AKTUALIZOVANÉ Zástupcovia vysokých škôl rokovali s Gröhlingom. Odmietnutú novelu rezort upraví
2. 3. 2021, 12:10

Zdroj: TASR -Jakub Kotian
Po rokovaniach so zástupcami vysokoškolských reprezentácií a s ministrom školstva Branislavom Gröhlingom sa novela zákona o vysokých školách upraví. Rezort avizoval, že ich snahou nikdy nebolo a ani nebude ich politizovanie.
Diskutovaná téma novely zákona o vysokých školách, z dielne ministerstva školstva, ktorá je akousi snahou o ich podriadenie štátu sa upraví. Po stretnutí Slovenskej rektorskej konferencie, Rady vysokých škôl a Študentskej rady vysokých škôl, s vedením rezortu školstva, to potvrdil štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Ľudovít Paulis.
"Dohodli sme sa na tom, že slovenské vysoké školstvo potrebuje zmeny a reformy, ktoré sú v spoločnom záujme všetkých aktérov - ministerstva aj jednotlivých reprezentácii - a tie sa zmenám nebránia," povedal Paulis s tým, že išlo o konštruktívne stretnutie.
Štátny tajomník uviedol, že na stretnutí si vysvetlili, že snahou rezortu školstva nikdy nebolo a ani nebude politizovať vysoké školstvo. "Pri úpravách je naším záujmom, aby v nich boli dostatočné poistky, aby k nej ani nemohlo dôjsť a aby bolo riziko maximálne minimalizované. Pri zmenách v návrhu vysokoškolského zákona budeme na toto prihliadať, aby k politizácii nemohlo dôjsť," tvrdí Paulis. Druhým záväzkom podľa neho je, aby akademická samospráva na univerzitnej a fakultnej úrovni bola dostatočne vtiahnutá do diania a rozhodovania na fakulte alebo na univerzite. "Konštruktívne pripomienky sa pokúsime zohľadniť v ďalšej verzii návrhu, ktorú budeme konzultovať s kontaktnou skupinou, ktorú nám nominujú reprezentácie vysokých škôl," povedal štátny tajomník rezortu školstva.
Prezident Slovenskej rektorskej konferencie Rudolf Kropil potvrdil, že expertov zo svojich radov chcú nominovať v najbližších dňoch. Verí, že sa koncom tohto, respektíve začiatkom budúceho týždňa podarí tejto pracovnej skupine aj stretnúť. "Teší ma garancia, že zásadné výhrady, ktoré sme mali a sú principiálneho charakteru, vieme zvrátiť," povedal Kropil. Verí, že keď sa odstránia zásadné výhrady, ktoré majú najmä k zmene samosprávy a autonómie vysokých škôl, otázke vzniku konzorcií, tak výsledok môže byť úspešný. Potvrdil, že Slovensko potrebuje reformný a proeurópsky zákon o vysokom školstve.
Predseda Rady vysokých škôl Martin Putala považuje utorkové stretnutie za dôležité, pretože sa podarilo dohodnúť na konštruktívnom dialógu. Zdôraznil aj potrebu zlepšenia a zefektívnenia riadenia vysokých škôl. Predseda Študentskej rady vysokých škôl Filip Šuran ocenil snahu o dialóg a snahu skvalitniť a zreformovať vysoké školstvo, aj postupné úpravy návrhu zákona, na ktorých sa bude podieľať expertná skupina.
Ostrá kritika prišla od Rady vysokých škôl (RVŠ) minulý týždeň a veľkú nedôveru vyjadrila aj Slovenská rektorská konferencia. Tvrdé slová prišli aj od Akademického senátu Trnavskej univerzity, ktorý vyhlásil štrajkovú pohotovosť. Ten novelu považuje za „prejav neúcty zo strany ministerstva“ a k akademickému prostrediu.
Do tvrdého prostestu proti politizácii verejných vysokých škôl vstúpili aj Slovenská technická univerzita (STU) v Bratislave, Univerzita Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici a Univerzita Komenského (UK) v Bratislave.
STU tvrdí, že ak minister školstva nestiahne prezentovaný návrh novely vysokoškolského zákona a nezmení sa aktuálna finančná politika ministerstva voči verejným vysokým školám, pristúpi univerzita k vyhláseniu štrajku.
UK v Bratislave, považuje novelu zákona za snahu vytvoriť na vysokých školách prostredie úplného podriadenia sa ministerstvu. Rezort školstva žiadajú aby už tak podfinancovaným verejným vysokým školám neznižoval prísun financií.
Protest na sociálnej sieti oznámila aj Prešovská univerzita v Prešove "Vedenie Prešovskej univerzity v Prešove a Akademický senát Prešovskej univerzity v Prešove nesúhlasí s návrhom novely zákona o vysokých školách a odmieta ho. Zároveň sa odo dňa 1. marca 2021 pripája k vysokým školám, ktoré vstúpili do protestu proti politizácii verejných vysokých škôl," napísala.
Podľa Študentskej rady vysokých škôl má navrhovaná úprava "viacero nedostatkov, ktoré ju robia nekonzistentnou a mohla by byť zneužitá aj na neadekvátne zasahovanie štátu do autonómie vysokých škôl." To, že ministerstvo predložený návrh vypracovalo bez konzultácie so zástupcami vysokých škôl, vzbudilo prirodzený odpor vo vysokoškolskom prostredí.