšu nejakú reakciu. Veľmi si vážim, keď ma niekto upozorní na chybu, že som uviedol nesprávny údaj, pomýlil sa v nejakom mene, tak to mám veľmi rád, lebo stále sa chcem zlepšovať. Že sa niečo na mne ľuďom nepáči... tak na to neviem reagovať, lebo som, aký som. To, že ma každý nemusí mať rád, je normálne.

Spomenuli ste, že niektorí diváci nie sú napríklad spokojní s vaším hlasovým prejavom. 

- To je bežná vec, to sa stáva každému. Mne tiež nie je každý sympatický. Pokiaľ je to v takejto rovine, tak dobre, aj keď neviem, čo s tým mám robiť. No potom sú také pomerne vulgárne vyjadrenia, ktoré nie sú ani konštruktívne a človeku len pokazia deň. Snažím sa to nedočítať do konca, respektíve zablokovať toho odosielateľa. 

Vulgárny útok na vašich rodičov bol však niečo úplne iné. 

- Poviem to úplne otvorene. Keď mi chce niekto ublížiť, tak môže, a to bez problémov, pretože som veľmi citlivý na svojich rodičov a na svoju rodinu. A ktokoľvek, kto mi chce ublížiť – a prehlasujem to verejne – nech zaútočí na mojich rodičov. Ublíži mi to, veľmi ma to bude trápiť... a ťažko sa mi o tom vôbec hovorí. Som v situácii, keď mama na tom nie je vôbec dobre, a som v situácii, keď dennodenne musím brániť otcove diela pred krádežou či zneužívaním. A keď ste sa pýtali na politikov, tak sme podali trestné oznámenie na stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, jej členovia uverejnili otcovu fotografiu „mirnix – dirnix“ na svojej stránke a teraz odmietajú za to prevziať zodpovednosť. Takže denne riešim aj toto, napriek tomu, že môj otec je mŕtvy od mojich deviatich rokov, mám túto agendu na starosti. Riešim napríklad aj výstavu jeho fotografií, ktorá teraz beží na školách. A potom mi niekto napíše, že otec bol taký alebo onaký a mama bola taká a onaká, tak áno, ublíži mi to. Neviem to zmeniť, neviem sa proti tomu brániť. 

Brániť sa dá, môžete napríklad podniknúť nejaké právne kroky. Uvažujete o takomto niečom?

- Tento konkrétny prípad budem riešiť s právnikom u nás v televízii. Nemienim to nechať len tak, keďže to prekročilo akúkoľvek úroveň, kam ešte môžeme klesnúť. Človek si myslí, že už je na dne – a potom, keď dostane takýto e-mail, zistí, že dno je ešte hlboko, hlboko nižšie. Akokoľvek by som sa chcel zbaviť takýchto vecí a už sa nimi nezaoberať, tento konkrétny prípad už nenechám tak.

A nespojili ste si to s nejakou reláciou alebo vaším vysielaním, po ktorom mohla prísť taká vulgárna reakcia?

- Neviem, to už by som si len domýšľal. Tie relácie, ktoré som posledný týždeň mal, sú zverejnené v našom archíve. Mohla to byť reakcia na niektorú... ale na ktorú a prečo, neviem. Či to bola reakcia na Petra Pellegriniho, Máriu Kolíkovú, odborníkov, lekárov, to naozaj netuším. Viem, že je vypätá situácia, že je to spoločensky veľmi náročné, ideme do veľmi ťažkých rozhodnutí a ja ich musím komunikovať, lebo robím dennodennú publicistiku. To znamená, o čom sa v spoločnosti rozpráva, to musím v relácii mať a ten, kto to rozpráva, by tam mal byť tiež. Takže potom sa na mňa ľudia možno hnevajú a myslia si, že niekoho preferujem a podobne. 

Áno, aj verejne vám vyčítajú, že nahrávate niektorým politickým stranám. 

- Raz som v jeden deň dostal komentáre, že som ficovec, a zároveň, že som matovičovec. Tak naozaj neviem, čo si mám z toho vybrať. Ale ono je to vraj tak, že keď vám nadávajú obidve strany, robíte to dobre. 

Vy ste sa počas kariéry stretli s mnohými politikmi. Kto na vás najviac zapôsobil z pohľadu dobre zvládnutého politického remesla?

Pokračovanie článku nájdete na nasledujúcej strane.

Vy ste sa počas kariéry stretli s mnohými politikmi. Kto na vás najviac zapôsobil z pohľadu dobre zvládnutého politického remesla?

- Favorita určite nemám. Každý politik má iné kvality. Ak by som mal hovoriť o osobných preferenciách, tak nemám rád umelosť, strojenosť, prílišnú štylizáciu. Politici, ktorí ku mne prídu s naučenými textami, frázami či dokonca gestami, to väčšinou vyčerpajú za prvé tri minúty a potom sa aj tak musia vrátiť k tomu prirodzenému, ľudskému. Lebo to sa dá veľmi rýchlo prehliadnuť a veľmi rýchlo sa dá dostať za tú hranicu. Takže čokoľvek sa učia, naučia, tak pokiaľ nie sú autentickí, nevyzerajú v diskusii dobre. Ale sú aj politici, ktorí to chcú mať naučené. 

Konkrétne kto?

- Títo mladí, ktorí teraz prichádzajú. Akoby bolo predpokladom dobrej komunikácie a vystupovania absolvovanie nejakých školení. Som v údive, keď vidím tých kvázi školiteľov, mediálnych mágov, ktorí sa tvária, že vedia, o čom hovoria, vedia, ako to má vyzerať… a ešte to chcú naučiť aj mladých ľudí, ktorí sa často ocitnú pred kamerou prvý- či druhýkrát. Nehovorím, že by si to nemali skúsiť, natrénovať, len vravím, že to musí vyznieť prirodzene, lebo potom je to umelé, strojené. 

Je pravda, že politici sa inak správajú pred kamerami a inak, keď sa vypne červené svetlo?

- Niečo iné je masová komunikácia, niečo iné osobná. Pri masovej hovoríte k obrovskému množstvu ľudí, musíte aj patrične voliť slová, aby to neboli slová extrémne, aby to neurazilo určitú časť ľudí. Takže vtedy hovoríte prirodzene inak. Aj keď politici si to uvedomujú... no nehovorím, že si po nahrávaní hneď padnú do náručia. Ono je to aj tým, že niekedy idú aj do tretej relácie k tej istej téme tí istí politici. Už to majú ako keby nacvičené. Samozrejme, tí, ktorí sú zarytí oponenti, sa ani nechcú stretnúť pred reláciou, nepodajú si ruky. 

Napríklad?

- To, čo viem určite, že kto s kým si odmieta sadnúť, je predseda Smeru s ministrom financií. Myslím, že k tomuto duelu príde až niekedy pred voľbami.

Chceli by ste moderovať tento duel?

- Určite áno. Každý z tých pánov má svoju prirodzenú inteligenciu. Pravidlá v diskusiách sú jasne dané a nemyslím si, že by prišlo na nejaké „fyzično“. Ale momentálne viem, že to určite nie je možné. Myslím si, že obaja páni si to nechávajú na predvolebné obdobie, keď už budú musieť. No myslím si, že aj tam budú špekulovať, aby sa nestretli.

Niektorí sa zasa, naopak, stretnú radi. Zažili ste aj to, že sa politici dohodli pred začiatkom vysielania, o čom budú komunikovať, kto komu nahrá a podobne?

- Nebol som svedkom, že by sa vyslovene dohadovali. Akurát viem, že ak je to už druhá či tretia relácia v poradí, v rovnakom zložení a k rovnakej téme, už si argumenty poznajú a sú schopní nahrať jeden druhému na smeč. 

Vy ste už spomenuli, že pred voľbami sa politici menia. Neodmietajú pozvánky do diskusií, ponuky na rozhovory. Po voľbách sa to u niektorých politikov vráti do starých koľají a s novinármi prestanú komunikovať. Je niekto podľa vás na našej politickej scéne v ignorancii novinárov číslo jeden?

- Myslím si, že veľký deficit je na strane prezidentky. Občas dá individuálny rozhovor, no čo je podľa mňa absolútny nedostatok, je to, že pri svojich vystúpeniach nedáva novinárom možnosť otázok. Je jediný politik, ktorý vám neumožní klásť otázky. Nerozumiem prečo. Ani nehryzieme, aj sa vieme slušne správať, aj prídeme slušne oblečení do prezidentského paláca, no ona sa nám otočí chrbtom a odchádza. To je také nepochopenie toho, čo prezident má a nemá. Samozrejme, uvedomujem si, že prezidenti boli rôzni a niektorí dávali rozhovory radšej a iní menej, no to nemá byť osoba zaliata v skle, ktorá odpovedá len vtedy, keď chce odpovedať a keď si ona určí. My máme priamo voleného prezidenta, ktorý je volený priamo občanmi, a očakáva sa, že sa tak bude aj správať. Že nie je zaliaty v skle, akoby za clonou svojich poradcov. Pani prezidentka ani nevstupovala do úradu s týmto imidžom kovaného politika. Myslím si, že chcela byť ľudovejšia, tak prečo sa otáča chrbtom novinárom?

Asi to viete porovnať aj s predchádzajúcimi prezidentmi.

Pokračovanie článku nájdete na nasledujúcej strane.

Asi to viete porovnať aj s predchádzajúcimi prezidentmi.

- Na verejných vystúpeniach neumožní otázky. Napríklad prezident Andrej Kiska, keď už nejaké vystúpenie mal a prišiel z Popradu, tak umožnil otázky. Prezident Ivan Gašparovič dokonca chodil do diskusií a viem, že sme ho mali v relácii. No každý má právo nastaviť si svoju komunikačnú politiku. Pani prezidentka, len čo príde pred novinárov, ktorí tam majú bežiace kamery, zapnuté mikrofóny, neumožní im otázky. To si myslím, že je faux pas. 

Vy konkrétne ste volali pani prezidentku do vašej relácie a odmietla účasť?

- Nie. Ja nemám ten typ relácie, kde by som dal pani prezidentku. Ja robím aktuálnu publicistiku a to predsa nie sú  len prezidentské témy. 

Ignorovanie otázok od novinárov nie je ojedinelý úkaz zo strany našich politikov. Robieval to aj expremiér Robert Fico. Napríklad ani vicepremiérka Veronika Remišová často konkrétne neodpovie a otázke sa vyhne. Je ešte niekto, s kým máte problém ako novinár komunikovať alebo dostať požadované vyjadrenie?

- Odpustite mi, že budem osobný, ale kedysi bola anketa Hovorca roka a popritom aj anticena, tzv. Malina. Ak by sa udeľovala táto anticena, určite by ju odo mňa dostala hovorkyňa ministerstva kultúry, ktorá jednoducho nezdvihne telefón. To som ešte nezažil. A tie odpovede prichádzajú rádovo v dňoch. Keď pozývam do relácie kohokoľvek z ministerstva kultúry, vyjadria sa, že dobre, o dva týždne. A to sú okolnosti, za akých sa nedá robiť taká relácia, akú mám ja. Pritom tých tém, ktoré sa týkali ministerstva kultúry, bolo veľa. Od týchto dám by som očakával trošku menej dbania o vonkajší imidž... akoby sa báli obhájiť svoje názory. Na jednej strane tu hovoríme o tom, že tu máme málo žien v politike a že by sa ich hodilo viac – s čím ja určite súhlasím – na druhej strane keď ich tam máme, vidíme súboj pani Remišovej s pani Kolíkovou, ktorý je miestami až negustiózny, a vidíme, ako sa pani prezidentka otáča  chrbtom k novinárom. Ja osobne mám veľký problém s ministerstvom kultúry, kde ministerka absolútne nechodí do diskusných relácií, čo teda sčasti chápem, lebo má malé dieťa. No je to vždy otázka rozhodnutia, čo chcem robiť. Osobne si pamätám, že pri viacerých kauzách sme ju pozývali a často ani neprišla reakcia. 

Podľa vás teda najmenej komunikačne zručná je ministerka kultúry pani Natália Milanová. 

- Je to také zvláštne, od ministerky kultúry by sme očakávali, že bude pani slova a elegancie. Nezažil som ešte takúto neflexibilnú komunikáciu niektorého z ministerstiev. 

Ste známy moderátor, vašimi hosťami už boli viacerí politici. Ak by ste mohli odmoderovať diskusiu dvoch alebo viacerých domácich politikov, ktorí by to boli?

- Dobré by bolo, keby sa znížilo alebo vyriešilo napätie medzi Richardom Sulíkom a Igorom Matovičom. Myslím si, že to je alfa a omega momentálnych problémov v koalícii. 

Myslíte si, že by ste boli mediátorom?

- Nechcem byť mediátor, chcem, aby si to konečne vydiskutovali alebo dohodli, alebo šli od seba. Vytvárajú v spoločnosti napätie, ktoré sa nedá akceptovať. Čokoľvek sa stane, pri iných vládach by to bolo škandálom, no tu to vyšumí, najmä teda medzi nimi. A potom sa tu robia zvláštne kompromisy. Teraz to vidíme pri tom dôchodcovskom príspevku, kde to nemá ani hlavu, ani pätu, nepodobá sa to na pôvodný návrh. Toto by bola, myslím si, najaktuálnejšia diskusia, ktorá by pokojne mohla trvať aj hodinu alebo hodinu a pol. To, čo by som tam ja strážil, by bola odbornosť, a nie rétorické cvičenia. Určite by som tam nastavil časomieru tak, aby páni museli byť nejakým spôsobom limitovaní v takých tých populisticko-nevecných vyjadreniach. Paradoxne by to nebola diskusia koalície a opozície, ako to väčšinou býva. Ak by sa mi podarilo spraviť diskusiu Igora Matoviča a Richarda Sulíka – a teraz ste mi vnukli myšlienku, že sa o to pokúsim – tak by to bola veľká výzva. 

V televízii TA3 už pôsobíte takmer 20 rokov, ale novinárom ste oveľa dlhšie. Kde ste pôsobili predtým?

- Do TA3 som prišiel z televízie Markíza, kde som robil zahraničného reportéra, keďže mi to ide dobre s jazykmi. A Zdeněk Šámal, ktorý ma prijímal do TA3, sa ma spýtal, či by som nechcel ísť do domáceho spravodajstva. Bolo to pre mňa nečakané, ale chopil som sa príležitosti. Bola to taká kombinácia odchodu z televízie Markíza a zároveň novej výzvy. 

Teda domáca politika nebola vaša srdcovka a predtým ste sa jej nevenovali?

- Venoval som sa najmä športu, keďže som športovec alebo sa teda zaňho považujem (úsmev).  A potom zahraničnej politike. Pamätám si, že na prvých tlačovkách som musel veľmi dávať pozor, aby som vedel, o čom sa hovorí.

Asi ste si museli naštudovať všetky súvislosti, ktoré sa týkajú domácej politiky.

- Ja nie som študijný typ, ja sa učím skúsenosťami. Na začiatku to nebolo bohviečo, ale každou ďalšou skúsenosťou som sa učil a postupne som sa do toho dostal. 

Prečítajte si tiež:

• Politici ľuďom zmrazili príplatky a dávky: Ich kráľovské platy od januára ešte PORASTÚ!
• Gröhling si vianočnú výzdobu fakt užíva: Neprepískol to s toľkými stromčekmi?
• Budete sa REHOTAŤ: Vtipkári sa pustili do Fica, Matoviča a kruto si to odniesla aj Čaputová