Záhada Mýtnika: Kajúcnikov vypočúvali v domčeku pod lesom

V pondelok 5. februára pokračovalo na Špecializovanom trestnom súde hlavné pojednávanie v kauze Mýtnik a prinieslo rad nečakaných zistení, ktoré môžu ovplyvniť aj iné trestné konania a tiež verejnú debatu o férovosti protikorupčných vyšetrovaní po roku 2019, informoval portál týždenníka Trend.

Všetko nasvedčuje tomu, že senát zložený z predsedu sudcu Jána Hrubalu a členov sudcov Jána Giertliho a Rastislava Stieranku sa rozhodol, že preverí integritu vyšetrovania Mýtnika.

Na začiatok vyhovel návrhu obhajoby obžalovaného podnikateľa Jozefa Brhela st. a na výsluch predvolal vyšetrovateľku prípadu Moniku Barčákovú. Už teraz je zrejmé, že neostane iba pri tom. Po jej výsluchu senát požiadal špeciálnu prokuratúru, aby predložila ďalšie listiny, ktoré súvisia s integritou tohto vyšetrovania.

V hre je aj možnosť, že na súde sa budú prehrávať zvukové záznamy z odposluchov kancelárií vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry, ktoré v roku 2021 zrealizovala policajná inšpekcia na základe povolení Okresného súdu Bratislava III.

Inšpekcia podozrieva Národnú kriminálnu agentúru z manipulácie vyšetrovaní exponovaných káuz. Podozrenia dodnes nie sú riadne vyšetrené. Ústavný súd momentálne posudzuje, či sú odposluchy legálne.

Policajti okolo vyšetrovateľa Jána Čurillu sa na nahrávkach rozprávajú aj o Mýtnikovi. V niektorých pasážach je zachytená aj samotná M. Barčáková, ktorá k ním do kancelárií chodila na skusy.

Hlavné pojednávanie v kauze Mýtnik je v poslednej tretine. Začalo ešte v októbri 2022. Už odzneli výpovede spolupracujúcich svedkov a tiež znalecké posudky o údajnej škode pri obstarávaní kontrolných a analytických systémov finančnou správou v ére predchádzajúcich vlád Smeru. Práve o ich údajnom nehospodárnom nákupe je kauza Mýtnik.

Vypočúvať vyšetrovateľov k okolnostiam trestného stíhania je nezvyčajné, o ich práci totiž vypovedá samotný vyšetrovací spis a jednotlivé rozhodnutia, ktoré v konkrétnom trestnom konaní vydali. „Ide o nie typickú situáciu,“ priznal aj sudca J. Hrubala.

Nedalo sa prehliadnuť, že M. Barčáková sa v roly svedkyne necíti komfortne. Na chodbe pred pojednávacou miestnosťou čakala v dlhom kabáte so šiltovkou zarazenou do tváre. Dávala si pozor, aby sa neobjavila v zábere žiadnej z televíznych kamier, ktoré nahrávali ilustračné zábery alebo rozhovory s obhajcami a prokurátorom. 

Počas samotného výsluchu na mnoho otázok odpovedala „nepamätám si“, „nemám o tom vedomosť“ alebo „neviem“. Pri iných otázkach zas vysvetlila, že na ne odpovedala už v rámci trestného konania v jednotlivých rozhodnutiach, ktoré počas vyšetrovania prijala a odôvodnila, a nemá k ním čo viac dodať. J. Hrubala jej v tom dal pred obhajcami za pravdu.

Jej výpoveď trvala niekoľko hodín, skončila v pondelok večer pred pol šiestou.

Ešte pred začiatkom výsluchu M. Barčákovej sa obhajobe podarilo spochybniť integritu znaleckého posudku, ktorý si objednal Úrad špeciálnej prokuratúry od Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity.

Ide o kľúčový dôkaz v kauze. Prokuratúra obžalovaných viní aj z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku a machinácie pri verejnom obstarávaní so škodou viac ako 45 miliónov eur. Túto škodu vypočítal práve Ústav súdneho inžinierstva, podľa ktorého trhová cena kontrolných a analytických informačných systémov bola osem a pol milióna eur, a nie 54 miliónov, koľko za ne finančná správa vyplatila. Naproti tomu znalec obhajoby zo Slovenskej technickej univerzity tvrdí, že cena bola férová.

Jiří Jelínek z Ústavu súdneho inžinierstva vychádzal z priemerných cien za človekodeň programátorských a iných vývojárskych prác v sume vyše štyristo eur. Pavol Paholík zo Slovenskej technickej univerzity ich vyčíslil na raz toľko (podrobnosti k tomu nájdete v newslettroch Bez názvu z 23. júla 2023 a 17. septembra 2023). 

Znalci zotrvali na svojich výpočtoch aj po vzájomnej konfrontácii. J. Jelínek pripustil, že posudok obhajoby je komplexnejší, pretože pri spracovaní mal P. Paholík prístup k väčšiemu objemu podkladov.

Obhajoba Jozefa Brhela st. a jeho syna Jozefa vyslovila už vlani podozrenie, že posudok Ústavu súdneho inžinierstva nesedí. Vychádzali z toho, že J. Jelínek k nemu predložil cenníky, z ktorých priemeroval odhadované ceny a na jednom z nich nesedela pečiatka. Ide o cenník softvérovej firmy Lynx.

Ústav súdneho inžinierstva spracoval posudok pre špeciálnu prokuratúru v roku 2021 a práve z toho obdobia by teda mala byť komunikácia medzi pracovníkmi ústavu a firmami, ktoré poskytli cenníky. Ibaže na cenníku od firmy Lynx je pečiatka z iného obdobia.

Advokát Michal Mandzák sa skontaktoval s firmou Lynx a tá mu poskytla celú komunikáciu s J. Jelínkom z Ústavu súdneho inžinierstva. Senát J. Hrubalu ju pripustil ako dôkaz, čo znamená, že sa prezentovala na pojednávaní; v anonymizovanej podobe ju nájdete na tomto odkaze.

Komunikácia ukazuje, že J. Jelínek si vyžiadal cenník od firmy Lynx v septembri 2023, teda až po svojom výsluchu na Špecializovanom trestnom súde a nie v roku 2021, keď spracovával znalecký posudok. Na súde pritom tvrdil, že aj z tohto cenníku vychádzal pri vypracovaní posudku.

V komunikačnom vlákne je pripojený aj samotný cenník, ktorý Lynx vyplnil pre J. Jelínka. Na dokumente, ktorý dostal J. Jelínek e-mailom je uvedený dátum vystavenia – 15. septembra 2023. Na Špecializovaný trestný súd sa tento list dostal, ale s vymazaným dátumom vystavenia. 

M. Mandzák tvrdí, že ide o jasný dôkaz manipulácie podkladov znaleckého posudku a prípad by malo preveriť ministerstvo spravodlivosti, ktoré podľa zákona o znalcoch dohliada na ich činnosť. „Ústav súdneho inžinierstva predložil súdu pozmenenú listinu, v ktorej bol zámerne vymazaný práve dátum a miesto vyhotovenia – falšovateľ vedel veľmi dobre čo robí, pretože chcel preukázať, že pochádza z roku 2021 a nie z roku 2023,“ tvrdí M. Mandzák.

J. Jelínek na novinárske otázky reagoval: „Je to uvedené ako jeden z cenníkov (vzorov). Cenníky z rokov realizácie (projektov na finančnej správe, pozn. autora) už nie sú k dispozícii. Toto však nie je jediný cenník, z ktorého sme vychádzali. (...) Cenník je z roku 2023 na vyžiadanie. Netvrdíme, že všetky cenníku sú z roku 2021. Tak to nie je. Vždy sa robí nejaký priemer. Ceny nie sú až také odlišné, podstatné sú dostupné informácie o množstve dní a pracovníkov na zákazke.“ 

Špecializovaný trestný súd pritom od neho chcel, aby predložil cenníky, z ktorých vychádzal pri spracovaní posudku v roku 2021 a nie jasné, prečo predložil listinu, ktorú zabezpečil až dodatočne v roku 2023. „Neviem, prečo tam nie je dátum,“ uviedol.

Pretože dokumenty od obhajoby boli oficiálne prezentované na hlavnom pojednávaní ako dôkaz, senát Špecializovaného trestného súdu sa bude musieť v rozsudku vyjadriť k tomu, aký vplyv mali tieto nezrovnalosti na prípadné oslobodenie alebo odsúdenie obžalovaných.

Najlepší dojem o znaleckom posudku obžaloby nezanechala ani výpoveď vyšetrovateľky Mýtnika M. Barčákovej. 

J. Jelínek počas svojho výsluchu vlani v lete priznal, že nemal pri spracovaní posudku celý vyšetrovací spis a M. Barčáková mu kázala, aby niektoré dodatky k zmluvám o dodávke softvéru vynechal.

„Povedala mi, s ktorými dodatkami nemám pracovať. Neviem odpovedať, prečo mi to kázala urobiť,“ povedal J. Jelínek.

„Pánovi Jelínkovi som poskytla celý spis, mohol si vziať všetko, čo potreboval. Všetko, čo žiadal, dostal. Sú k tomu aj protokoly. Neviem, čo vypovedal pán Jelínek,“ reagovala v pondelok M. Barčáková. 

V tej istej časti sama vypovedala k selekcii dodatkov rozporuplne. „Nepamätám si, že by som dávala inštrukcie, aby nehodnotil niektoré zmluvné vzťahy s firmou Allexis (spoločnosť podnikateľa Michala Suchobu, ktorá dodala finančnej správy vyšetrované aplikácie, pozn. autora),“ povedala.

Vzápätí priznala, že dodatky k zmluvám znalcovi naozaj nedala. Prečo? „Zamerala som sa na obdobie, ktoré bolo predmetom tohto trestného konania a to bolo funkčné obdobie Františka Imreczeho,“ reagovala. Pretože F. Imrecze nepodpisoval niektoré dodatky, tak práve tie do posudku nenechala zahrnúť. 

F. Imrecze je bývalý prezident finančnej správy z éry predchádzajúcich vlád Smeru a je kľúčový spolupracujúci svedok špeciálnej prokuratúry vo viacerých kauzách s politickým presahom vrátane Mýtnika.

Nezhodli sa tiež v tom, kto pripravil otázky pre znalca – otázky sú zadanie, ktoré musí znalec v posudku vyriešiť. J. Jelínek vlani v lete vypovedal tak, že sa na ich príprave podieľal.

„Nie, nie je to tak,“ reagovala v pondelok M. Barčáková. Klame teda znalec? pýtal sa obhajca. „Nie, tak by som to nepovedala. Ja si to pamätám tak, že otázky boli komunikované (znalcovi, pozn. autora) až vtedy, keď už boli napísané,“ odpovedala.

Obhajca J. Brhela Michal Mandzák počas výsluchu ukázal vyšetrovateľke fotografiu priečelia neoznačenej budovy, o ktorej prítomní na pojednávaní v tom momente nevedeli nič. Dodal, že sa nachádza v bratislavskej mestskej časti Lamač a opýtal sa jej, či ju spoznáva.

Ide o budovu na adrese Cesta na Klanec 52 pod obľúbenou mestskou lesnou lokalitou Železná studnička v Malých Karpatoch na okraji hlavného mesta.

„Robila som tam procesné úkony,“ reagovala M. Barčáková. Nevedela poriadne vysvetliť, čo je to za budovu a ani to, kto rozhodol, že sa tam budú procesné úkony realizovať.

Podľa M. Mandzáka je realizácia vyšetrovacích úkonov v takej budove protiprávna, pretože podľa Trestného poriadku „úkony vykonávajú orgány činné v trestnom konaní zásadne v úradných miestnostiach“.

„Neviem odpovedať, kto rozhodol, že sa tie úkony vykonajú v tomto objekte. Neviem, či ide o oficiálny objekt Policajného zboru. Aspoň ja som bola v tom, že áno. Ja si naozaj nepamätám, kedy som tam bola prvýkrát. Nepamätám si, v koľkých prípadoch som tam bola. Možno tri- či štyrikrát. Podľa mňa sa to dá dohľadať,“ odpovedala vyšetrovateľka.

Z jej výpovede vyplynulo, že v budove sa realizovali „procesné úkony“ so spolupracujúcimi obvinenými. Nekonkretizovala ich, ale najčastejším procesným úkonom je výsluch. 

„Predpokladám, že pri nich boli prítomní aj obhajcovia,“ povedala M. Barčáková. Advokáti prítomní v pondelok na pojednávaní to ihneď popreli. Vyšetrovateľka reagovala, že nemyslela ich, ale obhajcov spolupracujúcich obvinených, takzvaných kajúcnikov. „Neviem, či v tomto objekte bol vykonaný aj úkon, kde by boli aj iní obhajcovia než obhajcovia spolupracujúcich osôb,“ dodala M. Barčáková.

Vypovedala, že v kauze Mýtnik tam ona sama žiaden úkon nerealizovala, ale v budove bola pri úkonoch jej kolegov v iných prípadoch.

Budova v Lamači podľa katastra nehnuteľností patrí ministerstvu vnútra. To neodpovedalo na otázky, kto a na čo nehnuteľnosť v rokoch 2019 až 2023 využíval, či je vybavená elektronickou alebo papierovou evidenciou vstupu, ako dlho sa táto evidencia archivuje, či je vybavená kamerovým systém a ako dlho sa z neho uchovávajú nahrávky.

V pondelok sa vôbec prvýkrát na nejakom súde riešila existencia vyšetrovacieho spisu číslo 80. Informácie o ňom sa prvýkrát dostali na verejnosť iba pred pár dňami v brožúre ministerstva spravodlivosti a Úradu vlády Únos spravodlivosti 2020-2023 (píšem o tom v poslednom newslettri Bez názvu zo 4. februára). 

Zaujímajú vás aj ďalšie podrobnosti? Celý článok od autora Adama Valčeka si môže precitať na TOMTO ODKAZE portálu týždenníka Trend, alebo na BLOGU AUTORA.