Zachráni Slovensko plošné testovanie alebo sa lockdownu nevyhneme? Parazitológ Flegr PREHOVORIL

Zvyknete hovoriť, že príroda na nás bola príliš dobrá a poskytla ľudstvu mnoho rokov bez globálnej pandémie. Ako vážne z pandemického hľadiska vnímate COVID-19?

Covid ľudstvo neohrozí. Naopak demonštruje, čo dokáže pandémia a ja dúfam, že sa z toho poučíme. Ak by však prišiel vírus s reprodukčným číslom nad 10 a smrtnosťou cca 5 % a my by sme sa správali tak, ako počas tejto pandémie, bola by to katastrofa. 

Ak by takáto pandémia aj nevyhubila človeka ako živočíšny druh, znamenala by zánik našej civilizácie. Verme preto, že vďaka covidu sa do budúcnosti pripravíme na skutočné nebezpečenstvo.

Takmer sa mám chuť opýtať, či je koronavírus porovnateľný s chrípkou.  

Ľuďom, ktorí si niečo také myslia, by som odkázal, aby nečítali hlúposti na internete a pozreli si štatistiku úmrtí. Vírus zabíja masovo a navyše ani len netušíme, aké následky bude mať pre pacientov, ktorí ho prekonali napríklad aj bezpríznakovo. Covid poškodzuje celý rad orgánov ako srdce či ľadviny. 

Dnes môžete mať "chrípku", ktorú si takmer nevšimnete a ona vám skráti život o 10 - 15 rokov. Ukazuje sa, že veľké množstvo infikovaných má zdravotné problémy aj po prekonaní ochorenia. To môže progradovať a o pár rokov môžu prísť vážne následky. 

Znie to takmer ako následky po Černobyle...

Áno. Som presvedčený, že následky covidu zdravotníctvo pocíti ešte niekoľko rokov potom, čo sa pandémia skončí. Dosah koronavírusu bude po odznení pandémie možno ešte horší ako počas nej.

Na Slovensku prebehol protivládny protest, kde mnohí odignorovali povinnosť nosenia rúšok. Je to z pohľadu vedca veľké riziko?

Z pohľadu jednotlivca možno podujatie vonku na otvorenom priestranstve tak extrémne rizikové nie je. Podobné udalosti však vytvárajú dojem, že rúška nie sú potrebné a posilňujú neochotu ľudí dodržiavať pandemické opatrenia. Z pohľadu šírenia epidémie to teda extrémne riziko je. 

Česká republika sa na čas ocitla na zozname krajín, ktoré zvládajú boj s pandémiou najhoršie v EÚ. Čím to je, že Slovensko ho zvláda lepšie? 

V Česku máme bezcharakterného predsedu vlády, ktorému etika nič nehovorí a mŕtvi ho nezaujímajú. Výmenou za pár percentuálnych bodov vo voľbách zametal informácie pod koberec a tváril sa, že u nás žiadna epidémia nie je. Vďaka tomu sa rozbehla do takej miery, že zastaviť ju bolo mimoriadne problematické. 

Keď hovoríme o premiéroch, ten náš je mimoriadne hrdý na celoplošné testovanie. Vy ste naopak jeho odporcom, prečo?

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE

Keď hovoríme o premiéroch, ten náš je mimoriadne hrdý na celoplošné testovanie. Vy ste naopak jeho odporcom, prečo?

Pôvodne som si myslel, že najväčším problémom bude dostať ľudí na testovanie. Keďže však vaše testovanie bolo dobrovoľné len v úvodzovkách, tak musím uznať, že toto ste zvládli.

Počas dvoch kôl celoplošného testovania sa nám za dva týždne podarilo odchytiť viac ako 50 000 nakazených. To sa dá považovať za úspech či nie?

Každých povedzme desaťtisíc odchytených je dobrých, ale, bohužiaľ, stále je to málo. Hlavný problém vidím v testoch, ktoré ste použili. Ak sú pozitívne, je veľká pravdepodobnosť, že dotyčný nakazený je. Ak sú však negatívne, neznamená to skoro nič. 

Ak niekto na základe testu vyrazil za prarodičmi, môže to narobiť viac škody ako úžitku... Problém je aj vo falošnej pozitivite. Keď otestujete také kvantá ľudí a väčšina z nich je negatívnych, potom aj to malé percento pozitívnych môže znamenať, že mnoho z nich je pozitívnych falošne. Bolo by potrebné použiť PCR testy. 

Tie sú však príliš drahé…

U nás už v marci ponúkol doktor Žďárský vláde RT-PCR test, ktorého cena je zrovnateľná s antigénovými testami. Testy vyvinul pre hromadný screening a ich citlivosť je nad 90 %. Vďaka tomu u nás pripravujeme program, kde by sme takto pretestovávali účastníkov hromadných akcií, akými sú koncerty či športové podujatia. 

Pre niečo podobné sa nedávno rozhodol náš premiér. Ministrovi školstva zadal úlohu, aby zabezpečil pravidelné PCR pretestovanie pre všetky školy, ktoré by chceli otvoriť brány už počas decembra.

Váš premiér mal síce nešťastnú ruku pri výbere testov na plošné testovanie, no vyzerá to tak, že to myslí dobre. A na rozdiel od našej vlády situáciu berie vážne. Možno by bolo dobré, ak by ste sa obrátili na doktora Žďárskeho a ten by možno svoju metódu ponúkol zdarma aj Slovensku. 

/Medzičasom sa situácia na Slovensku zmenila - Od pondelka (7. 12.) budú môcť žiaci a študenti znova nastúpiť na druhý stupeň základnej školy a na stredné školy. Musia však splniť podmienku testovania antigénovým alebo PCR testom nie starším ako sedem dní. Na výučbe sa môže zúčastniť najviac šesť osôb. Nariadenie má aj svoje výnimky. pozn. redaktora./

Slovensko pred Vianocami zrejme čaká ďalšie kolo plošného testovania. Myslíte, že nás zachráni pred lockdownom?

Bojím sa, že nie. Problém je blížiaca sa chrípková sezóna, ktorá vďaka opatreniam síce bude takmer bez chrípky, no v tomto období priaznivom pre vírusy infekčnosť covidu dvojnásobne stúpne. To znamená, že opatrenia, ktoré zaberajú dnes, zajtra už zaberať nebudú. 

Ako je možné, že infekčnosť COVID-19 sa zvýši?

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE

Ako je možné, že infekčnosť COVID-19 sa zvýši?

Tak, ako sa pri ochladení zvýši infekčnosť ostatných respiračných vírusov. V lete trávime viac času na slnku. Máme viac vitamínu D a šanca prenosu nákazy je nižšia. Vírusy majú malú šancu sa prenášať a preto si svojho hostiteľa šetria. V zime je situácia opačná. Ľudia sa zdržujú vo vykúrených miestnostiach, kde je nižšia relatívna vlhkosť a kvapôčky sa menia na nebezpečnejší aerosól. Vďaka tomu stúpa infekčnosť. Ďalším následkom je, že v našom tele vyhrá ten horší, agresívnejší variant vírusu. Bojím sa preto, že Európa sa tretej vlne nevyhne. 

Spomenuli ste vitamín D. V médiách rezonovali informácie, že práve on by mohol minimalizovať riziko nákazy, prípadne zmierniť jej priebeh. Je to pravda?

Priame dáta poukazujúce na tento fakt som nevidel. Vieme však, že ľudia s dostatkom vitamínu D sú proti ochoreniam výrazne rezistentnejší. Kalkulácia rizík a výnosov teda hovorí, že preventívne by sme ho užívať mali. 

Varovali ste, že tretia vlna príde do Vianoc. V Česku sú nemocnice naplnené myslím na 75 % a aj tie slovenské čelia problémom. Máme sa teda pripraviť na kolabujúci zdravotný systém počas sviatkov?

Netvrdím, že sa tak stane, no pripraviť by sme sa na to mali. Objektívne sa totiž zdá, že k tomu smerujeme. 

Odbočím do zahraničia. Na severe Európy sa objavil zmutovaný koronavírus na norkovej farme. Viete o tom povedať viac?

Správu som zachytil, no nemám konkrétne informácie. Je pravda, že ak vírus preskočí z človeka na zviera, získa mnoho nových mutácii a keď sa s nimi vráti do človeka, jeho vlastnosti môžu byť úplne iné - omnoho nebezpečnejšie. To sa stať môže aj nemusí…

Takže ľudia pracujúci so zvieratami by si mali dávať pozor. 

Bál by som sa predovšetkým hromadných chovov. Existujú napríklad prasacie koronavírusy a imunitný systém prasiat je veľmi podobný s ľudským. Tu by som sa bál strašne. Malo by to byť globálne regulované a mali by sme byť veľmi opatrní, aby sme tam ten vírus nevpustili. 

Ukončí vakcína pandémiu?

Ak sa v rámci hybridných vojen nepodarí pomocou dezinformácií rozšíriť strach z vakcín a ľudia sa neodmietnu dať očkovať, potom áno. Šírenie podobných dezinformácii môže mať na svedomí porovnateľné množstvo obetí ako samotný vírus.

Vakcína je však vyvíjaná narýchlo. Bude z vášho pohľadu bezpečná?

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE

Vakcína je však vyvíjaná narýchlo. Bude z vášho pohľadu bezpečná?

Bude. Testovanie na 10 000 ľuďoch sa už konalo. Dôvod, prečo ju máme tak skoro, je v tom, že sme urýchlili vývoj. Prakticky okamžite sme poznali genóm vírusu a každý jeho proteín a preto nebolo ťažké vytvoriť vakcínu. Väčšinu času sme venovali práve testovaniu.

Uznávam, bolo by dobré testovať dlhšie. Pri takom globálnom použití vakcíny sa z tých miliónov preočkovaných ľudí skutočne môžu nájsť jedinci, ktorí budú mať takú “nešikovnú” kombináciu génov a chorôb, že môžu na vakcínu zareagovať zle. Pravdepodobnosť, že sa vám to stane, je však omnoho nižšia ako pravdepodobnosť, že vás zabije covid.

Ktorú vakcínu by ste odporučili? Na Slovensku sa bude očkovať tou od firmy Pfizer, ktorá má nemecko-americký pôvod. Pokiaľ  však viem, existuje aj ruská a čínska.

Ak vakcína bola dôkladne pretestovaná, a to všetky západné vakcíny boli alebo budú, potom ktorúkoľvek. Ruskú ani čínsku by som v tejto chvíli nevolil.

Pred niekoľkými rokmi som vás počul hovoriť o vírusoch, ktoré dokážu ovplyvniť svojho hostiteľa. Napríklad toxoplazma, ktorá sa podľa vašich slov chce dostať do mačky, dokáže ovplyvniť myš tak, aby sa mačiek prestala báť. Má podobnú schopnosť manipulovať s nami aj covid?

Toxoplazma nie je vírus, ale prvok. Inak áno. Skutočne ovplyvňuje nakazené myši tak, že preferujú miesta, kde cítia mačku. Vírusy to robia tiež. Ideálnym príkladom je vírus besnoty, keď nakazené zviera stratí strach z človeka, dá sa hladkať a z ničoho nič vás pohryzie. U ľudí považujem za znak manipulácie napríklad kýchanie. Nám nijako nepomáha, no je veľmi nápomocné v šírení respiračného vírusu. Čo sa týka covidu, hovoríme o nepreskúmanom víruse, takže ťažko povedať. No pravdepodobné to je. 

Existuje spôsob, akým sa do budúcnosti podobnej epidémii vyhnúť?

Neexistuje. Je nutné mať prepracovaný pandemický plán, neimprovizovať a striktne sa riadiť jeho pravidlami. Všetko musí ísť automaticky a nesmie sa to nechať v rukách politikov, ktorí majú strach zavádzať nepopulárne rozhodnutia. Dovoľte mi ešte na záver povedať, že nás čaká hlúpa zima, ale je to posledná zima, keď budeme musieť žiť takto. V priebehu budúceho roku príde vakcína a žiadne ďalšie vlny covidu nebudú. Musíme zaťať zuby a vyriešiť týchto pár mesiacov.