Vyšlo nové hodnotenie OECD: Slovenské zdravotníctvo je katastrofa

Takúto nelichotivú štatistiku o Slovensku priniesla organizácia OECD vo svojej každoročnej publikácii Health at a Glance 2023 OECD Indicators, v ktorej porovnáva rôzne ukazovatele zdravia obyvateľstva a tiež výkonnosti zdravotníckych systémov v členských krajinách OECD. Okrem iného v nej poukazuje na zdravotný stav, rizikové faktory zdravia, ale aj prístup k zdravotnej starostlivosti a jej kvalitu a zdroje systému zdravotníctva.

Slovensko v porovnaní s inými krajinami dopadlo zle vo viacerých ukazovateľoch. Hoci sa priemerná dĺžka života vo väčšine krajín za posledné desaťročie zvýšila, Slovensko sa spoločne s Maďarskom, Litvou a Lotyšskom ocitlo na chvoste rebríčka. Podľa OECD sa spomedzi 27 krajín dožívame priemerne menej ako 75 rokov, počas pandémie toto číslo dokonca ešte kleslo. Pre porovnanie, najlepšie dopadli Japonsko, Švajčiarsko a Kórea, kde v roku 2021 stredná dĺžka života pri narodení presiahla 80 rokov.

Čo sa týka príčin úmrtí, výrazne u nás stúpol počet úmrtí na ischemickú cievnu mozgovú príhodu. Spoločne s Litvou, Lotyšskom, Maďarskom a Mexikom patríme medzi krajiny s najvyššou úmrtnosťou na ischemické choroby srdca, výrazne nám tiež narástla úmrtnosť po akútnom infarkte myokardu.

Nelichotivé čísla priniesla správa aj o počte úmrtí na rakovinu. Spomedzi krajín OECD sme spoločne s Maďarskom, Slovinskom, Lotyšskom a Poľskom patrili v roku 2021 do skupiny krajín s najvyššou mierou úmrtnosti na onkologické ochorenia. Analýza tiež ukázala, že i napriek tomu, že karcinóm prsníka je druhou najčastejšou príčinou úmrtia na rakovinu u žien, počty tých, ktoré absolvujú prevenciu, sú alarmujúco nízke. „Slovensko sa radí medzi krajiny s najnižšou mierou skríningu (preventívna mamografia), nedosahujeme ani 30%. Pre porovnanie, v Dánsku, Fínsku, Portugalsku a Švédsku až 80 % alebo viac žien vo veku 50 - 69 rokov absolvuje preventívne vyšetrenie mamografom“, uviedlo ministerstvo zdravotníctva, ktoré o výsledkoch OECD informovalo. Menej žien preventívne vyšetrenia mamografom absolvuje už len v Turecku a Mexiku.

Zaujímavé je aj porovnanie počtu žien, ktoré absolvujú skríning krčka maternice na Slovensku a v Českej republike. Kým sa naši západní susedia dostali na druhé miesto hneď po Švédsku (79 percent) so 75 percentami žien, ktoré skríning absolvujú, Slovensko sa ocitlo na opačnom konci rebríčka v poslednej desiatke krajín so 44 percentami. Pritom o tom, že skoršia diagnostika a liečba výrazne zvyšujú mieru prežitia onkologického ochorenia, hovoria aj čísla z Austrálie a Belgicka- podľa publikácie majú podpriemernú úmrtnosť napriek relatívne vysokému výskytu rakoviny.

Katastrofálne sme dopadli aj v počte očkovaných proti chrípke, miera imunizácie na Slovensku nedosahovala ani 15%. Pritom WHO odporúča zaočkovať 75 % ľudí vo veku 65 rokov a viac. Cieľ sa v roku 2021 podarilo dosiahnuť len v Spojenom Kráľovstve (81 %), Kórei (80 %) a Dánsku (75 %).

Naopak, pokrok sa podarilo Slovensku získať v počte hospitalizácií, ktorým sa dalo predísť, za posledné desaťročie klesol vo väčšine krajín OECD, pričom sa zaznamenal veľký pokles v Litve, Mexiku, Poľsku a Slovenskej republike. „To naznačuje, že primárna starostlivosť pomáha udržať ľudí dobre a liečiť nekomplikované prípady“, uvádza OECD vo svojej štúdii.

Polepšili sme si aj vo výške platov zdravotníkov. Ako uvádza OECD, vysoká inflácia v niektorých krajinách znížila reálne príjmy v zdravotníctve, čo sťažuje získavanie a udržanie zdravotníckych pracovníkov. „Pri analýze dlhodobejších trendov sa rast reálnych miezd zdravotníckych pracovníkov výrazne líšil, pričom vo väčšine krajín strednej a východnej Európy došlo od roku 2011 k veľkému nárastu, vrátane Slovenska, zatiaľ čo vo Fínsku, Taliansku, Portugalsku, Španielsku a Spojenom kráľovstve reálne mzdy stagnovali alebo klesali“, uvádza OECD.