Známa EXPOLITIČKA skončila V PUTÁCH: Čo sa dialo v Budapešti? Reakcia ministra KORČOKA

Dramatické chvíle prežila Zuzana Kondrlíková Plháková ešte vlani v septembri, ale sporný prípad pokračuje doteraz. Loď so slovenskou štátnou vlajkou, na ktorej sa plavila, zakotvila 4. septembra 2021 v prístave v Budapešti. O polhodinu expolitičku obkľúčila desiatka ozbrojených maďarských policajtov. „Mali útočné pušky AK-47, nasadili mi putá a odviedli ma z paluby lode. Bez predchádzajúcej výzvy či varovania. Bol to nezákonný, bezdôvodný, neprimeraný a nečakaný útok polície,“ opisuje.

Vyľakanú ženu odviezli na policajnú stanicu. Je pochopiteľné, že chcela advokáta a tlmočníka, keďže nehovorí po maďarsky. „Žiadala som o nich maďarských policajtov aj slovenské veľvyslanectvo v Budapešti. Nášmu konzulátu som vysvetlila, že ma zadržali bez dôvodu, ani mi nepovedali, prečo mi nasadili putá a prečo ma eskortovali na policajnú stanicu. Že mi odopierali tlmočníka i advokáta a hrubo ma slovne osočovali pre slovenskú štátnu príslušnosť. Vysvetľovala som im, že som vystavená psychickému aj fyzickému násiliu,“ hovorí o telefonáte na konzulát.

Na našom veľvyslanectve hovorila so Zuzanou Miškólciovou, ktorá sa jej mala predstaviť ako konzulka. Prisľúbila jej konzulárnu pomoc, ale ostalo vraj iba pri sľuboch. „Mám za to, že kompetentní pracovníci veľvyslanectva mali povinnosť konať a poskytnúť pomoc, keď sa dozvedeli, že slovenskému štátnemu príslušníkovi bolo odopreté základné právo na tlmočníka,“ vysvetľuje Kondrlíková Plháková, ktorá je vyštudovaná právnička a v tejto oblasti aj pôsobí. Zarazilo ju, že napriek prísľubu sa naše veľvyslanectvo nepokúsilo zabezpečiť jej právo na tlmočníka a advokáta a ani sa neprišlo osobne presvedčiť o situácii napriek tomu, že ho o to opakovane žiadala.

Keď sa Zuzana Kondrlíková Plháková sťažovala na postup konzulky, tá v zápisnici z vyšetrovania na ministerstve zahraničných vecí uviedla, že sa spoľahla na maďarské orgány činné v trestnom konaní, že zabezpečia uplatnenie práv zadržanej Slovenky. „Nechápem, ako si to mohla myslieť, keď som jej opakovane v telefonických rozhovoroch zdôraznila, že sú mi moje práva maďarskou políciou odopierané,“ hovorí expolitička. „Upozornila som ju aj na to, že ma z polície prevážajú do nemocnice. Tam mi násilím odobrali krv,“ dodáva.

Po šiestich hodinách Zuzanu Kondrlíkovú Plhákovú prepustili. Bez toho, aby jej povedali dôvod šokujúceho zadržania. Ten nepozná doteraz! Podala sťažnosť a v apríli tohto roka jej maďarská generálna prokuratúra potvrdila, že príslušníci maďarskej polície sú vyšetrovaní ako podozriví zo spáchania trestného činu za jej napadnutie ako organizovaná skupina.

O to viac ju mrzí, že jej nepomohol náš konzulát, keď sa ocitla v strese na policajnej stanici. Navyše minister zahraničných vecí Ivan Korčok, ako Kondrlíková Plháková uvádza, v Národnej rade SR vyhlásil, že v jej prípade veľvyslanectvo konalo profesionálne. „Nechápem, ako môže toto povedať človek, ktorý sa označuje ako odborník na diplomaciu. Pripomínam mu listiny a dokumenty týkajúce sa ochrany ľudských práv, ktoré sa vzťahujú aj na môj prípad – či už je to Charta základných práv Európskej únie, alebo Listina základných práv a slobôd, alebo zákon č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe, alebo Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch,“ vymenúva Kondrlíková Plháková dokumenty, podľa ktorých naše veľvyslanectvo v jej prípade zďaleka nepostupovalo správne.

Pripomína desivý prípad, keď Slovák v cudzine doplatil na postup mužov zákona smrťou. „Hovorím o neprimeranom policajnom zásahu voči pánovi Chovancovi v Belgicku,“ konkretizuje. Slovák Jozef Chovanec († 38) zomrel v roku 2018 po zásahu belgickej polície. Zábery, ako brutálne ho muži zákona bili, sa objavili až o dva a pol roka. Slovensko žiada belgické úrady o dôkladné vyšetrenie prípadu.

Expolitička podala niekoľko sťažností na Veľvyslanectvo SR v Maďarsku i na ministerstvo zahraničných vecí. „Nakoniec ministerstvo všetky sťažnosti bez dôkazov zamietlo a nepravdivo obvinilo dvoch slovenských štátnych príslušníkov, jeden som ja, zo spáchania trestných skutkov, ktoré sa však preukázateľne v Maďarsku nestali!“ rozhorčuje sa.

Ako nám vysvetlila, podľa vyjadrenia ministerstva mali spomínaní dvaja Slováci poškodiť niekoľko lodí v prístave v Budapešti, čo ona rázne odmieta. Nikto ich z toho ani neobvinil. Nepravdivú verziu, pripomína Kondrlíková Plháková, mali šíriť pracovníci ministerstva aj medzi poslancami Národnej rady, ktorí sa o prípad zaujímali.

Expolitička sa domnieva, že tak konali zrejme preto, aby prekryli vážne odborné zlyhanie kompetentných a aby sa ministerstvo vyhlo vyvodeniu zodpovednosti pre neposkytnutie konzulárnej pomoci voči predstaviteľom veľvyslanectva vedenom Pavlom Hamžíkom. „Takýmto konaním mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu ohovárania. Som preto pripravená podať trestné oznámenie,“ hovorí Zuzana Kondrlíková Plháková.

Od Ivana Korčoka žiada verejné ospravedlnenie za šírenie klamstiev o prípade ministerstvom zahraničných vecí a jeho demisiu za odborné pochybenie v rezorte pod jeho vedením. „Je hrozné, čo som si musela vytrpieť od maďarských policajtov. Ešte horšie však je, že mi slovenské veľvyslanectvo odmietlo v núdzi pomôcť,“ dodáva roztrpčene.

Mrzí ju to o to viac, že všetky jej sťažnosti ministerstvo zamietlo ako neopodstatnené, pričom o všetkých rozhodnutiach bol minister Ivan Korčok ňou písomne informovaný. A oncom júna na stretnutí slovenských veľvyslancov a veľvyslankýň u prezidentky Zuzany Čaputovej zdôraznil, že ich hlavnou úlohou je presadzovať záujmy Slovenska a jej občanov. „Samozrejme, v popredí fungovania našich veľvyslanectiev vo svete všade tam, kde pôsobíme, je aj pripravenosť pomôcť našim občanom, keď sa ocitnú v núdzi,“ povedal vtedy minister.

Na zarážajúci prípad sme sa pýtali priamo ministerstva zahraničných vecí. Zaujímalo nás, či postup pracovníkov nášho veľvyslanectva v Budapešti považuje za korektný a správny. „Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR riadne a objektívne prešetrilo početné podnety pani Zuzany Kondrlíkovej Plhákovej a s výsledkami bola riadne oboznámená. Napriek opakovaným podnetom pani Kondrlíkovej Plhákovej bolo náročné z ich obsahu zistiť, v čom presne malo spočívať porušenie povinností ministerstva a jeho zamestnancov. Postup pracovníkov nášho veľvyslanectva v Budapešti bol v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky a nebolo zistené žiadne porušenie povinností z ich strany," napísali nám z tlačového odboru ministerstva zahraničných vecí. „Zároveň uvádzame, že naše zastupiteľské úrady postupujú pri poskytovaní konzulárnej asistencie občanom SR v núdzi rovnako a profesionálne, avšak nie je možné zabezpečovať všetky požiadavky každého občana či občianky podľa ich predstáv. Pri zabezpečovaní konzulárnej ochrany je tiež nevyhnutná aj primeraná súčinnosť osôb, ktorým sa táto ochrana poskytuje. Na druhej strane aj občania SR si musia byť vedomí, že pri pobyte v cudzine sú povinní dodržiavať miestne právne predpisy a v prípade podozrenia z ich porušenia musia strpieť konanie v súlade s právnymi predpismi príslušného štátu," upozornil tlačový odbor ministerstva.

Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch, ktorým argumentuje aj Zuzana Kondrlíková Plháková, okrem iného stanovuje, že konzulárni úradníci majú právo navštevovať štátnych príslušníkov vysielajúceho štátu, ktorí sú vo väzení, väzbe alebo v zadržaní, aby s nimi mohli hovoriť a zabezpečiť ich právne zastúpenie. Konzulárne funkcie zase spočívajú aj v zastupovaní štátnych príslušníkov vysielajúceho štátu alebo v zabezpečovaní ich vhodného zastúpenia pred súdmi a inými orgánmi… s cieľom dosiahnuť dočasné opatrenia na ochranu práv a záujmov týchto štátnych príslušníkov.